Som dizajnér. Milujem lesklé strieborné výrobky od Apple. Ale keď sa z týchto výrobkov stanú filozofické nástroje v článkoch a správach mediálnej kampane plnej dezinformácií, mám chuť svoju techniku od Apple zahodiť do koša, kam propaganda Tima Cooka o „nebezpečnej“ náboženskej slobode patrí.
Som kresťan a mám rád ľudí. Všetci robíme chyby. Boh vie, že je to tak. Nepredstierame však, že tieto chyby sú niečím, čo treba oslavovať. Občas klameme, sme chamtiví, sme sebeckí, sme netrpezliví a ľahko sa nahneváme. To sú vrodené vlastnosti, ale nie veci, ktoré by sme oslavovali, pretože sme sa „tak narodili“. Takýto nezmysel nám však prikazujú, aby sme ho prijímali a podporovali. Apple, Nike a mainstreamové médiá nie sú nepriateľské len voči mojej viere; sú nepriateľskí voči zdravému rozumu.
Som otcom. A neuniká mi základná biológia. Moje deti reprodukčnú biológiu pochopili. Žena plus muž rovná sa dieťa (deti). Chápu, že mamička sa nedá zameniť za otca. Milujú to, čím každý z nás prispieva do ich vzácneho maličkého života. Apple a propagandy LGBT popierajú tieto základy a požadujú prijatie, úplný súhlas ako aj účasť na ich netolerantnej „rovnosti“.
Nie som typom človeka, ktorý sa prispôsobi podvodu a skresleniu. Keďže som šéfom kreatívneho oddelenia The Radiance Foundation, naším poslaním je objasniť pravdu - bez ohľadu na to, aká je nepohodlná. Samospravodlivosť korporátnych elít, ktorých podniky sú často postavené na robotníkoch, s ktorými sa nezaobchádza „rovnako“ (zdravím Nike a manufaktúry), je na smiech. Tento koordinovaný útok je však vážny. Apple nemá problém predávať svoje produkty v krajinách, ako je Saudská Arábia a Čína (t.j. u „vzorných“ zástancov ľudských práv), ale žiada bojkot proti Američanom v Indiane, ktorí nedávajú do väzenia alebo nezabíjajú ľudí pre ich náboženský či životný štýl.
Iróniou je, že v celej tejto kultúrnej tsunami, ktorá sa ženie cez našu krajinu, neodmietajú homosexuálov a bisexuálov, či intersexuálov alebo akýchkoľvek-sexuálov. LGBT ľudia nedostávajú pokuty, nenútia ich chodiť na školenia ani ich neoberajú o ich živobytie; robia to kresťanom, ktorí neveria, že by mali byť nútení k tomu, aby sa zúčastňovali alebo podporovali určité podujatia zamerané na homosexualitu. Náboženská sloboda, ktorá je asi profesorovi histórie zmeneného na technologického proroka, Timovi Cookovi, neznáma, je vlastne prvým právom, ktoré Ústava dáva Američanom. „Sexuálnej orientácii“ sa to nepodarilo. No i tak akosi pretromfla naše skutočné ústavné práva.
To ma privádza k zaujímavej dileme. Ako to, že „sexuálna orientácia“ je fixná a „gender identita“ premenlivá? Čo teda? Je celkom ľahké niečo si vymyslieť, ak je to všetko o emóciách a nie o evidentných dôkazoch. Uprostred toho všetkého uviazlo slovo, ktoré nie je vo svojej podstate zlé: diskriminácia. Diskriminujeme každý deň: ktoré potraviny budeme jesť, čo povieme ľuďom, aké oblečenie budeme nosiť, o akých klientov sa budeme usilovať, ktorých študentov prijmeme alebo o ktorých príbehoch budeme hovoriť. Diskriminácia je „zlom“ len vtedy, keď netolerantná ľavica rozhoduje, kto a čo si je rovné (to však zjavne nezahŕňa nenarodených, kresťanov alebo konzervatívny národ černochov, ktorým pohŕdame aj my sami).
