Česká republika má medzi svojimi štátnymi sviatkami aj Deň českej štátnosti, ktorým si uctieva svojho patróna sv. Václava. V ten deň sa konala tradičná Národná svätováclavská púť do Starej Boleslavi. Na hlavnej pútnickej omši na Mariánskom námestí, ktorú celebroval biskup František Václav Lobkowicz, bol tento rok kazateľom český primas a kardinál Dominik Duka, ktorý sa vo svojom prejave dotkol aj blížiacich sa parlamentných volieb.
“V tomto roku sú pred nami parlamentné voľby, budúci rok prezidentské voľby a na jeseň budúceho roka nás čakajú komunálne voľby. Voľby do senátu nás sprevádzajú neustále. Stále niečo, alebo niekoho volíme. Ani náznakom nepomýšľam ovplyvňovať výsledky volieb,” pripomenul Duka, no nemohol nespomenúť dôležitosť volieb pre budúcnosť národa.
“Vo Svätováclavskom choráli sa spieva o národe, nie o katolíkoch. I my, ktorí sa hlásime ku kresťanstvu, my katolíci, sme súčasťou národa, súčasťou spoločnosti. Úspechy i neúspechy, radosti i bolesti prežívame spoločne a delíme sa o ne. Je našou povinnosťou nielen sa prejavovať, kriticky hodnotiť, ale tiež sa spoločne podieľať na živote tejto krajiny. Prečo nám v tom niekto chce brániť, vylúčiť nás?” pýta sa Duka.
“Našu nádej vidím v tom, že nám voľby pomôžu presadiť umlčovanú väčšinu. Len tak naplníme úsilie o demokratickú spoločnosť v demokracii bez prívlastkov. Len tak nebude väčšina manipulovaná a ovládaná rozmarmi rôznych menšín. Je na čase, aby sme začali konať zodpovedne, hoci sa aj naďalej budeme stretávať so zlými zákonmi a nezodpovednosťou,” zvýraznil Duka.
Podľa neho tí, ktorí riadia štát, by mali hájiť záujmy a požiadavky svojich občanov: “Nejdeme voliť len kandidátov, ale ideme voliť svoju budúcnosť. Parlament, prezident, vláda, samospráva – majú vykonávať to, čo chcú voliči.” Vraví, že “je smutné, keď sa politici zaoberajú len tým, čo je výhodné len pre ich volebné obdobie”, no zároveň dodáva, že “nie každý politik je taký a koná takto vždycky a existujú zriedkavé svetlé výnimky”.
Duka spomenul dve z hlavných úloh štátu, a to “zaistiť bezpečnosť občanov, nielen vytvárať pocit bezpečnosti, a nevytvárať štátne dlhy pre budúce generácie”. Ale v neposlednom rade aj podpora tradičných rodín: “Vieme, že prirodzená rodina je vo svojej stabilite trvalým základom štátu, a preto je výchova v rodine nadriadená ekonomickým a finančným zájmom. Nie zaháľka a zábava, ale poctivá a zodpovedná práca je východiskom. To všetko za nás nikto neurobí. Musíme to urobiť sami! Je tu na mieste dodať: „S Božou pomocou!“”
Patrón sv. Václav, ktorého si prišli uctiť tisíce veriacich, podľa Duku “miloval našu krajinu, náš štát, náš kontinent, starú Európu. Muži a ženy, ktorí milovali svoju krajinu, svoj ľud, vytvorili identitu kontinentu, ktorý žije bohatstvom nespočetných národov, jazykov a kultúr zjednotených hodnotami, pre ktoré tak ako sv. Václav boli ochotní preliať i svoju krv. Dedič a hlavný patrón našej krajiny položil svoj život podľa evanjelia Ježiša Krista za ideál pravdy, lásky a úcty k blížnemu.”