Pápež František diskutuje v rozsiahlom interview o Amoris Laetitia, peniazoch, spravodlivej vojne a o psychoanalýze.
K téme manželstva vo svojom interview s Dominique Woltonovou, 70-ročnou farncúzskou sociologičkou a expertkou na mediálnu a politickú komunikáciu, pápež František povedal, že „na základe samotnej podstaty jeho definovania môžu manželstvo spolu uzavrieť iba muž a žena. My to zmeniť nemôžeme. Taká je prirodzenosť vecí“. A Svätý otec pokračuje ďalej: „Pokiaľ ide o skutočnú povahu manželstva, ako aj rodovej identity, vládne v tejto oblasti v súčasnosti kritický zmätok.“ Na otázku o ´manželstvách osôb rovnakého pohlavia´ pápež odvetil:
„Nazvime to ´civilnými zväzkami´. S pravdou sa nezahráva, ani nežartuje. A učiť deti, že si môžu vybrať svoj rod, tiež zohráva úlohu v presadzovaní týchto omylov do pravdivých faktov o prirodzenosti. Pýtam sa, či tieto nové názory na rod a manželstvo nejako súvisia s obavami z rozdielov a povzbudzujem všetkých čo túto oblasť skúmajú, aby tento problém riadne preštudovali.“
Pápež v rozhovore oznámil aj svoje rozhodnutie udeliť všetkým kňazom trvalé povolenie udeľovať rozhrešenie osobám, ktoré vo sv. spovedi vyznajú, že podstúpili alebo vykonali potrat, pričom v žiadnom prípade nebagatelizuje závažnosť tohto ťažkého hriechu. „Potrat stále zostáva vraždou nevinného človeka. Ak však ide o hriech, patrí k nemu aj odpustenie. Ženy, ktoré nikdy na svoje potratené dieťa nezabudnú, niekedy plačú celé roky, kým nájdu odvahu ísť za kňazom. Viete si predstaviť, koľko ľudí si teraz konečne vydýchne? Pre tieto ženy je totiž veľmi dôležité, že môžu prijať Pánovo odpustenie a nikdy sa už tohto hriechu nedopustiť.“
K ďalšej téme sa pápež František vyjadril, že „najväčšou hrozbou pre svet sú peniaze. V evanjeliu podľa sv. Matúša Ježiš nehovorí ľuďom, že sa majú rozhodnúť medzi láskou a vernosťou k Bohu alebo k manželke, ale medzi láskou a vernosťou k Bohu alebo k peniazom/mamone. Je to jasné, pretože ide o dve navzájom protirečiace veci.“ Na otázku prečo ľudia tento odkaz evanjelia nepočúvajú, aj keď ho Cirkev predkladá už od čias vzniku evanjelií, pápež odpovedal, že preto, lebo niektorí ľudia preferujú hovoriť iba o sexuálnej morálke:
„Pre kazateľov a učiteľov vzniká preto veľké nebezpečenstvo, že upadnú do priemernosti, keď budú posudzovať formy nemorálneho správania iba ´od pása dolu´. Ale o ostatných, najzávažnejších hriechoch, ako sú nenávisť, závisť, pýcha, márnivosť, vzájomné zabíjanie sa a podobne, o tých sa už toľko nehovorí. Hriechy tela sú až druhoradé, pretože telo je slabé; najnebezpečnejšie sú hriechy mysle, zmýšľania. Spovedníci by sa mali ľudí viac pýtať či sa modlia, či čítajú evanjelium, či hľadajú Pána."
