Podľa ústavného právnika Jána Drgonca sú opatrenia proti koronavírusu obmedzujúce ľudské práva v rozpore s ústavou. Veľkým problémom je najmä to, že mnohé protikoronové opatrenia obmedzujúce základné ľudské slobody nie sú schvaľované v NR SR, ale len akousi skupinou epidemiológov. Rovnako protiústavné by podľa neho bolo aj prípadné povinné očkovanie proti koronavírusu
Proti koronavírusovej hystérii a s tým spojenými často neadekvátnymi opatreniami sa už okrem lekárov začínajú ozývať aj právnici. Ústavný právnik Ján Drgonec v rozhovore pre televíziu TA3 ozrejmil viaceré právne pochybenia vlády v súvislosti s opatreniami proti koronavírusu.
Epidemiológovia nemôžu obmedzovať ľudské práva
Podľa Drgonca štát môže robiť len také úkony, ktoré mu dovoľuje ústava, musí sa riadiť presnými podmienkami, kde je presne určené, kto môže v krajnom prípade obmedzovať ľudské slobody. A preto tu nastáva obrovský problém:
„U nás obmedzujú epidemiológovia, obmedzujú krízové štáby, čo v ani jednom prípade nie sú subjekty, ktoré môžu obmedzovať. Tak isto sa nenapĺňa forma pre obmedzovanie, pretože podľa ústavy SR, základné práva, o ktoré tu ide, môžu obmedzovať len zákonom. Tým sa určuje orgán, ktorý tie obmedzenia môže prijímať – je to Národná Rada Slovenskej republiky, nie akákoľvek konferencia epidemiológov,“ tvrdí Drgonec.
Povinné očkovanie nie je v súlade s ústavou SR
Ústavný právnik sa taktiež vyjadril ohľadom ústavnosti povinného očkovania na rôzne ochorenia, čo je už dnes v platnosti. Drgonec v tom vidí veľký problém. Pri akomkoľvek zdravotnom zákroku lekára (až na isté špecifické prípady) totiž musí zaznieť najprv súhlas pacienta. Z tohto pohľadu teda podľa Drgonca sa treba pozerať aj na povinné očkovanie:
„Očkovanie bez súhlasu nie je očkovanie, aké by sa dialo v súlade s ústavou Slovenskej republiky. A máme hneď prvý problém.“
Právnik Ján Drgonec argumentuje tým, že narozdiel od obdobia s pred roka 1989 – kedy činnosť lekára podliehala správnemu právu (teda de facto lekár bol nadradený nad pacientom), v súčasnosti sa jedná o občiansko-právny vzťah, respektíve súkromno-právny vzťah medzi lekárom a pacientom, ktorý sa vyznačuje nie nadradenosťou štátu, ale rovnosťou zúčastnených subjektov.
Kritika súčasnej vyhlášky
Ústavný právnik preto kritizuje súčasnú vyhlášku, ktorá nariaďuje povinné očkovanie na určité ochorenia:
„Tá vyhláška sama o sebe je problematická, pretože z hľadiska ústavy hovoríme o zásahu do základného práva na súkromie… Problém je jednak v hierarchii právnych predpisov, povinné očkovanie určuje vyhláška, hoci obmedzovanie základných práv podľa ústavy je možné len zákonom.Čiže v konktérnom prípade nie ministerstvo zdravotníctva, ale Národná rada Slovenskej republiky.“
Prípad povinného očkovania proti koronavírusu
Osobitne sa tiež venuje prípadnému povinnému očkovaniu proti koronavírusu:
„Vo vzťahu k povinnému očkovaniu na koronavírus sa dostávame ešte k špecifickému problému, ktorý je o tom, že vyhláška, ktorá určuje povinnosť podrobiť sa povinnému očkovaniu, nehovorí nič o očkovaní na koronavírus. Čiže ak by sa za tohto stavu právnej úpravy malo diať očkovanie proti koronavírusu, tak jedine dobrovoľne, pretože povinné očkovanie by bolo hrubým porušením základného práva na súkromie.“
Drgonec síce priznáva, že vláda sa môže pokúsiť dostať do vyhlášky ministerstva zdravotníctva aj povinnosť očkovania proti koronavírusu, no aj v tomto prípade to nepovažuje za odôvodnené:
„Základom je režim ochrany podľa európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv… Európsky súd rozhodol o tom, že povinné očkovanie v zásade je legitímny zásah do práva na súkromie, ale iba ak sú splnené určíté podmienky,“ tvrdí ústavný právnik s tým, že v prípade koronavírusu tieto podmienky splnené nie sú. A uviedol aj konkrétny príklad:
„Tá podmienka je podmienka nevyhnutnosti v demokratickej spoločnosti. A teraz, keď sa postavíme ku konkrétnemu problému povinného očkovania proti koronavírusu, vidíme po prvé: Je to ochorenie, ktoré v našich podmienkach dosiaľ, od 15. marca do dnešného dňa, vykazuje 38 mŕtvych. Za ten istý čas som predvedčený, že zomrelo viacej ľudí na cestách pri autohaváriách ako na koronavírus. Rozhodne sa nedá tvrdiť, že to je tak rozšírené ochorenie, že sa ním ospravedlňuje vpád do súkromia.“
Samuel Gdovin