Druhý diel seriálu Svet podľa Putina (The Putin Interviews) sa venoval názorom ruského prezidenta Vladimira Putina na LGBT komunitu, KGB, bývalého pracovníka tajných služieb Edwarda Snowdena aj na spolužitie s moslimami. Rozhovory Olivera Stona s ruskou hlavou štátu sa natáčali od júla 2015 do februára 2017.
Prvá téma rozhovoru sa dotkla zmluvy s ABM, ktorú sa Spojené štáty rozhodli v roku 2001 vypovedať. Ako Putin uviedol, zmluva bola základom medzinárodnej bezpečnosti. „Najprv ma prehováral prezident Clinton, aby som podporil odstúpenie USA od tejto zmluvy. To isté potom robil prezident Bush. Navrhli sme, aby sme pracovali na systéme protiraketovej obrany spoločne: USA, Rusko aj Európa. Naši partneri tento návrh odmietli,“ povedal s tým, že navzdory tomu aj naďalej budovali útočné raketové systémy. Tvrdili, že tieto systémy nebudujú proti Rusku.
„Pre nás, pre Rusko, to znamená dve hrozby: umiestnenie týchto protiraketových systémov v blízkosti našich hraníc; ďalšou hrozbou je to, že odpaľovacie zariadenia týchto protiraketových systémov môžu byť v priebehu niekoľkých hodín transformované pre potreby útočných komplexov,“ poznamenal Putin. Územie Ruska by podľa neho mohli týmito systémami obkľúčiť. Považuje to za strategickú chybu partnerov. „Na všetko Rusko primerane odpovie. Naša odpoveď bude možno trochu hrubá, ale efektívna,“ povedal.
V roku 2015 Putin uviedol, že protiraketový štít by územie USA neubránil. „Vnímam to ako určité nebezpečenstvo vytvorenia ilúzií o existujúcej obrane. A to by mohlo viesť k agresívnejšiemu správaniu. Preto sme navrhovali spoločný vývoj systémov protiraketovej obrany,“ povedal Putin.
Svoj názor ďalej Putin vyslovil aj o LGBT komunite. „U nás neexistujú žiadne obmedzenia ani prenasledovanie na základe pohlavia. Navyše mnoho ľudí sa hlási k netradičnej sexuálnej orientácii a my s nimi komunikujeme. Nezaviedli sme žiadne obmedzenia,“ povedal Putin. Existuje podľa neho len zákon, ktorý zakazuje propagáciu homosexuality medzi neplnoletými. „Logika zákona tkvie v tom, že deťom treba dať možnosť pokojne vyrásť. A keď vyrastú, nech sa ako dospelí sami rozhodnú,“ dodal.
Stone podotkol, že v Rusku je silná tradícia „mačizmu“. „Ale u nás nie je taká situácia ako v niektorých moslimských krajinách, kde hrozí za homosexualitu trest smrti. V podstate je naša spoločnosť dosť liberálna. Nezaviedli sme žiadne obmedzenia,“ zareagoval Putin. Jeho cieľom je podporovať rodinu, pretože manželia rovnakého pohlavia neporodia deti. „Ale nikto nehovorí, že treba niekoho prenasledovať,“ povedal. Je tiež za to, aby dieťa vyrastalo v tradičnej rodine, nie adoptované dvoma osobami rovnakého pohlavia.
„Prečo ste v roku 2001 súhlasili s americkým vojenským zásahom v Strednej Ázii?“ spýtal sa Stone Putina. „Predpokladal som, že čelíme spoločnej hrozbe, terorizmu pochádzajúcemu z Afganistanu,“ odvetil Putin. Prezident USA mu navyše sľúbil, že tam nezostanú večne.
A reč bola aj o oranžovej revolúcii na Ukrajine v roku 2004. „Pokračovali sme s ukrajinskou vládou v spolupráci,“ opísal vládu prezidenta Juščenka a Julije Tymošenkovej. „Ale ich politika nevyhovovala ukrajinskému ľudu,“ povedal Putin.
Ruská hlava štátu sa pozastavila nad tým, proti komu sa rozširuje NATO. „Na zaistenie bezpečnosti niektorých štátov, ktoré sa cítia ohrozené, netreba NATO rozširovať,“ povedal. Rozčúlilo ho, že v Európe sa aj naďalej rozširuje program protiraketovej obrany. „Proti komu? Nejako na to musíme reagovať,“ priznal.
