V rozsiahlom interview žurnalistu Edwarda Pentina, rímskeho korešpondenta National Catholic Register, s kardinálom Gerhardom Müllerom, kardinál prehlásil, že Instrumentum laboris (pracovná verzia) pre vtedy nadchádzajúcu Amazonskú synodu “nie je vôbec v duchu základných prvkov katolíckej teológie, najmä čo sa týka koncepcie náboženstva".
Vo svojom závažnom vyhlásení z 27. júna 2019, publikovanom kath.net, sa kdl. Walter Brandmüller vyjadril ešte otvorenejšie a obvinil Instrumentum laboris nadchádzajúcej špeciálnej Synody výslovne z herézy a výzve k apostáze (odpadlíctvu). Podľa nemeckého preláta nabáda tento dokument účastníkov Synody k uctievaniu si prírody, ktoré svojho času rozochvievalo vzrušením nacionálno-socialistickú mládež, k zvelebovaniu fetišistických náboženstiev a uzdravujúcich rituálov ako vzorov vzťahu k vesmíru a božstvu, k schváleniu zrušenia celibátu a k zavedeniu vysviacky žien; skrátka k transformácii mystického Tela Kristovho (Cirkvi) na eko-komunistickú mimovládnu organizáciu.
Toto dôrazné vyhlásenie však narazilo u obvinenej strany na hradbu mlčania. No ako povedal aj Thomas More (Tomáš Morus): Qui tacet consentit, “Kto mlčí, ten svedčí”. Problém autorov Instrumentum laboris však spočíva v tom, že by to, čo tvrdí kdl. Brandmüller nemohli ani poprieť, ba ani o tom diskutovať. Svedčí o tom aj nižšie uvedený súhrn:
1. Panenteistická kozmológia
V Instrumentum laboris sa tvrdí, že teológia domorodého obyvateľstva a ekoteológia by sa mali zahrnúť do formácie adeptov na kňazstvo, ako aj do všetkých vzdelávacích inštitúcií. Teológia domorodého obyvateľstva by chcela do Katolíckej teológie zahrnúť panenteistickú kozmológiu a náboženské mýty amerických indiánov. Ekoteológia je otvorene panenteistická, to jest pridŕža sa presvedčenia, že "Boh trvale prebýva vo svete, ktorý stvoril, a že všetko stvorenstvo prebýva v Bohu, ktorý ho stvoril, keďže mimo Boha nemôže existovať nič". Preto sa má aj stvorenie uctievať ako dôstojný dar milujúceho a štedrého Boha. Následkom ich panenteizmu (čo nie je nič iné, než zamaskovaná forma panteizmu) obidve teológie a Instrumentum laboris propagujú novo-pohanské opätovné sposvätnenie "Matky Zeme", či Gaie, a uctievajú si kozmológiu, súvisiacu s domorodým obyvateľstvom a náboženské mýty:
- život a ´pohodlná existencia´ sú charakterizované "vnútornou komunikáciou", "prepojiteľnosťou a harmóniou vzťahov" medzi "vesmírom ako celkom - prírodou, človekom, zvrchovanou bytosťou" (malými písmenami!) a "rozličnými duchovnými silami" (???). Tento názor na svet je zachytený v "mantre" pápeža Františka: "všetko so všetkým súvisí" a oslobodzuje ľudí od "neúplného videnia reality", ktorá nie je schopná preniknúť množstvom prepojení, vnútorných vzťahov a vzájomnej závislosti";
- kontemplatívny pohľad umožní domorodému človeku objaviť ako všetky časti "podstatne spolu existujú v súvislosti, formujúc tak životne dôležitý celok a preto mu pomáha kráčať smerom k "svätému vrchu", ku "krajine bez zla", kde ľudia "žijú v spoločenstve s prírodou ako jeden celok" a kde "vesmírna dimenzia skúsenosti pulzuje v rámci rodín", učí ich ako sa zapojiť do "dialógu s duchmi";
- poznanie a múdrosť "starších liečiteľov" a ich viera a rituály spojené s "duchovnou aktivitou" a s "božstvom s mnohými menami", ktoré konajú v spojení s prírodou, sú nevyhnutné pre integrálne zdravie, pretože "vytvárajú harmóniu a rovnováhu medzi ľudskými bytosťami a vesmírom" a "pomáhajú liečiť choroby";
- na druhej strane "zneužívať prírodu znamená zneužívať predkov, bratov a sestry, stvorenstvo a Stvoriteľa" a preto musíme načúvať "náreku ´Matky Zeme´", zastaviť jej ničenie a rešpektovať právo ľudu Amazónie žiť zdravo v harmónii s "Matkou Zem".
