Reakcie na konanie emeritného arcibiskupa Róberta Bezáka, ktorý sa rozhodol podporiť podpredsedníčku politického hnutia Progresívne Slovensko Zuzanu Čaputovú ako kandidátku za prezidentku, na seba nenechali dlho čakať. Bezák však navyše tvrdo skritizoval Františka Mikloška. Podľa exministra vnútra Vladimíra Palka je jeho konanie ľudským a intelektuálnym zlyhaním.
Jedna z troch ústavných funkcií na Slovensku by mohla byť zastúpená ženou. Nie však ženou vo všeobecnosti, ale takou, ktorá už niekoľkokrát dokázala, že jej ide o spravodlivosť a pravdu a stojí pri ľuďoch, ktorí potrebujú pomoc. Aj to je pre emeritného arcibiskupa Róberta Bezáka dôvod, prečo v boji o kreslo prezidenta v budúcoročných voľbách vyjadril oficiálne podporu Zuzane Čaputovej.
Parlamentné Listy sa Róberta Bezáka pýtali, či sú hodnoty katolíckeho biskupa zlúčiteľné s liberálnymi hodnotami aj napríklad na poli registrovaných partnerstiev, ktoré presadzuje Progresívne Slovensko. „Viete, možno chceme zadefinovať niektoré veci, ktoré už potichu fungujú. Keď som pôsobil na jednom mieste, tak som mal organistu, ktorý bol predsedom komunistickej strany. Čiže ja neviem, do akej miery je Slovensko tradicionalistické alebo konzervatívne. Žijeme tu všetko, len to možno nie je zadefinované. Možno treba ten boj posunúť ďalej a hľadať spôsob, ako budú ľudia dôstojne a právne určení. Predpoklady tu sú,“ povedal Bezák.
O Mikloškovi som neuvažoval, tvrdí Bezák
Emeritný arcibiskup však zároveň očakáva, že budú rôzne reakcie na jeho podporu Čaputovej. „Vždy, keď takto vystúpim, tak bude opäť kopec blogov o mne a na mňa. To je samozrejmé. Nedá sa však niekedy schovať a radšej mať pokoj. Každý kandidát má aj svojich zástancov, aj odporcov. Prijmem teda, že budú aj rozličné hlasy proti mne. Vraj by som mal podporovať niekoho superkonzervatívneho, ale neviem, kto taký je.“
Neuvažoval teda Bezák o podpore pre Františka Mikloška, ktorý sa ho verejne zastal, keď ho odvolali z postu trnavského arcibiskupa? „Neuvažoval. Mám už tú skúsenosť, neuvažoval,“ odpovedal Parlamentným Listom počas tlačovej konferencie stroho biskup. Viac sme o tom písali TU.
Blízko k Čarnogurskému
Pre Denník N však Bezák Mikloška skritizoval aj za jeho vzťah k bývalému predsedovi vlády Jánovi Čarnogurskému. „Je pravda, že ma podporil, ale zoberme si, že už dva razy kandidoval a nevyšlo to. Teraz je ešte starší. Pozerajme sa aj na to, čo robí a ako sa prejavuje. Ako keby len čakal, že sa volá František Mikloško – som disident, tak ma podporte. To už však nestačí. Je trochu nebezpečné, ak si chce niekto na zásluhách postaviť celý svoj život. Pomohol mi a bol mi blízko, lenže často sa mi zdá, že je blízko aj pánovi Čarnogurskému. Je to ako v duchu: buďme kamaráti so všetkými. A to mi celkom nesedí,“ doplnil.
O čom to Bezák hovorí?
František Mikloško odmietol komentovať vyjadrenia emeritného arcibiskupa. „Nebudem sa k tomu vyjadrovať,“ reagoval kandidát za prezidenta.
Exminister vnútra Vladimír Palko vníma Bezákove slová na adresu Mikloška ako útok. „Bezák si protirečí. Nie je to tak dávno, keď František Mikloško bojoval za Róberta Bezáka, pričom v tom zápase vyčnieval nad všetkými jeho podporovateľmi. Vtedy Mikloško ukázal, že nie je ani starý a nežije ani zo svojho mena, ale že vie pomenovať problémy, ktoré sa nečakane objavia a vie bojovať za správne riešenia. O čom to teda Bezák hovorí? To sa nepýtam iba ja. Mikloško predsa očisťoval Bezáka od všetkých útokov a obvinení. Z toho dôvodu považujem Bezákove vyjadrenia na adresu Mikloška za nepravdivé. Ide z toho nejaká emocionálna iracionalita,“ myslí si Palko.