Táto skutočnosť uniká newyorskému guvernérovi Cuomovi, ktorý zúfalo pretláčal najradikálnejší propotratový zákon v krajine pod nesprávnym označením „zákon o rovnosti žien“. Ak bude tento pro-Gosnellovský návrh zákona schválený, potraty v New Yorku budú legálne počas celého tehotenstva. Potrat je najnásilnejšou formou diskriminácie. Liberáli ako Cuomo však touto nerovnosťou nie sú pobúrení. Cuomo tiež nemal žiadny problém s antikresťanským zákonom Jima Crowa, ktorý cirkvám zakazoval platenie nájomného za používanie školských priestorov, ktoré sú financované vďaka daňovým poplatníkom. Najvyšší súd - so svojím typickým zanedbaním povinnosti - odmietol vypočuť Bronxskú snemovňu ohľadom Prvého článku Ústavy, ktorý sa týka viery. To umožnilo, aby naďalej platil desiatky rokov trvajúci newyorský zákon zakazujúci vykonávanie bohoslužieb používajúc pritom v mimoškolských hodinách priestory štátnych škôl. Cuomo vtedy nevydal žiadne výkonné opatrenie. Namiesto toho, na Kubu orientovaný Cuomo (čoskoro sa chystá na obchodnú návštevu represívneho režimu) zakázal akékoľvek „nepodstatné cestovanie“ do štátu, ktorý sa odvážil nechať prejsť niečo, čo by aj ostatných 19 štátov malo chrániť ako náboženskú slobodu.
Cook a jeho ďalší firemní partneri, akým je napríklad zakladateľ PayPalu Max Levchin, radi vyvolávajú Éru občianskych práv a profitujú z úspechu, ktorý je poškrvnený krvou tých, ktorí nechceli bojovať za „manželstvo“ osôb rovnakého pohlavia. Bez ohľadu na dnešné zneužívanie histórie civilného práva, stále sa musíme držať boja za samotnú ľudskosť tých, ktorým vďaka genetickej pigmentácii odopierali ich skutočné ústavné práva (teda 1., 14., a 15. článok). Byť gejom nie je to isté ako byť čiernym. Homosexuáli nikdy nemuseli jazdiť v zadnej časti autobusu. Nikdy nemuseli ísť do samostatnej a nerovnocennej školy. Nikdy nemuseli ísť na testy gramotnosti alebo platiť dane z hlavy, aby mohli voliť. Neboli terčom hrozných kampaní zo strany demokratmi založeného KKK. Nikto sa nikdy nestal čiernym kvôli emocionálnej, sexuálnej, alebo psychickej traume. Tí, ktorí nadobudli homosexuálnu orientáciu v dôsledku takýchto traumatických zážitkov, však existujú.
Len sa opýtajte maloletých, ktorým bolo odmietnuté poradenstvo kvôli nechcenej orientácii na osoby rovnakého pohlavia. V Kalifornii a v New Jersey je totiž nezákonné, aby deti, ktoré už boli sexuálne zneužívané a cítia nežiadúcu príťažlivosť k osobám rovnakého pohlavia, dostali psychologické poradenstvo zamerané na „zmenu alebo odstránenie nežiadúcej príťažlivosti k osobám rovnakého pohlavia, či takéhoto správania alebo identity“. V týchto štátoch je nezákonné, aby akýkoľvek licencovaný terapeut dával nejaké iné poradenstvo než také, ktoré homosexualitu potvrdzuje.
Bláznivé.
A médiá kŕmia všetko toto šialenstvo tým, že odmietajú hovoriť o pravde, ktorá má niečo spoločné s homosexualitou. Je nemožné, aby Američania získali na problémy LGBT nestranný pohľad, keď všetky väčšie mediá spolupracujú s organizáciami zastupujúcimi „práva homosexuálov“ ako je napríklad GLAAD či Národná homosexuálna a lesbická asociácia novinárov (National Gay and Lesbian Journalists Association). Novinové správy sa čítajú ako tlačové správy LGBT aktivistov.
Všimli ste si, že v článkoch Tima Cooka nikdy nekontrolovali fakty? V skutočnosti na stránke FactCheck.org nie je ani jeden článok o Zákone na vymahánie slobody náboženského vyznania. Prvý článok nie je jedinou obeťou našej modernej kultúry. Pravda umiera pomaly a bolestivo hynie už dlho - a tzv. žurnalistika jej ponúkla smrť bez dôstojnosti.