Pri „prestavbe“ kúrie sa stala pomaly najväčším dikastériom oblasť komunikácie, či už po štrukturálnej, ale najmä po funkčnej stránke. Teraz v sebe centralizuje kontrolu nad Vatikánskym médiami, vrátane „L´ Osservatore Romano“, rozhlas a televíziu, ktoré boli dovtedy pod dohľadom vatikánskeho štátneho sekretariátu, ktorý teraz má iba administratívnu službu „poskytovať smernice, súvisiace s oficiálnymi komunikáciami“. Spomínaná dikastéria pracuje pod vedením Paola Ruffiniho – synovca známeho kardinála a bývalého výkonného riaditeľa RAI, La 7, a TV 2000, vedúceho vydania Andreu Tornielli, blízkeho priateľa Jorge Maria Bergoglia ešte pred zvolením za pápeža, ako aj, ale na nižšom stupni, „ad iterim“ riaditeľa Vatikánskeho tlačového strediska Alessandra Gisottiho a riaditeľa „L´Osservatore Romano´ Andrea Monda. Plus je tam jezuita Antonio Spadaro, riaditeľ “La Civiltà Cattolica”, pracujúci ako šedá eminencia dikastérie, bez zvláštneho pracovného zaradenia, ale s vysokým vplyvom na pápeža Františka, skrze ich vzájomnú spriaznenosť a blízkosť.
„Oddiel“ týchto ľudí začal minulú zimu pracovať s bleskovou rýchlosťou a brutálnou taktikou. Dovtedajších riaditeľov cez noc doslova vykopli z miesta, alebo ich v každom prípade donútili nejakým spôsobom odísť.
Tím začal potom pracovať ako jeden muž, všetko na okraji vatikánskej periférie, kde napríklad búšili do Talianskej biskupskej konferencie s požiadavkou zvolať v krátkej dobe národnú synodu ´v štýle pápeža Františka´. Ako prvý s tým prišiel p. Spadaro v L´Oservatore Romano´. Napriek odporu prezidenta CEI kardinála Gialtiera Bassettiho, tiež priateľa Františka, ale zrejme menej vplyvného, noviny Svätej stolice pokračujú v brnkaní na tú istú strunu, so sériami rozhovorov s prominentnými laikmi – od Giuseppe De Rita, cez Stefana Zamagniho, po Maura Magattiho a Luigiho Bruni, opakovane presviedčajúcich o nevyhnutnosti urgencie synody Talianskej Cirkvi.
...
Najnovšou úlohou tohto tímu je kontrolovať doslovné vyjadrenia pápeža, ktoré hovorí čisto súkromne a ktoré hovorí na tlačovkách, poriadaných priamo na palube lietadla, keď sa vracia z pastoračných ciest. Ak pápež František zájde ´príliš ďaleko´, ich úlohou je očistiť jeho reč pred oficiálnym prepisom. Typickým príkladom je táto pasáž súkromného príhovoru Františka učiteľom a študentom Liceo San Carlo v Miláne, v ktorom podčiarknuté slová a vety z oficiálneho prepisu zmizli:
„Teraz sa dotknem veľmi boľavého miesta: Nebojte sa migrantov. ´Ale Svätý Otče, tí migranti ...´ My všetci sme migranti! Ježiš bol migrant. Nebojte sa migrantov. ´Ale to sú kriminálnici!´ Aj my ich máme veľa; napríklad mafia nie je výmysel Nigérijčanov, je meritom národa, nie? Mafia je naša, „Made in Italy“, je naša. Každý z nás je potenciálny kriminálnik. Migranti nás vždy obohacujú. Európa bola tiež vytvorená migrantmi! Barbari, Kelti ... všetci čo prišli zo severu a priniesli svoju kultúru; Európa sa rozvíjala v kontraste kultúr.“
Ďalšiu korekciu bolo nutné v tej istej reči urobiť, keď František na otázku: „Prečo je toľko veľa vojen v Jemene, Sýrii a Afganistane?“ odpovedal: „Pretože my, bohatá Európa a Amerika, predávame zbrane na vraždenie detí, vraždenie ľudí.“ Odpoveď sa skorigovala: „Pretože iné krajiny predávajú zbrane, ktorými sa zabíjajú ...“ Treba však povedať, že tieto opravy majú slabé miesto, a síce, že všetko čo pápež povedal, existuje ako originálna videonahrávka. A skutočne, na webstránke Vatican News je možné vypočuť si vždy originál.
