Desivý zážitok františkána, pátra Abunu Nirwana, pôvodom z Iraku, ktorý pred svojím vysvätením za kňaza študoval medicínu.
V roku 2004, keď žil vo Svätej zemi, mu Sestry dominikánky posvätného ruženca, ktorých zakladateľkou bola Maria Alphonsine Danil Ghattasová (Palestínčanka, blahorečená v roku 2009 a svätorečená v roku 2015), darovali relikviu svojej zakladateľky a posv. ruženec, ktorý používala. Páter Nirwan ho odvtedy nosil stále pri sebe. V roku 2013 žiadal pápež Benedikt XVI preskúmať zázrak čo sa udial na príhovor sr. Marie Alphonsiny a ako je zvykom v prípade svätorečenia, nariadila Sv. Stolica exhumáciu pozostatkov tejto rehoľníčky. Miestny biskup mal menovať lekára, ktorý by túto procedúru viedol. Požiadal pátra Nirwana, aby vykonal exhumáciu a vystavil príslušnú lekársku správu.
Dva roky pred blahorečením sa na príhovor Marie Alphonsiny stalo niečo naozaj mimoriadne - okrem dokázaného zázraku - ako spomína vo svojom blogu Kňaz vo Svätej zemi páter Santiago Quemada: "Tento príbeh sa odohral 14. júla 2007, keď Abuna Nirwan odišiel navštíviť svoju rodinu v Iraku. Viezol sa v taxíku, ktorý si najal na sýrskych hraniciach. Príbeh vyrozprával sám počas homílie na sv. omši, ktorú slúžil v Bet Yalla:
"Na návštevu svojej rodiny som vtedy nemohol cestovať lietadlom; to bolo zakázané. Dalo sa ísť iba autom. Mal som v pláne prísť do Bagdadu a odtiaľ ísť do Mosulu, kde žili moji rodičia. Šofér taxíku mal veľké obavy z vtedajšej situácie v Iraku. Rodinka - otec, mama a 2-ročné dievčatko - nás poprosili, či by sa s nami mohli zviesť. Nemal som námietky. Boli to moslimovia; šofér bol kresťan. Zastavili sme sa na čerpačke, kde sa nás ďalší mladý moslim spýtal, či by sa mohol s nami zviesť a keďže v aute bolo ešte miesto, zobrali sme ho.
Hranica medzi Jordánom a Irakom sa otvárala až po východe slnka. Po jej otvorení sa cez ňu začala pomaly presúvať kolóna asi 50-60 áut, ktoré sa tu zhromaždili. Po hodine sme sa dostali k checkpointu - pasovej kontrole. Pripravili sme si pasy a čakali. Šofér mal z kontrolujúcej skupiny obavu, pretože predtým tu bol vojenský checkpoint, no islamistickí teroristi vojakov zabili a prebrali nad miestom kontrolu. Keď prišli k nám, zobrali nám pasy a kázali nám vystúpiť z auta. Pasy si odniesli do úradovne. Potom sa jeden z nich vrátil a povedal mi: "Otče, ešte musíme niečo prešetriť. Pokračujte k ďalšej úradovni, je to tam v púšti." "V poriadku, keď máme ísť, pôjdeme", povedal som. Asi po štvrťhodinovej chôdzi sme dorazili do chatrče, o ktorej nám hovorili.
Vyšli z nej dvaja muži so zakrytou tvárou; jeden z nich niesol v jednej ruke kameru a v druhej nôž. Druhý bol bradatý a niesol korán. Keď k nám prišli, spýtali sa ma ´Otče, odkiaľ prichádzate?´ ´Z Jordánu.´ Potom sa spýtali šoféra. Na rad prišiel mladík, ktorý s nami cestoval; muž ho zdrapil, vykrútil mu ruky za chrbát a zabil ho nožom. Mne zviazali ruky za chrbtom a povedali mi: "Otče, nahrávame to pre Al Jazeeru (Aldžazíru). Chcete niečo povedať? Nie viac ako minútu." "Nie, chcem sa len pomodliť." Dali mi minútu na modlitbu. Potom mi položil ruku na rameno a tlačil ma k zemi, až som bol nútený kľaknúť si a povedal mi: "Ste kňaz a preto nesmie vaša krv padnúť na zem; bolo by to znesvätenie. (znesvätenie moslimskej pôdy krvou kresťana)" Odišiel pre vedro a vrátil sa s ním, aby mi podrezal hrdlo.
Neviem čo som sa v tej chvíli modlil. Veľmi som sa bál a Marie Alphonsine som povedal ´To nemôže byť náhoda že ťa nosím stále so sebou. Ak si ma Pán chce povolať ako mladého, som pripravený, ale ak nie, prosím ťa, nech už nikto nezomrie.´ Silno ma schmatol za ramená, vyvrátil mi hlavu a zdvihol čepeľ. Na okamih zavládlo ticho a potom sa spýtal ´Kto si?´ ´Som rehoľník.´ ´Prečo nemôžem nožom bodnúť smerom dole? Kto si?´ A potom bez toho, aby počkal na odpoveď mi povedal ´Otče, vy aj ostatní - vráťte sa do auta.´ Vrátili sme sa na miesto, kde stálo naše auto.
Od tej chvíle som sa prestal báť smrti. Viem že raz zomriem, no viem aj to, že sa to stane až vtedy, keď to bude chcieť Boh. Odvtedy sa nebojím nikoho a ničoho. Čokoľvek sa mi stane bude preto, lebo je to Božia vôľa a Pán mi dá silu niesť Jeho Kríž. Jediné na čom záleží je mať vieru; veriť. Boh sa postará o tých, ktorí v Neho veria."