Poľsko a Maďarsko majú opäť problémy s Európskou úniou. Tento krát sa údajne jedná o tému rozpočtu, pod ktorý sa nechce podpísať Varšava, ani Budapešť. Ale v podstate ide o stret postmoderny na jednej strane a tradicionalizmu na strane druhej. Brusel sa brutálnym spôsobom snaží presadiť svoje schémy sociálneho inžinierstva medzi Poliakmi a Maďarmi, ktorí takéto neohrabané správanie považujú za porušenie ich národnej suverenity.
V súčasnosti sme svedkami boja o dve základné otázky: imigrácia a sexualita. Brusel vzdychá nad slobodou pohybu a ľudskými právami. Poľsko a Maďarsko jednoducho musia akceptovať akékoľvek kvóty na migrantov z tretieho sveta (väčšinou ide o moslimov), ktoré EÚ určila pre členské štáty. Ďalej musia súhlasiť so všetkými pravidlami a predpismi, ktoré uprednostňujú záujmy LGBT, potraty, atď. - v regióne dlho odkladané. Alebo tak to hovorí Brusel.
Poliaci a Maďari však nie sú rasisti, ani sex-fóbovia. V podstate sa iba bránia voči nepriaznivým následkom módnych ideológií, ktoré si osvojila EÚ - ideológií, ktoré tak vážne poškodili západnú Európu. Poliaci a Maďari preto považujú tieto výčitky za falošné. Z ich pohľadu ide o zachovanie suverenity vrátane kultúrneho základu národov.
Oni sami sa rozhodnú, kto sa môže alebo nemôže usadiť v rámci ich hraníc. A boli celkom ústretoví a ochotní voči cudzincom v núdzi. Napríklad Poľsko nie je hostiteľom iba milióna ukrajinských vojnových utečencov a ekonomických migrantov, ale súhlasilo aj s prijatím sýrskych kresťanov na Visle.
Pokiaľ ide o sýrskych vojnových utečencov, Maďari aj Poliaci (prostredníctvom svojich vlád a náboženských charitatívnych inštitúcií) vykonávali užitočnú prácu pri zdroji, tam, kde na tom skutočne záleží: v utečeneckých táboroch na Blízkom východe. Takto sa o potreby chudobných starajú priamo na mieste. Nešťastníci zostávajú blízko domova, pripravení sa vrátiť, keď sa konflikt vyrieši.
Ide o najefektívnejší spôsob riadenia tohto druhu ľudskej tragédie, ktorú sa nedarí vyriešiť v Bruseli a najmä nie v Berlíne. Páni EÚ by boli radšej, keby sa vlny utečencov presídlili na kontinent a vzdali úctu bohom multikulturalizmu .. a v pravý čas podporili ich daňové príjmy, zmiernili nedostatky pracovných síl a zvrátili demografický kolaps.
Tiež nariaďujú Maďarom a Poliakom, aby sa zosúladili, pokiaľ ide o otázky LGBT. Poľsko a Maďarsko sa musia stať rovnako pokrokovými ako zvyšok EÚ, najmä ako jej západná časť. To znamená zmeniť zákony chrániace tradičnú rodinu a prijať všetko od manželstiev homosexuálov cez adopcie homosexuálov až po povinnú školskú indoktrináciu o tekutosti pohlaví, transgenderizme a ďalších úspechoch tzv "sexuálneho občianstva", ktoré sa na Západe stalo normou.
Keď sa tieto "normy" pretlačia cez Maďarov a Poliakov, bude cesta k ďalším radostiam z toho, čo svätý Ján Pavol II. nazýval "kultúrou smrti", úplne otvorená. Eutanázia láka. Kto vie? Na programe môže byť pedofília, keďže čoraz viac liberálov trvá na znížení veku legálnosti pohlavného styku. To Varšava a Budapešť očakávajú a boja sa toho.
Vtedy, rovnako ako teraz, nebude pod diktátom Bruselu a Berlína priestor pre rozmanitosť. Každý musí zapadnúť.
Toto je prizma, cez ktorú možno nahliadať na posledný spor. Eurokrati podmienili prerozdelenie poľských a maďarských daní súhlasom s neobmedzenou emigráciou a sexuálnou revolúciou. Oba národy preto vetovali európsky rozpočet. Hovoríme tu o 2,2 biliónoch. Rozpočet nebude viazaný na poľské a maďarské dodržiavanie akýchkoľvek systémov sociálneho inžinierstva.
EÚ vrátila úder zavedením alternatívneho spôsobu vyplácania jej štedrosti skrz možnosť "preklenovacieho fondu". To by umožnilo európskej exekutíve (samozrejme nevolenej) vylúčiť nesúhlasné krajiny z procesu distribúcie. Zahŕňalo by to aj veľkú čiastku vyčlenenú na pomoc proti Covidu. Páni v Bruseli tak porušujú parlamentné procedúry byrokratickým rozvracaním demokratického procesu a alokovaním peňazí krajinám, ktoré neoponujú.
Maďarsko a Poľsko zatiaľ odmietli ustúpiť. Všetky zúčastnené strany zúfalo hľadajú spojencov. Disidenti sa stretli nielen s Chorvátmi a Slovincami, ktorých vlády sú skôr konzervatívne, ale hovorili aj s Portugalskom, kde vládne ľavica.
E.U. tiež odvolala svojho najvyššieho predstaviteľa z Poľska. Dva belgické regióny prerušili priame vzťahy so svojimi poľskými partnermi. Popredný nemecký sociálnodemokratický politik Martin Schulz pohrozil znížením dotácií Maďarsku, ak bude zvolený za kancelára. Holandský parlament sa zaviazal, že predvolá Poľsko pred ústavný súd za údajné mučenie homosexuálov.
Boje neutíchajú. Sporu s chuťou napomáhajú liberálne médiá chrliace dezinformácie. Kovanie sa zastaví len vtedy, keď Maďarsko a Poľsko ustúpia.
Keď Maďarsko a Poľsko vstúpili do EÚ v roku 2004, prilákal ich sľub únie voľného trhu zvrchovaných národných štátov. Odvtedy sa EÚ stala superštátom pripraveným využiť svoju moc proti slobode, rodine, tradíciám a vlastenectvu.
Pre Brexit existoval dôvod, či?