Práva homosexuálov dostali nový impulz po prevratnom rozhodnutí Európskeho súdneho dvora, ktorý núti všetky členské štáty EÚ prijať osoby z "manželstva" rovnakého pohlavia s občanmi EÚ, aj keď by tieto osoby neboli štátnymi príslušníkmi krajín EÚ.
Európsky súdny dvor nedokázal zaviazať členské štáty EÚ, aby uznávali homosexuálne manželstvá, no otvoril inú cestu pre homosexuálne manželstvá v Európe. Urobil tak, keď priznal "odvodené právo na pobyt" v štátoch EÚ pre osoby z manželstiev rovnakého pohlavia s občanmi EÚ. Tieto osoby pritom nemusia byť občanmi EÚ.
Súd uznal, že homosexuálne manželstvo nemusí byť ľudským právom, no domnieva sa, že homosexuálne páry si stále môžu nárokovať právo na pobyt v krajinách EÚ, ktoré je založené na práve na voľný pohyb v zmluve o EÚ.
Súd rozhodnutie odôvodnil tým, že pojem "manžel / manželka" "je pre účely práva EÚ gender - neutrálny, a môže sa preto vzťahovať na manžela občana EÚ s rovnakým pohlavím." Smernica EÚ, na ktorú súd odkazoval, bola smernica 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných členov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov.
Toto je prielom pre homosexuálne práva v Európe, po niekoľkých rokoch neúspechoch, najmä na Európskom súde pre ľudské práva, ďalšom európskom súde s výhradnou právomocou v oblasti ľudských práv, ktorý opakovane a výslovne uviedol, že homosexuálne manželstvá nie sú ľudským právom patriacim pod Európske právne predpisy v oblasti ľudských práv. Je to z dôvodu, že európske právo uznáva iba tradičné manželstvo ako ľudské právo. Asi 12 členských štátov EÚ neuznáva homosexuálne manželstvá a budú ovplyvnené týmto rozhodnutím.
Európsky súdny dvor citoval súd pre ľudské práva, aby rozhodol, že "vzťah homosexuálneho páru môže spadať pod termín "súkromný život" a "rodinný život" rovnakým spôsobom, ako vzťah heterosexuálneho páru v rovnakej situácii."
Súd bol však opatrný a uviedol, že týmto nevzniká právo na homosexuálne manželstvo. Toto "nepodkopáva inštitút manželstva," vyhlasuje rozsudok súdu, pretože manželstvo zostáva "definované právom národných štátov" a "spadá do kompetencií členských krajín."
Rozhodnutie ďalej vysvetľuje: "Takéto uznanie nepožaduje od členského štátu poskytnúť, vo svojom vnútroštátnom práve, inštitút manželstva osôb rovnakého pohlavia. Obmedzuje sa na povinnosť uznať takéto manželstvá uzatvorené v inom členskom štáte v súlade s právnymi predpismi tohto štátu s jediným cieľom: umožniť týmto osobám vykonávať práva, ktoré požívajú podľa práva EÚ."
Súd preto dospel k záveru, že "povinnosť uznať takéto manželstvá výlučne za účelom udelenia odvodeného práva na pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny nepoškodzuje národnú identitu alebo neohrozuje verejnú politiku dotknutého členského štátu."
Rozhodnutie bude mať pravdepodobne následky na prípady na Európskom súde pre ľudské práva. V poslednom rozsudku v tejto veci ponechal súd možnosť nanútiť homosexuálne manželstvá na základe nediskriminácie. Udelením práva na pobyt v členských štátoch EÚ budú osoby z manželstiev rovnakého pohlavia pravdepodobne vyhlasovať, že sú diskriminované tým, že im nebolo kompletne právne uznané ich homosexuálne manželstvo.