Palko: Bezákove vyjadrenia sú nezlúčiteľné s tým, že je katolícky biskup
„Zdá sa mi, že vždy, keď Bezák vojde na politické pole, tak robí iba chyby, lebo podporuje ľudí, ktorých podpora zo strany katolíckeho biskupa nedáva žiaden zmysel. Pred pár mesiacmi podporoval kandidatúru Imricha Béreša, ktorý bol poslancom ultraliberálnej strany ANO Pavla Ruska, ktorej hlavná téma bola bojovať proti kresťanstvu a cirkvi. Bezák tiež podporoval Radoslava Procházku, ktorý išiel proti učeniu cirkvi vo veci rodiny a manželstva. Teraz podporuje propotratovú političku Zuzanu Čaputovú. Je to jedna politická chyba za druhou,“ dodáva.
Vyjadrenia Bezáka sú podľa Palka nezlúčiteľné s tým, že je katolícky biskup. „Nikto nespochybňuje, že utrpel ťažkú ranu aj od svojich vlastných ľudí. Úplne však zabudol, že nie je jediným človekom, ktorý má takúto skúsenosť. Keď sa to niekomu však stane, tak je to aj určitá šanca, aby túto úlohu dobre zvládol a išiel príkladom pre svoje okolie a nakoniec pre celú spoločnosť. Toto on nezvládol. Miesto toho išiel na sebadeštrukčnú cestu, aby svoje meno zničil. Zabudol, že má zodpovednosť za tisíce ľudí, ktorí mu vyjadrovali sympatie, keď ho odvolali. Tí môžu mať teraz právom pocit, že ich podrazil. Nahral tak všetkým ľuďom, ktorí na neho útočili od začiatku. Čo si majú teraz ľudia vôbec myslieť? Má zmysel sa vôbec niekoho zastávať? Bezákovo konanie preto považujem za ľudské a intelektuálne zlyhanie,“ uzavrel Vladimír Palko.
Ziolkovský: Katolíci nemôžu za kandidátov, ktorí podporujú ideológiu rodovej rovnosti
Výkonný sekretár Konferencie biskupov Slovenska Anton Ziolkovský tiež skritizoval konanie emeritného biskupa, aj keď ho priamo nemenoval. „Katolíci určite nemôžu v prezidentských voľbách hlasovať za kandidátky a kandidátov, ktorí podporujú registrované partnerstvá, eutanáziu, umelé ukončenie tehotenstva alebo ideológiu rodovej rovnosti. Nie že by sociálna náuka neponúkala aj iné kritériá. Ale postoje k spomenutým otázkam sú natoľko významné, že všetko ostatné jednoducho prekrývajú,“ napísal na sociálnej sieti Ziolkovský, podľa ktorého, ak by sme tieto témy nepovažovali pri výbere hlavy štátu za zásadné, popreli by sme tým našu duchovnú a kultúrnu identitu.
Dvojaký meter zo strany médií
Kresťanský komentátor denníka Postoj Jaroslav Daniška dokonca píše o „zvláštnej tlačovke“ biskupa Bezáka. „Biskupa Bezáka vzťah Mikloška a Čarnogurského pred voľbou prezidenta pohoršuje viac ako podpora potratov a všetko to, kde Zuzana Čaputová presadzuje hodnoty, ktoré sv. Ján Pavol II. opísal v Evangelium vitae, o ktorých Benedikt XVI. hovoril, že sa o nich nevyjednáva.“
„Keď sa pred prezidentskými voľbami v roku 2009 verejne ozval banskobystrický biskup Rudolf Baláž a ostro kritizoval výroky Ivety Radičovej, že to, čo je v spoločnosti morálne alebo nemorálne, je vecou spoločenskej dohody (biskup Baláž to odmietol), médiá reagovali, že nepatrične vstupuje do politiky (Iveta Radičová dokonca hovorila o inkvizícii). Skúsme si cvične predstaviť, čo by sa dialo, keby to urobil iný biskup a išlo by o iného prezidentského kandidáta. Od piatku vieme, že ak sa biskup volá Róbert Bezák a prezidentská kandidátka zastupuje Progresívne Slovensko, o zasahovaní cirkvi do politiky je ticho,“ uzatvára Postoj.