2. Pohanské mýty domorodého obyvateľstva sú súčasťou Božieho Zjavenia a alternatívnou cestou k spáse
Podľa princípu teológie domorodého obyvateľstva Instrumentum laboris pokladá pohanské mýty amazonských kmeňov za vyjadrenie Božieho zjavenia a vyzýva k dialógu a akceptovaniu týchto povier. V súlade s ekoteológiou považuje tento dokument prírodu len za ďalšie miesto Zjavenia a nabáda k načúvaniu "náreku Matky Zeme".
- Amazónia je "miestom zjavenia", to jest miestom zmyslu pre vieru alebo skúsenosti s Bohom v dejinách; teologickým miestom, kde je viera stále živá a tiež aj špecifickým zdrojom Božieho zjavenia; miestom, kde sa pohladenie Boha stáva zjavným, ako aj vtelenie - začlenenie do histórie.
- Amazonská synoda je "skvelou príležitosťou pre Cirkev objaviť vtelenie a aktívnu prítomnosť Boha" v "spiritualite domorodého obyvateľstva", rozpoznajúc v nich "iný prístup/cesty k rozlúšteniu nevyčerpateľného tajomstva Boha";
- "Duch tvorivý, ktorý napĺňa celý vesmír, je v skutočnosti tým, ktorý už po stáročia sýtil spiritualitu týchto ľudí, a to ešte pred ohlasovaním evanjelia a nabáda ich akceptovať to v rámci svojej vlastnej kultúry a tradícií, kde už "semienka Slova", prítomného v nich "rastú a prinášajú ovocie;
- preto je "nevyhnutné pochopiť čo Pánov Duch počas stáročí naučil týchto ľudí: vieru v Boha Otca-Matku Stvoriteľa/stvoriteľku; spoločenstvo a harmóniu so zemou; (...) múdrosť civilizácií, siahajúca tisíce rokov späť, ktorou disponujú starší a ktorá vplýva (...) na živý vzťah k prírode a vzťah ´Matky Zeme´ k predkom";
- kvôli "tajuplnosti reality a mystéria prítomnosti Boha" a "stretávaniu sa s inými" Cirkev stále putuje "v úsilí pátrať po svojej identite" v ústrety jednote v Duchu Svätom";
- od obyvateľov Amazónie sa naučí najmä "posvätnému zmyslu teritória a ako načúvať náreku ´Matky Zeme´, to jest ´bolestnému náreku Amazónie´, ktorý je ozvenou náreku otrokov v Egypte, ktorých Boh neopúšťa, pretože "Duch hovorí hlasom biednych a chudobných; Cirkev im musí načúvať, pretože sú stredobodom teologického zmýšľania";
3. Evanjelizáciu musí nahradiť inkulturácia a medzikultúrny dialóg
Odkedy domorodé obyvateľstvo už prijalo Božie zjavenie prostredníctvom múdrosti svojich vlastných predkov a prežíva trvalú prítomnosť Boha vo vesmíre, podľa Instrumentum laboris prechádza Cirkev v Amazónii "misionárskym a pastoračným obrátením": Namiesto "nanucovania monolitickej viery" zvonka, ktorá nekorešponduje s tradičnou kultúrou ľudu, by mala Cirkev uznať hodnotu ich ústneho podania, vstúpiť s nimi do medzikultúrneho dialógu a osvojiť si synkretickú "amazonskú tvár" tým, že sa sama obohatí ich originálnymi mýtmi, symbolmi a rituálmi;
- vyhlásenie Ježiša Krista vopred predpokladá "prívetivú a misionársku Cirkev, ktorú stelesňujú jednotlivé kultúry: kresťania jednej kultúry sa stretávajú s ľuďmi iných kultúr (medzikultúrnosť), objavujú v nich ´semeno Slova´, vďaka čomu sa otvárajú "novým cestám Ducha";
