Vďaka nim nám udelí svoje milosti a pomôže vo všetkom...
Keď sme fyzicky blízko niekoho, koho milujeme, je len prirodzené, že sa s ním rozprávame. Nie stále, samozrejme, veď aj ľudia, ktorí sa navzájom milujú, zvyknú spolu aj mlčať. Je však veľmi zvláštne, ak s človekom, ktorého milujeme a ktorý sedí vedľa nás, neprehovoríme celý deň, alebo aj niekoľko hodín, ani slovo.
Svätí aplikujú rovnaký prístup aj voči Bohu. On je v našej blízkosti, prihovára sa nášmu srdcu a my by sme mu mali odpovedať - obyčajnými a jednoduchými slovami, ako keď zdravíme napríklad rodičov, dieťa, manžela/manželku alebo súrodenca... "Ježišu, dôverujem Ti"; alebo len prosté "Abba"; "Ježišu, stoj pri mne!"; "Ježiš, Mária, milujem vás, zachráňte duše."
Pokiaľ si uvedomujeme, že žijeme stále a verne v Božej prítomnosti, podobné modlitby sa nám sami objavia v srdci. Vďaka nim si môžeme blízkosť Boha vo svojom živote pripomínať veľakrát počas celého dňa. "Máme žiť v presvedčení, že Boh je vždy blízko nás. My však žijeme akoby bol ďaleko od nás, niekde hore, na nebesiach a zabúdame, že je ustavične po našom boku", hovorí sv. Josemaria Escrivá.
Cirkevná tradícia najčastejšie nazýva krátke, spontánne modlitby ´strelnými´ modlitbami. Takto ich nazýval aj sv. Páter Pio; hovoril, že sú ako "šípy, ktoré priamo zasahujú srdce Boha". Taliansky svätec sa o týchto strelných modlitbách vyjadril, že majú mimoriadnu moc vyprosiť pre nás Božiu milosť. v roku 1914 napísal, že vôbec nezveličuje keď tvrdí, že Boh je priam "nútený" odpovedať na tieto modlitby, vyslyšať ich. Píše:
"Naliehavo vás povzbudzujem, aby ste neustále obnovovali správny úmysel, ktorý ste mali na začiatku a aby ste z času na čas hovorili strelné modlitby. Tieto modlitby sú totiž ako šípy, ktoré priamo zasahujú srdce Boha a ´nútia´ ho - a v tomto prípade vôbec nezveličujem - ´nútia´ ho udeliť vám svoju milosť a pomôcť vám vo všetkom."