Tým, ktorí sú presvedčení o tom, že viera v existenciu diabla je staromódna, pápež František pripomína, že diabol reálne existuje a že sám Ježiš zakúsil jeho pokušenia, no odolal im.
"Už na začiatku svojho verejného účinkovania Ježiš zažil pokušenia od satana. Satan tam bol. Mnohí ľudia hovoria ´Ale prečo stále rozprávať o diablovi, ktorý už zastaral? Diabol predsa neexistuje.´ Pozrime sa však na to, čo nás učia evanjeliá", zdôrazňuje pápež a pokračuje, "Ježiš konfrontoval diabla; satan ho pokúšal. Ježiš však odolal všetkým pokušeniam a vyšiel z toho ako víťaz." Potom poradil ľuďom, aby si vo chvíľach, keď budú pokúšaní, spomenuli, že "Ježiš už za nás víťazstvo v pokušeniach vybojoval".
Pápež hovoril o satanovi v čase svojej každotýždennej audiencie, a pokračoval tak vo svojej katechéze o modlitbe ´Otče náš´, s dôrazom na vetu "a neuveď nás do pokušenia". Pápež sa najprv kriticky zamyslel nad spôsobom, akým je originál tejto vety preložený do rozličných jazykov. Konferencia biskupov Talianska v roku 2018 hlasovala za zmenu talianskeho prekladu tejto vety na ´nedopusť, aby sme sa podľahli pokušeniu´ .Pápež poznamenal, že "originálny grécky výraz (tohto riadku), ktorý obsahujú evanjeliá, len veľmi ťažko zachytáva jeho presný význam a všetky moderné preklady v niečom pokrivkávajú".
"Tak či onak je jasné, že sa tým nemieni to, že Boh je pokušiteľom. Kresťania nemajú do činenia so závistlivým, či žiarlivým Bohom, v zmysle súťaženia s človekom; ani s niekým, kto má radosť, keď môže človeka skúšať." S pripomienkou, že aj Ježiš bol pokúšaný a že vo svojom živote podstúpil veľa trápenia a skúšok, pápež povedal, že slová modlitby, ktorými prosíme Boha, aby neopustil a nezanechal svoj ľud keď Ho potrebuje, "sú už vyslyšané". Boh nás nenecháva samotných, ale v Ježišovi sa nám dáva spoznať ako "Boh-s-nami" a to do absolútnych dôsledkov. "Je s nami, keď nám dáva život, je s nami počas života, je s nami v radostiach aj v strastiach, je s nami v smútku, v porážkach, aj keď hrešíme; vždy je s nami, pretože je naším Otcom a jednoducho nás nemôže opustiť." Ako pápež poznamenáva, toto celé kontrastuje s dôsledkami hriešneho pádu ľudstva. Napríklad v Getsemanskej záhrade, keď učeníci spali počas Kristovej agónie, Boh žiada človeka, aby Ho neopúšťal, no človek namiesto toho spí. Boh naopak, v čase skúšok a trápenia nad človekom bdie a neopúšťa ho: "Boh na nás dohliada a bojuje za nás v tých najťažších okamihoch nášho života, v tých najväčších utrpeniach, v čase najväčšej úzkosti. Vždy je nám nablízku. Prečo? Pretože je Otcom. A práve to môže byť pre človeka v ´hodine najťažšej skúšky a utrpenia´ veľkou útechou; vedieť, že Ježiš už týmto údolím prešiel, že už nie je pre nás "ničivým miestom, ale miestom požehnaným prítomnosťou samotného Božieho Syna". Modlime sa teda: "Otče náš, Otče, ktorý neopúšťaš svoje deti, ukáž nám, že v čase skúšok tu nie sme sami. Daj nám spoznať, že Kristus už vzal na seba ťarchu tohto kríža a ukáž nám, ako ho niesť spolu s Ním v dôvere a láske Otca."