Právnici v Trumpovej administratíve sa spojili s lídrami štátu Ohio v argumentácii za právo na ochranu nenarodených bábätiek pred diskrimináciou.
Istý prípad pred odvolacím súdom sa totiž týkal Zákona štátu Ohio, ktorý zakazuje cielené potraty nenarodených bábätiek z dôvodu diagnózy Downovho syndrómu, ďalej na základe pohlavia alebo rasy. Na podporu tohto prípadu v Ohiu urgovali právnici, spolu s Rezortom spravodlivosti a občianskych práv USA, sudcov, aby uznali, že ešte nenarodený človek si zasluhuje rovnaké občianske práva ako už narodený (The Hill). "Proti-diskriminačný zákon štátu Ohio potvrdzuje, že život človeka s Downovým syndrómom má rovnakú hodnotu ako život každého iného človeka a treba ho preto aj rovnako chrániť", uviedol asistent generálneho prokurátora pre divíziu občianskych práv, Eric Dreiband.
Právnici rezortu spravodlivosti poukázali na skutočnosť, ako často sa bábätká s Downovým syndrómom stávajú cieleným terčom potratov. Prieskum naznačuje, že v USA príde o život potratom 60 až 90% nenarodených bábätiek s touto diagnózou chromozómovej nedostatočnosti. Zároveň je paradoxné, že krátka noticka opozície voči tomuto zákonu tvrdí, že ´ani napriek týmto "opatreniam" sa nezvyšuje kvalita života a úcta voči ľuďom, narodeným s Downovým syndrómom." J. Christian Adams z legálnej nadácie ´Verejný záujem´, v The Hill poznamenáva, že zákon je potrebný najmä pre ľudí s Downovým syndrómom, ktorí sa ešte nenarodili: "Ak federálne zákony chránia ľudí s rôznym postihnutím, prečo by nemali chrániť aj nenarodené osoby s postihnutím?" a pokračuje:
"Rezort spravodlivosti poukazuje na to, že zákon Ohia "chráni jednotlivca s postihnutím pred predsudkami a ľahostajnosťou, a profesiu lekára pred poškodením jej integrity a povesti. S odvolaním sa na zlo eugeniky a ostatných štátom dotovaných programov na zabíjanie ľudí správa ďalej argumentuje tým, že zákon Ohia v podstate "bojuje za to, aby sa medicína nedostala na ešte šikmejšiu plochu tým, že sa bude zaoberať potratmi na báze selekcie podľa rasy alebo pohlavia".
V roku 2019 prišiel k podobným záverom aj sudca Najvyššieho súdu USA, Clarence Thomas, keď písal o podobnom anti-diskriminačnom zákone v štáte Indiana. Povedal, že "zákon Indiany, ako aj ostatné podobné zákony, pomáhajú štátu tlačiť na záujem predchádzania potratov pretože hrozí, že sa stanú nástrojmi modernej eugeniky."
Aj sudkyňa Alice Moore Batchelderová, ktorá sa tiež zúčastnila prejednávania spomínaného odvolania, podporuje tento zákon. Vo svojom rozhodnutí z októbra argumentuje tým, že zákon by mal pomáhať predchádzaniu potratov, úmyselne zameraných na deti s postihnutím. Citovala rozsudok Najvyššieho súdu USA v prípade Buck vs. Bell, v ktorom sa povolila nútená sterilizácia preto, aby sa zabránilo plodeniu "spoločensky nevyhovujúcich potomkov": "Eugenický impulz, ktorý bol na pretrase v prípade Buck a dlho sa ešte rozmazával v jeho dozvukoch, už nie je len reliktom z histórie. Dnes sa mnohé krajiny priam hrdia, že používajú potraty na očistenie populácie od bábätiek, ktoré mnohí pokladajú - paradoxne - za oslabenie silnej spoločnosti". Nie je jasné, kedy odvolací súd rozhodne o tomto prípade s definitívnou platnosťou.
V roku 2018, zablokoval presadenie tohto zákona sudca s blízkymi väzbami na Planned Parenthood. The ACLU of Ohio, potratárske zariadenie Preterm-Cleveland a ďalšie potratárske organizácie žalujú štát. Neskôr celý súd súhlasil s vypočutím odvolania. Prominentné pro-potratové skupiny, vrátane NARAL a Planned Parenthood, otvorene argumentujú, že robiť potraty z akéhokoľvek dôvodu, vrátane diskriminácie a výberu pohlavia, je úplne v poriadku. "AKÝKOĽVEK dôvod k potratu je oprávneným dôvodom", uviedla v roku 2019 pre AP Colleen McNicholasová, potratárka PP, keď v Missouri prijali zákon, ktorý zakazuje potraty z dôvodu výberu pohlavia a Downovho syndrómu.
Ak sa takéto zákony prijmú, zachránia pred smrťou potratom každoročne tisícky nenarodených bábätiek. Bábätká s Downovým syndrómom sú totiž cieleným terčom potratov a ich počty dosahujú astronomických výšok. Mnohí sú presvedčení, že v USA existujú aj potraty na báze selekcie podľa pohlavia, no údaje sú nedostupné. Správy CBS šokovali národ odhalením diskriminačného trendu potratov. Na Islande napríklad dochádza k potratom takmer 100% počtu nenarodených bábätiek s pozitívnym testom na Downov syndróm. Vo Francúzsku to bolo 77% v roku 2015, 90% vo Veľkej Británii a 67% v USA medzi rokmi 1995 a 2011.
Štáty Severná Dakota, Missouri a Indiana tiež prijali zákony na ochranu nenarodených bábätiek s Downovým syndrómom pred diskriminačným potratom. V roku 2019 však Najvyšší súd USA odmietol odvolanie so žiadosťou odblokovať zákon v Indiane. Sudkyňa nedávno zablokovala tento zákon aj v Missouri.