Pred dvoma storočiami sa dostalo bl. Anne Kataríne Emmerichovej videní, ktoré predpovedali mnohé súčasné udalosti v rámci Cirkvi. Videla falošnú cirkev, ktorá bola súčasťou tej pravej, videla uvoľnenie diablov z pekelných priepastí, videla veľkú pýchu a úpadok... Ale dostala aj prisľúbenie, že Cirkev pretrvá všetko a bude triumfovať, pretože nebola založená na ľudských úmysloch. (M. V.)
„Uprostred pekla som videla strašnú temnú priepasť, v nej bol zvrhnutý Lucifer a bol pevne spútaný reťazami. … Sám Boh to prikázal. Bolo mi povedané, pokiaľ si dobre spomínam, že bude uvoľnený na určitú dobu, päťdesiat alebo šesťdesiat rokov pred rokom 2000. Určitý počet diablov bude uvoľnený ešte skôr ako Lucifer…“
„Videla som falošnú cirkev, do mesta (Ríma) prichádzali bludári najrôznejšieho typu. …miestny klérus bol vlažný, videla som veľkú temnotu… Zdalo sa, že klam sa šíri na všetky strany. Celé katolícke skupiny boli utláčané, vyháňané, zbavené slobody, všade veľké utrpenie, vojny a prelievanie krvi. Divoká a nevzdelaná zberba páchala násilia. Ale to všetko netrvalo dlho.“
„Videla som cudziu cirkev, ktorá bola vybudovaná proti všetkým pravidlám… Neboli tu anjeli, aby bdeli nad jej výstavbou. V tejto cirkvi nebolo nič, čo by prichádzalo zhora. …Bolo tu len rozdelenie a chaos. Bola to zrejme cirkev ľudského pôvodu podľa poslednej módy, podobne ako nová nepravoverná cirkev v Ríme, ktorá sa zdala tej cirkvi podobná (12. september 1820).
V cudzej cirkvi bolo všetko vykonávané mechanicky. Všetko bolo podľa ľudského rozumu… Videla som najrôznejšie osoby, veci, náuky a názory. Bolo v tom niečo pyšného, domýšľavého a násilného a zdá sa, že budovatelia boli veľmi úspešní. Nevidela som ani jedného anjela alebo svätca, ktorý by im pomáhal.
„Svätá omša bola krátka. Na konci sa nečítalo Evanjelium sv. Jána. Videla som tiež vzťah dvoch pápežov…“ (1. mája 1820).
Videla som aj Svätého otca pohrúženého do modlitby a bohabojného. Jeho zjavu nič nechýbalo, ale bol zoslabnutý pre vysoký vek a veľa utrpenia. Hlava sa mu klátila z boka na bok a padala na hruď, akoby zaspával. Často upadal do mdlôb a zdalo sa, že umiera. Ale keď sa modlil, posilňovali ho nebeské zjavenia. V tej chvíli bola jeho hlava vzpriamená, ale akonáhle mu opäť klesla na hruď, videla som veľa osôb, ako sa rýchlo obzerajú napravo aj naľavo, t. j. smerom k svetu.
Potom som videla všetko, čo sa týkalo protestantizmu, ktorý postupne nadobúdal vrchol a katolícke náboženstvo sa rútilo do úplného úpadku. Mnoho kňazov bolo priťahovaných zvodnými náukami, ktoré hlásali mladí učitelia, a tie všetky prispievali k dielu skazy.
„Videla som veľa cirkevných hodnostárov, ktorí boli exkomunikovaní, ale zdalo sa, že sa o to vôbec nestarajú a neberú to na vedomie. Boli exkomunikovaní, keď spolupracovali s plánmi, vstupovali do združení a zastávali názory, na ktoré bola vyslovená exkomunikácia. Bolo možné vidieť, ako Boh potvrdzuje dekréty, rády a interdikty, ktoré vydáva Hlava Cirkvi a dodržuje ich, aj keď ľudia o ne nemajú záujem, odmietajú ich a robia si z nich posmech.“
„Videla som ešte raz, že Petrova Cirkev bola ohrozovaná plánom, ktorý spracovala tajná sekta, a ničili ju blesky. Ale videla som tiež, ako prišla pomoc práve vtedy, keď utrpenie vrcholilo. Videla som Preblahoslavenú Pannu, ako zostupuje na Cirkev a rozprestiera nad ňu svoj plášť. Videla som pápeža, ktorý bol súčasne veľmi mierny a zároveň pevný… Videla som veľkú obnovu a Cirkev sa vznášala vysoko k nebu.“
„Videla som veľa pastierov zapletených do záležitostí nebezpečných pre Cirkev. Budovali veľkú cirkev, veľkú a extravagantnú. Do tej mali byť pripustení všetci s rovnakými právami: evanjelici, katolíci a najrôznejšie sekty. Tak mala vzniknúť nová cirkev. … Ale Boh mal iné plány. (22. apríla 1823)
Videla som aj rôzne oblasti zeme. Môj Sprievodca (Ježiš) ustanovil Európu a o jednej malej oblasti sa vyjadril prekvapujúcimi slovami: „Hľa, Prusko, nepriateľ.“ Potom mi ukázal iné miesto na severe a povedal: „Táto Moskva, krajina Moskvy prinesie veľa zla.“
„Mala som videnie veľkého súženia. Zdalo sa mi, že klérus vyžadoval povolenie, ktoré nemohlo byť schválené. Videla som veľa starých kňazov, ktorí horko plakali, zvlášť jeden z nich. Plakali aj niektorí mladí. Ale iní medzi nimi boli vlažní a bez námietok robili to, čo sa od nich vyžadovalo. Bolo to, akoby sa ľudia sami rozdelili na dve strany.“ (12. apríla 1820)
Potom som videla zjavenie Božej Matky, ktorá povedala, že súženie bude veľmi veľké. Povedala, že tieto osoby sa musia veľmi vrúcne modliť. …Majú sa modliť predovšetkým za to, aby cirkev temnôt opustila Rím.“ (25. októbra 1820)
Aj keby zostal len jeden jediný katolík, Cirkev zvíťazí, pretože sa nezakladá na ľudských úmysloch a ľudskom rozume. (4. október 1820).