Papamobil je jedným z najznámejších symbolov, spájajúcich sa so Svätým otcom. Počnúc pápežom Pavlom VI, ktorý v roku 1965 navštívil New York a viezol sa v špeciálne upravenom Lincolne Continental, používa každý najvyšší pontifik pri cestovaní a pri verejných vystúpeniach nejakú variáciu automobilu, aby ho veľké davy ľudí lepšie videli. V súčasnosti však ako primárny spôsob transportu slúži papamobil. Ako však cestovali a verejne vystupovali pápeži v predchádzajúcich dobách?
Pred rokom 1965 pápeži verejne vystupovali tak, že ich niesli na tzv. sedia gestatoria, čo v taliančine doslova znamená ´kreslo na nosenie´. Jedná sa o ceremoniačný trón, ktorý nosili na pleciach tzv. sediari pápeža. Trónom bolo bohato zdobeným hodvábom potiahnuté kreslo, pripevnené k opierke pod nohy. Z každej strany tohto suppedanea boli dva zlaté kruhy, cez ktoré sa natiahli dve tak dlhé tyče, aby ich mohli na pleciach niesť z každej strany šiesti muži, čiže dohromady dvanásť.
Kreslo sedia gestatoria sa používalo na nosenie pápeža počas oficiálnych slávností do Baziliky sv. Petra a do Lateránskej baziliky. Tradícia nosenia pápeža na „tróne“ sa datuje už od dôb rímskych konzulov, ktorých takto nosili cez mesto keď boli zvolení vo voľbách. Ako posledný z pápežov použil tento ´trón´ Ján Pavol VI; od pápeža Jána Pavla II sa už nepoužíva.
Do roku 1800 pápeži vo všeobecnosti nezvykli cestovať ďaleko od Vatikánu. Neskôr na dlhšie cesty vyrobili pre pápeža koč. Pápežské koče boli vypolstrované a potiahnuté červeným zamatom a zdobené filigránskymi zlatými pierkami, holubicami a inou ikonografiou. Prvý pápežský koč bol vyrobený pre Lea XII v roku 1826 na jeho cestu do Berlína. Posledný raz sa pápež dopravoval kočom v roku 1870; bol to Pius IX a išiel do Baziliky Santa Maria del Popolo.
Potom sa pápeži prepravovali upraveným vlakom. Po prvý raz vyskúšal železničku pápež Pius IX ešte v roku 1849 na ceste z Portici do Pagani a do tohto nového ´vynálezu´ sa priam zamiloval. Po návrate do Ríma začal hneď s konštrukciou železničnej siete v rámci pápežských štátov. V roku 1859 išiel na dlhšiu cestu zo stanice Porta Maggiore do Albana, neďaleko Castel Gandolfo, pričom použil upravený pápežský vozeň. Mal viacero vozňov, upravených na rozličné účely – s otváracími oknami na požehnávanie ľudí, uzavretý vozeň keď cestoval s duchovnými na stretnutie, ba jeden vozeň býval upravený ako kaplnka.
Priehľadné časti moderných papamobilov bývajú už tradične vyrobené z nepriestreľného skla. Pápež František však uprednostňuje jednoduchšie autá. V deň svojho zvolenia sa vracal so svojimi kardinálmi v minibuse, a nie v pápežskej limuzíne. Pri presúvaní sa v rámci Vatican City používa malý Ford Focus z Vatikánskych garáží.