- takáto "ústretová Cirkev" odmieta "monokultúrnu, klerikalistickú a koloniálnu tradíciu, ktorú sama vnucuje" a vyhýba sa tak riziku "vyslovovania jednoznačných slov alebo navrhovaniu riešení s univerzálnou hodnotou", ako aj aplikácii "monolitického súboru doktrín, ktoré všetci chránia a ktoré neponechávajú žiadny priestor nuansám";
- inkulturácia viery nie je direktívnym procesom, ani nanucovaním zvonka, ale ide o vzájomné obohacovanie sa kultúr v dialógu (medzikultúrnosť), pričom aktívnymi subjektami inkulturácie je samotné domorodé obyvateľstvo";
- vzájomné obohacovanie sa nezačína evanjeliom, ale "spiritualitou, ktorou žije domorodé obyvateľstvo v kontakte s prírodou a ich kultúrou" a uznaním, že "domorodá spiritualita je zdrojom obohatenia praktizovania kresťanstva" a podstúpením "katechézy, ktorá predpokladá znalosť jazyka a zmyslu ústneho podania pôvodnej domorodej kultúry a kultúry potomkov Afričanov;
- vzájomným zdieľaním "svojich životov, zápasov, záujmov, starostí a skúseností s Bohom" sa veriaci zapájajú do medzináboženského dialógu, z ktorého rôzne vzniknuté odlišnosti a podnety môžu stimulovať rast a prehlbovanie ich vlastnej viery (neo-misionár teda zjavne prehlbuje svoju kresťanskú vieru, zatiaľ čo domorodé obyvateľstvo prehlbuje zdedené pohanské zvyky ...)
4. "Cirkev s amazonskou tvárou" musí uznať služby, ktoré už v domorodých spoločenstvách existujú a prispôsobiť sa im
Rodená Amazončanka, predstavená rehoľných sestier, prehlásila: "Keď idem do domorodej komunity, ktorá má šamana, pôsobiaceho najrozličnejším spôsobom, často sa pýtam, čím z toho, čo sme sa naučili v západnej Cirkvi, môžeme poslúžiť my." Instrumentum laboris otvára dvere sväteniu ženatých lídrov komunity ako kňazov druhej triedy, ktorí budú mať status protestantského pastora:
- keďže komunity pokladajú za náročné pravidelne sláviť Eucharistiu kvôli nedostatku kňazov, požaduje sa zmena v kritériách výberu a prípravy služobníkov, ktorí budú môcť sláviť Eucharistiu; za kňazov by sa mohli vysviacať "starší ľudia, prednostne domorodci, rešpektovaní a akceptovaní svojou komunitou, majúci stabilnú rodinu";
- miestni protestantskí pastori "nám ukazujú iný spôsob existencie cirkevného spoločenstva", v ktorom sa ľudia cítia ako protagonisti a kde sa veriaci môžu slobodne vyjadrovať bez cenzúry, dogmatizmu, či obradových disciplín", pretože sú ľuďmi ako všetci ostatní, s ktorými sa ľahko stretáva, ktorí majú rovnaké problémy ako ostatní a nelíšia sa od zvyšku komunity". Tento model ľahkého kňazstva je vhodnejší, nakoľko "klerikalizmus sa neakceptuje v žiadnom ´prestrojení´;
- Cirkev musí "ustanoviť typy formálnej služby, ktorá sa bude môcť zveriť ženám", berúc do úvahy rozhodujúcu rolu, ktorú dnes zohrávajú ženy v amazonskej Cirkvi;
- obrady, symboly a štýly slávenia v rámci domorodej kultúry v kontakte s prírodou" je potrebné zapracovať do "liturgických a posvätných obradov", ktoré podporujú "spoločenstvo s prírodou a s komunitou"; preto sa navrhuje "vážiť si a oceňovať tradičnú medicínu, múdrosť starších a domorodé rituály";
