Bolo to pred piatimi rokmi, čo sme sa stretli u saleziánov na Miletičovej. Nízky starček s milým výrazom mohol byť pokojne jedným z rehoľníkov na dôchodku.
Až keď začal rozprávať, ukázal sa jeho neskutočný zápal a energickosť. Najmä pri slovách o čínskych komunistoch a nebezpečenstve kompromisov bolo z neho cítiť vášeň a neochvejnosť.
Minulý týždeň oslávil emeritný biskup Hongkongu kardinál Joseph Zen Ze-kiun 90 rokov.
Salezián a bojovník za ľudské práva
Profil k jubileu kardinála Zena napísal americký vatikanista Edward Pentin. V článku na National Catholic Register priniesol pohľad viacerých ľudí na čínskeho kardinála, ktorý celé roky bojuje za ľudské práva.
Britský pro-lifer a aktivista za práva v Číne lord David Alton prirovnal kardinála Zena k biskupovi Šanghaja kardinálovi Ignácovi Kung Pin-Meiovi. Ten strávil 30 rokov v čínskych väzniciach za to, že vzdoroval pokusom vlády kontrolovať veriacich v prorežimnom Vlasteneckom združení čínskych katolíkov.
A hoci kardinál Zen nesedel v base, podľa lorda Altona „kráča v jeho stopách“ tým, že je „neochvejný vo svojej odvahe a odhodlaní nezradiť tých, ktorí trpeli pre svoju vieru v rukách Čínskej komunistickej strany“. V Hongkongu si ho vážia naprieč generáciami, dodal Alton.
Ďalší zdroj z Hongkongu, ktorý zostal v anonymite, Pentinovi povedal, že kardinál Zen je darom od Boha pre Hongkong.
Joseph Zen Ze-kiun sa narodil ako šieste zo siedmich detí 13. januára 1932 v Yang King-pang pri Šanghaji.
Za kňaza bol vysvätený v roku 1961. Je členom Saleziánov dona Bosca. Šesť rokov pôsobil ako provinciál pre Čínu, v rokoch 1989 až 1996 vyučoval filozofiu a teológiu vo viacerých čínskych seminároch.
V roku 1996 bol vymenovaný za biskupa koadjútora diecézy Hongkong, sídelným biskupom sa stal v roku 2002. Kardinálom je od apríla 2006. Žije v Hongkongu. Zapájal sa tiež do protestného hnutia, ktoré bojuje za slobodné voľby v Hongkongu.
Aj na dôchodku zostal kardinál aktívny, cestuje a je hlasným bojovníkom za ľudské práva v bývalej britskej kolónii.
Tak to bolo aj počas roka 2020, keď čínski komunisti presadili v Hongkongu kontroverzný zákon o národnej bezpečnosti. Podľa kardinála Zena táto legislatíva priniesla pre Hongkong hroznú situáciu, keď sa vytratili všetky záruky ľudských práv.
Utekal za pápežom
Lenže kardinál Zen neriešil iba otázku ľudských práv v domovine, nebál sa verejne kritizovať ani dianie vo Vatikáne. Spôsob jeho angažovania dobre ilustruje príbeh zo začiatku roka 2018.
Bolo to v čase, keď sa schyľovalo k dohode medzi Vatikánom a čínskou vládou. Kardinál Zen verejne vyjadroval námietky voči dohode a varoval pred ústupkami smerom ku komunistom.
Keď sa objavili informácie, že Vatikán žiada rezignáciu dvoch čínskych biskupov v prospech exkomunikovaných, emeritný biskup Hongkongu neváhal a vydal sa intervenovať do Ríma.
„Náhle som opustil Hongkong a 10. januára ráno som bol v Ríme tak, aby som stihol stredajšiu generálnu audienciu,“ spomína.
Keďže kardináli a biskupi môžu po skončení audiencie prísť za pápežom na tzv. stretnutie „bacia mano“, čínsky prelát to využil a osobne do pápežových rúk odovzdal obálku so slovami, že prišiel do Ríma len kvôli jedinej veci – odovzdať mu list od jedného z dvojice biskupov.
Ešte v deň generálnej audiencie sa kardinálovi Zenovi ozvali z Domu svätej Marty s tým, že pápež ho prijme na súkromnej audiencii. Tak sa aj stalo 12. januára, počas polhodinového rozhovoru tlmočil pápežovi Františkovi obavy kresťanov v Číne.
Hoci kardinál Zen zhodnotil stretnutie s pápežom pozitívne, celkovo zostal v téme skeptický. „Či si myslím, že Vatikán predáva Katolícku cirkev v Číne? Áno, rozhodne, ak idú smerom, ktorý je zrejmý z ich krokov v posledných rokoch a mesiacoch,“ vyjadril sa.