A pokračuje: "Jedno pokušenie, ktorému Cirkev takmer vždy podľahne, je zaujatie obranného postoja pretože má strach, obavy. Kde v evanjeliu Pán Ježiš hovorí, že máme hľadať istotu, bezpečnosť? Namiesto toho predsa hovorí: ´Riskuj, napreduj, odpúšťaj, evanjelizuj´.“ Ďalším pokušením, ako povedal pápež, je vyhľadávať uniformitu v pravidlách v súvislosti s jeho apoštolskou exhortáciou o rodine Amoris Laetitia: „Keď rozprávam o rodinách v ťažkostiach, hovorievam ´Prijmite ich, sprevádzajte ich, rozlišujte, integrujte ...´ a potom každý uvidí otvorené dvere. V skutočnosti ľudia stále iba hovoria ´Títo nemôžu dostať prijímanie´, ´Títo nemôžu toto alebo tamto´. Pokušenie Cirkvi stále zdôrazňovať „nie, nie a nie“ a to čo je zakázané, je rovnakou ´drámou, akú prežíval Ježiš s farizejmi. Toto obmedzené fundamentalistické zmýšľanie, akému musel čeliť aj Ježiš, je ´boj, ktorý dnes vediem v súvislosti s mojou exhortáciou´. Ježiš postupoval podľa ´odlišnej logiky´, ktorá išla mimo zákazy, keďže sa nepridŕžal zabehaných zvyklostí – ako bolo napríklad nedotýkať sa malomocných – ktoré sa pomaly, ale isto – stávali svojím spôsobom prikázaniami. Cirkevní lídri sú zvyknutí na ´zmrazené normy´a ´fixné štandardy´, ale keď sa opýtajú ´Môžeme rozdávať sväté prijímanie rozvedeným?´, ja odpovedám ´Porozprávajte sa s tým rozvedeným mužom, s tou rozvedenou ženou, prijmite ich, sprevádzajte, rozlišujte, integrujte´, čo ich privedie na cestu komunikácie, ktorá vedie ľudí ku Kristovi. A práve stretnutie s Ním je to, čo privádza ľudí na cestu morálneho života.“
Na otázku o názore Cirkvi na „spravodlivú vojnu“ pápež uviedol, že to je problém, ktorý treba ešte skúmať, pretože „žiadna vojna nie je spravodlivá. Jediná spravodlivá vec je mier, pokoj“. V súvislosti s prenasledovaním kresťanov, najmä na Východe, a na otázku prečo Boh dopustí takú tragédiu, sa pápež vyjadril, že „nevie kde je Boh v tejto situácii, ale vie kde sa nachádza človek. Ľudia vyrábajú zbrane a predávajú ich. Ľuďom je ľahko spochybňovať Boha, no sme to my, kto dopúšťa, aby sa toto všetko dialo. Naše človečenstvo je narušené a skazené.“
V súvislosti so ženami Svätý otec uviedol, že zohrávajú dôležitú rolu v spoločnosti, pretože pomáhajú zjednocovať a uzmierovať ľudí. „Niektorí ľudia si mýlia požiadavky žien, aby boli vo svete riadne zastúpené a vypočuté, s ´mačizmom v sukni´, avšak mačizmus je forma brutality a nepredstavuje to, čím by ženy mali byť.“ V súvislosti s reformou Rímskej kúrie sa pápež vyjadril, že
„v nej bude veľa žien, ktoré budú mať rozhodujúcu právomoc, a nielen rolu poradkyne. Viem, že to bude náročné a že s tým budú problémy, no nie kvôli mizogýnii (chorobný odpor mužov voči ženám), ale kvôli moci.“
Pri rozhovore o rozdieloch medzi Argentínčanmi a Francúzmi pápež povedal, že „Argentínčania sú priam zaľúbení do psychoanalýzy“. Vyzdvihol psychoanalytikov, ktorí sa dokážu „otvoriť humanizmu a dialógu s inými vedami“ najmä s medicínou a homeopatiou. „Tí, ktorých som poznal, mi v určitom období môjho života, keď som potreboval konzultácie, veľmi pomohli“, hovorí pápež opisujúc, ako keď mal 42 rokov chodil raz za týždeň šesť mesiacov k jednej židovskej psychoanalytičke, aby si ´objasnil určité veci´. „Bola veľmi dobrá. Veľmi profesionálna ako doktorka, aj ako psychoanalytička a veľmi mi pomohla.“