- Amazončania majú právo na zdravie a na "zdravý život", čo znamená harmóniu s tým, čo nám ponúka ´Matka Zem´ a preto by sa mali uznať "domorodé rituály a obrady, ktoré sú nevyhnutné pre integrálne zdravie, pretože vytvárajú harmóniu a rovnováhu medzi ľudskými bytosťami a vesmírom ... a pomáhajú liečiť choroby, ktoré škodia životnému prostrediu, ľudskému životu a iným živým bytostiam";
- domorodci sa spoliehajú na "starších liečiteľov", ktorí sú "špecialistami v pozorovaní prírody, v načúvaní a zbieraní poznatkov starších, najmä žien;
5. Degradácia ľudskej osoby v mene "integrálnej ekológie"
Podľa kánona ekoteológie Instrumentum laboris odmieta kresťanský antropocentrizmus vo stvorení a ľudskú osobu považuje len za jedno z ohniviek ekologického reťazca. Na socioekonomický rozvoj hľadí ako na agresiu voči prírode a vyzýva k integrálnej ekologickej konverzii, ktorá spôsobí biedny životný štýl.
- má sa zaviesť nová paradigma integrálnej ekológie, podľa ktorej sú "ľudské bytosti súčasťou ekosystému", o ktorý sa treba starať v prvom rade;
- slová samotných domorodých obyvateľov: "My, domorodci z Guaviare (Kolumbia), sme súčasťou prírody, pretože sme vodou, vzduchom, zemou a životom v životnom prostredí, ktoré stvoril Boh. preto žiadame, aby sa ukončilo zlé zaobchádzanie a ničenie ´Matky Zeme´. Zem má totiž krv a krváca. Nadnárodné spoločnosti preťali žily našej ´Matky Zeme´. Chceme, aby nárek našich domorodcov počul celý svet".
- základným aspektom koreňa ľudského hriechu je odpútanie sa od prírody a neuznanie, že je súčasťou človeka, ako aj jej bezbrehé vykorisťovanie, zatiaľ čo "múdrosť domorodcov a ich denný život nás učí uznať, že sme súčasťou biómu a zároveň že sme spoluzodpovední za starostlivosť o jeho prítomnosť a budúcnosť";
- od pôvodného obyvateľstva Amazónie sa máme veľa čo učiť. Uznávame, že sa tisíce rokov starali o svoju zem, pôdu, vodu, lesy a darí sa im to podnes, takže ľudstvo sa vďaka nim môže tešiť z týchto Božích darov;
- mali by sme načúvať "náreku ´Matky Zeme´", na ktorú útočí a ktorú vážne zraňuje ekonomický model predátora (zhubnej a ničivej sily) a ekocidiálneho rozvoja (závažne narúšajúceho životné prostredie) a mali by sme "zmeniť svoje zvyklosti spotrebiteľa" a podrobiť sa "osobnej a spoločenskej askéze, ktorá nám umožňuje "kultivovať triezvy a uspokojujúci zdravotný štýl";
6. Kolektivizmus kmeňových komunitných štruktúr
- sumak kawsay (good living/pohodlný život) je skĺbením komunitného životného štýlu, kde cítenie, myslenie a skutok predstavujú to isté;
- život v Amazónii je úzko prepojený s územím; táto jednota zahŕňa: prácu, odpočinok a všetku ostatnú činnosť; treba im pomôcť prekonať štruktúry, ktoré by ich tomuto odcudzili.
V súvislosti s vyššieuvedeným nám neostáva nič iné, len uviesť záverečné slová kdl. Bandmüllera:
“Instrumentum laboris pre Amazonskú synodu útočí na základy viery a to spôsobom, doteraz nemysliteľným. Preto musí byť odmietnutý so všetkou rozhodnosťou."