31. augusta 2017 prešlo 20 rokov od smrti princeznej Diany. Najpopulárnejší člen britskej kráľovskej rodiny ktorý priťahoval pozornosť sveta, Diana, zomrela po ťažkej autonehode v Paríži v lete, roku 1997. Ľudia nad náhlou stratou "ľudovej princeznej" veľmi žialili. Množstvo špeciálov o Diane, ktoré v auguste bežia na TV kanáloch len podčiarkujú neutíchajúci záujem o Dianin život a jej odkaz. Bolo by zaujímavé vedieť, či niektorý z týchto špeciálov sa dotýka aj údajnej udalosti z roku 1994, ktorá sa odohrala 2 roky po jej odlúčení od princa Charlesa; udalosti, ktorá navždy zmenila život princeznej z Walesu.
'Skutočná Diana'
Lady Colin Campbellová vo svojej knihe "The Real Diana” prezradila, že Diana v roku 1994 po štvorročnej afére s umeleckým maklérom Oliverom Hoare podstúpila potrat. Diana o tom povedala svojmu osobnému biznis poradcovi a priateľovi Josephovi Sandersovi.
Autorka knihy píše, že pri rozhodovaní o potrate prežívala Diana nesmierne veľkú vnútornú traumu. Zúfalo po tomto bábätku túžila a inštinktívne cítila, že je to dievčatko, ktoré vždy chcela. Napokon ju však obava zo škandálu v kráľovskej rodine, ktorý by postihol najmä jej synov, princa Williama a princa Harryho, priviedla k tragickému rozhodnutia potratiť svoje nenarodené dieťa.
Vo svojej knihe Forbidden Grief (Zakázaný žiaľ) píšem o ženách, ktoré sú v čase potratu rozpoltené alebo sa cítia pod tlakom, ako o veľkej rizikovej skupine, ohrozenej vážnym po-potratovým syndrómom a celkovým žiaľom. Lady Campbellová vo svojej knihe napísala, že Diana sa po potrate "veľmi trápila a žialila". Táto skúsenosť ňou hlboko otriasla a zmiatla ju. O jej úzkosti spred a po procedúre píše Victoria Matherová: "... Diana vo veľkom zmätku a úzkosti asi 300-krát telefonovala do domu Olivera Hoarea; telefonáty zachytila jeho manželka a polícia ich následne vystopovala k ... princeznej z Walesu." Priam zúfalo sa snažila dostihnúť Hoarea, možno aby ju utešil a zdieľal s ňou jej žiaľ. Potom sa zhrozila, že ju zrejme budú za tieto telefonáty stíhať. Lady Campbellová cituje Dianu Sandersovú, manželku Josepha Sandersa: "Diana sa vydesila, že ju bude polícia stíhať za tieto ´neprístojné´ telefonáty. Volala každé ráno a stále hovorila to isté. Povedala som jej, aby si nerobila starosti, že polícia predsa nebude stíhať princeznú z Walesu. Trvalo veľmi dlho kým akceptovala, že sa jej nič nestane."
Zakázaný žiaľ a nášľapná mína, zvaná potrat
Potrat celkom narušil základné osobné hodnoty Diany. Ako poklad si vážila a chránila svoju úlohu matky a veľmi sa tešila zo svojich detí. Aj jej charitatívna činnosť sa pred i po potrate sústredila najmä na podmienky bezbranných a zraniteľných detí. V roku 1991 cestovala Diana do Sao Paula v Brazílii, aby v miestnom útulku potešila a prejavila účasť deťom, postihnutým AIDS. Na fotografii Diana drží na rukách bábätko s touto chorobou. Po potrate a rozvode s princom Charlesom sa Diana priam vášnivo zamerala aj na inak postihnuté deti: "Po rozvode v roku 1996 sa Diana zamerala na charitatívne organizácie a pomáhala obetiam nášľapných mín, najmä deťom (okrem iného ide aj o následok traumy z potratu) ... Vtedy sa stretla aj s Matkou Terezou a tieto dve ženy vytvorili nerozlučné puto, založené na spoločnom humanitárnom úsilí." (The Charitable Contributions of Princess Diana)
Množstvo žien rozpráva o šoku, ktorý zažili keď zistili, že potrat, táto zdanlivo jednoduchá lekárska procedúra, je v skutočnosti zásah, ktorý mení celý ich život. Šokujúce otrasy z tejto skúsenosti vplývali na ich život spôsobom, aký by im nikdy nezišiel na um. Pre mnohé z týchto žien sa stal život kráčaním po zamínovanom poli. Pár rokov po potrate Diana odcestovala do Angoly. Tisícky nášľapných mín sa v tejto krajine nachádzali ešte aj 20 rokov po občianskej vojne. Táto zákerne skrytá munícia zabila a zmrzačila množstvo obyvateľov tejto krajiny. Diana na fotografiách navštevuje deti, ktoré výbuch nášľapnej míny prežili; dojímavé sú najmä obrázky, na ktorých je Diana s deťmi, ktorým chýbajú ruky, či nohy. Nie je nezvyčajné, že následkom častokrát utajenej a traumatizujúcej skúsenosti, akou je potrat, sa ženy a muži zapájajú do charitatívnej činnosti, ktorou chcú v určitom zmysle napraviť škodu a uľaviť tak hlboko ukrytej bolesti. Istá žena sa o skúsenosť s potratom delí týmito slovami:
“Vzali ma naspäť do bielej, strohej miestnosti a nohy mi zapli do strmeňov ... Z očí mi tiekli slzy a ja som prežívala bolesť, akú som nikdy predtým a ani potom už nezažila. Vedľa bol kýblik, len tak ledabolo prikrytý bielym papierom a ja som v ňom videla krv a časti telíčka môjho bábätka, ktoré zo mňa práve vysali ... pocítila som slabosť a prišlo mi zle od žalúdka."
Útecha svätice
Blízky vzťah princeznej Diany a Matky Terezy prezrádza, že túžila dostať sa bližšie ku Kristovi, ktorý z tejto pokornej ženy, jednej z najhorlivejších odporkýň potratu na svete, tak mocne vyžaroval. Diana sa Matke Tereze zrejme zdôverila so svojimi osobnými zápasmi a istotne v tomto vzťahu našla určitú útechu a pokoj. Dúfajme, že sa pred svojou náhlou smrťou, ku ktorej došlo len pár dní pred smrťou Matky Terezy, zmierila s Pánom. Veríme, že aj ostatné ženy i mužov to povzbudí k tomu, aby sa bolesť z vlastného utajeného potratu pokúsili uzdraviť úkonom zmierenia, obnovy a prežívaním pokoja.