V rozhovore potom riešili aj otázku špehovania. „USA svoje tajné služby masívne finančne sponzorujú. My si to dovoliť nemôžeme. Máme k tomu určitú nechuť, po desaťročiach sovietskej éry, aby boli tajné služby všemocné,“ povedal. A zhovárali sa aj o moslimoch, pričom Putin vyvrátil, že by sa zhromažďovali údaje z komunikácie moslimov.
A čo postava Edwarda Snowdena, ktorému Putin udelil azyl? „Naše vzťahy s USA sa zhoršovali preto, že Spojené štáty podporovali teroristické skupiny na Kaukaze. V našich bilaterálnych vzťahoch to bol vždy problém. Takže aj bez Snowdena bolo v našich vzťahoch dosť problémov,“ povedal.
Prvý kontakt so Snowdenom podľa neho sa uskutočnil ešte v Číne. „Vtedy mi oznámili, že je to človek, ktorý chce bojovať za ľudské práva a proti ich porušovaniu. Treba povedať, že pán Snowden nám neposkytoval informácie, ale chcel spoločne bojovať, za čo si ho treba vážiť,“ uviedol s tým, že oni neboli na niečo také pripravení. „Povedal som mu, že nie je na správnej adrese,“ podotkol. „A on jednoducho odišiel a zmizol. Neskôr ma informovali, že pán Snowden je v lietadle smerujúcom do Moskvy, kde má prestúpiť na iné lietadlo a odletieť do Latinskej Ameriky,“ doplnil Putin. „Potom sa ukázalo, že v krajine, do ktorej letel, ho pravdepodobne neprijmú, a že sa tieto informácie dostali do médií. Bolo zrejmé, že ho nenechajú niekam doletieť,“ dodal. Nejaký čas potom Snowden prečkal v tranzitnej zóne a neskôr mu Rusko poskytlo dočasný azyl. „Americká strana požiadala o jeho vydanie, ale to sme, pochopiteľne, nemohli urobiť,“ povedal s tým, že nikdy nebola uzavretá zmluva o vydávaní zločincov. „USA nám nikdy nevydali žiadnych zločincov, ktorým poskytli azyl,“ povedal.
„Ako bývalému agentovi KGB sa vám určite musí až do špiku kostí priečiť, čo Snowden urobil,“ poznamenal Stone. „Snowden nie je zradca. Nezradil záujmy svojej krajiny. Neposkytol inému štátu informácie, ktoré by mohli poškodiť záujmy jeho národa. Všetko, čo robí, robí verejne,“ povedal Putin.
„Súhlasíte s tým, čo urobil?“ spýtal sa Stone. „Nie,“ odpovedal jasne Putin. „Ak sa mu niečo v jeho práci nepáčilo, mal jednoducho odísť. Ale on zašiel ďalej. Je to jeho právo. Ak sa pýtate mňa, či je to správne, alebo nie, tak podľa môjho názoru nie,“ odvetil ruský prezident.
„Takže nemal nič prezrádzať a mal zo služby odísť rovnako ako pán Putin, keď odišiel z KGB?“ spýtal sa ešte Stone. „Zrejme áno. Nepremýšľal som nad tým, ale asi áno. Rezignoval som, pretože som nesúhlasil s krokmi, ktoré prijala vláda, a s pokusom o štátny prevrat. Nechcel som vtedy zostať v tajných službách,“ podotkol a dodal, že NSA však zašla vo svojich krokoch naozaj ďaleko. Snowden je podľa neho veľmi statočný človek.
Záverečné zábery patrili pravoslávnemu náboženstvu a tradíciám pravoslávnej cirkvi, rodine prezidenta Vladimira Putina aj jeho láske ku koňom. Rusko je potom podľa neho nábožensky rôznorodá a mnohonárodnostná krajina, kde sa kultúra vzájomných vzťahov vyvíjala tisíce rokov. „Pomerne ľahko budeme schopní prekonať problémy vzájomných etnických a religióznych vzťahov,“ vysvetlil, ako je to s demokraciou v jeho krajine. „Spoločnosť a štát sa ako každý živý organizmus musí vyvíjať postupne. To je normálny proces vývoja,“ povedal a odmietol, že by štát kontroloval médiá. Jednoduchý je podľa neho aj proces zaregistrovať politickú stranu. Na záver potom odmietol, že by Rusko zasahovalo do politických procesov v iných krajinách.