...
S pápežovým súhlasom sa kontrola jeho slov považuje za potrebné preventívne opatrenie. Podobne to bolo aj pri pápežovom návrate z Rumunska 2. júna, keď zaznela otázka v súvislosti s prípadom McCarrick. Vypočujme si však, čo hovorí John John L. Allen, jr., popredný americký vatikanista, ktorý v článku pre „Crux“ brilantne zhrnul a vyhodnotil všetky podstatné pasáže:
„Premrštené sumy, ktoré sa platia za cestovanie na palube lietadla s pápežom Františkom nemajú nič do činenia s cestou ako takou, ide skôr o tlačovú konferenciu na jej konci. Od povestnej prvej cesty v júli 2013 z Ria de Janeiro zo Svetových dní mládeže, kedy František povedal nesmrteľné slová „Kto som ja aby som súdil?“ v súvislosti s gay duchovenstvom, zavetrili reportéri a editori možnosť získania ďalších nepripravených bleskových vyjadrení Sv. Otca priamo na palube lietadla ...
Ďalšie tlačovky už neboli také ´šťavnaté´. Nedávno sa odohrala jedna počas návratu Sv. otca z Rumunska. Let však trval veľmi krátko (asi pol hodinu), z ktorej niekoľko minút ukrojil pápežov hovorca, taliansky laik Alessandro Gisotti, ktorý vyzval pápeža aby povedal pár slov k Svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov. Takto zostal priestor už iba na štyri otázky zo svetových médií, venované nasledovným problémom:
Katolícko-ortodoxné vzťahy, vrátane spoločných modlitieb; nedávne volebné víťazstvo Mattea Salvini, talianskeho protiimigračného námestníka premiéra a či sa pápež s ním stretne; Františkov vzťah k emeritnému pápežovi Benediktovi XVI a budúcnosť Európy.
V čom je problém? Tlačovka bola typickým príkladom „psa, ktorý nešteká“. Pred spomínanou cestou prebehla Vatikánom informácia – dvojznačná kombinácia Františkovho tvrdenia, že nevedel „nič, naozaj nič“ o obvineniach ex-kardinála Theodora McCarricka zo sexuálneho zneužívania, kombinovaných s objavením korešpondencie, potvrdzujúcej, že obmedzenia Vatikánu v tomto smere mu boli uložené už v roku 2008 a boli drzo ignorované.
Logická otázka znela takto: „Minulý október ste sa zaručili, že ´pozorne preštudujete´ McCarrickov prípad. Vo svetle tohtotýždenných noviniek kedy môžeme očakávať výsledky a či bude braný niekto na zodpovednosť, že zatiaľ v tomto smere nekonal?“ Anglicky hovoriaci novinár na palube sa chcel niečo v tejto súvislosti spýtať, ale kým naňho prišiel rad, tak ho „vypli“ ... Z takéhoto spôsobu jednania s novinármi človek nadobudne pocit, že pápež sám, alebo spolu so svojím Vatikánskym tímom nechce o niektorých témach hovoriť ... Spočiatku bola veľkou charizmou týchto stretnutí najmä Františkova spontánnosť a otvorenosť. Postupne sa obklopil poradcami, ktorí mu radia byť rezervovanejší, aby sa vyhýbal spontánnym reakciám, ktoré môžu spustiť nechcené vyjadrenia. Postupne sa dostáva na pretras, čo je aj logické, otázka nákladov na takéto cesty a tlačovky, ako aj to, kto ich bude platiť, ako aj transparentnosť reformy, ktorú v tomto smere zaručuje Sv. otec.