No kardinál sa nikdy nestaval do opozície k Svätému Otcovi. Aj po tomto spomínanom prípade na svojej webovej stránke vyzval ľudí, aby sa za pápeža modlili, a pripojil latinské znenie prosby za Svätého Otca.
Kardinál Zen opakovane, otvorene a tvrdo kritizoval snahu Vatikánu o kompromis s čínskou vládou. „Môžeme opustiť všelijaké privilégiá, ale nie Pravdu. Človek na druhej strane nás môže zavrieť do väzenia, poslať na smrť, ale nemôžeme mu povedať: poslúchame teba, a nie pápeža. Nemôžeme, lebo sme Katolícka cirkev.“
Tieto slová povedal kardinál Zen v spomínanom rozhovore pre Postoj z roku 2017, keď sme preberali chystanú dohodu medzi Vatikánom a Čínou. Na otázku, či nemožno v prípade vyjednávania s Čínou uplatniť milosrdenstvo, odvetil: „Musíte si uvedomiť, že stojíte pred diablom. Keď niečo diabol žiada a vy mu to dáte, to nie je milosrdenstvo. To je zrada.“
V roku 2018 bola dohoda o menovaní biskupov medzi Vatikánom a Čínou schválená, hoci nebola zverejnená. Svätý Otec František vtedy deklaroval, že posledné slovo pri menovaní biskupov bude mať pápež. Súčasťou dohody bolo obnovenie plného cirkevného spoločenstva so siedmimi čínskymi biskupmi, ktorí boli vysvätení bez súhlasu Svätej stolice.
Kardinál Zen napriek tomu označil dohodu za zradu voči čínskym biskupom, kňazom i laikom, ktorí celé desaťročia vzdorovali tlaku čínskej vlády, aby sa stali súčasťou štátnej cirkvi – Vlasteneckého združenia čínskych katolíkov.
Dohoda o vymenovaní biskupov platila dva roky, na jeseň 2020 ju predĺžili o ďalšie dva.
Kardinál Joseph Zen Ze-kiun vyjadril svoje výhrady voči postupu pápeža Františka aj v téme liturgie. V motu proprio Traditionis Custodes, ktorým pápež sprísnil pravidlá slávenia tzv. tridentskej omše, sa podľa kardinála Zena nachádza „veľa tendenčných zovšeobecnení, ktoré zranili srdcia mnohých dobrých ľudí“.
V roku 2006 pri fotení pre Calgary Herald. Foto: Flickr.com/Stephen Wu
Kritici hlasného kritika
Kardinál Zen má, pochopiteľne, aj oponentov.
Nepriame pokarhanie si emeritný biskup Hongkongu vyslúžil od vatikánskeho štátneho sekretára Pietra Parolina v čase jeho intervencie u pápeža v prípade dvoch spomínaných čínskych biskupov.
„Myslím si, že žiadny osobný názor nemôže byť považovaný za výhradnú interpretáciu toho, čo je dobré pre čínskych katolíkov,“ reagoval kardinál Parolin na otázku, čo hovorí na kritiku spôsobov, akými Vatikán koná v Číne.
Ani v jeho domovine mu všetci netlieskajú. Ako uvádza Edward Pentin, kňaz čínskej podzemnej cirkvi Paul Han obvinil kardinála Zena v roku 2015, že je príliš hlučný a že niekedy zvyšuje hlas bez toho, aby sa pozrel na fakty, pričom sa snaží prehlušiť biskupov a kňazov v pevninskej Číne.
Výmenu názorov mal kardinál Zen aj s kardinálom Giovannim Battistom Reom – dekanom kardinálskeho kolégia, podľa ktorého sa Zen mýli vo viacerých veciach v súvislosti s cirkvou v Číne.
„Ak by ste boli biskup, kňaz alebo bežný člen Katolíckej cirkvi a odmietate sa pridať do štátnej cirkvi 20 aj 30 rokov a radšej ste verný Vatikánu napriek hrozbe prenasledovania a väzenia, a zrazu počujete, ako vám hovoria, že urobíte lepšie, ak sa pridáte k vlasteneckej asociácii, ako budete reagovať?“ obhajuje spôsoby kardinála Zena jeden z anonymných zdrojov z Hongkongu.
Mark Simon, bývalý riaditeľ v hongkonských novinách Apple Daily, ktoré vlani zakázali, si myslí, že hoci je Zen obviňovaný, že rozdeľuje cirkev, nikdy sa nezmenil. „To iní sa snažia vzbudiť dojem, že Čína sa zmenila.“ A ako negatívny príklad spomína katolíčku Carrie Lam, správkyňu Hongkongu, ktorá podľa neho „prispôsobila svoju vieru ideológii“.
Posledný britský správca Hongkongu lord Christopher Patten označil kardinála Zena za skutočného princa cirkvi, ktorý bol na správnej strane dejín. Spomína, že kardinál prejavoval veľkú pastoračnú starostlivosť o katolíkov Hongkongu, vrátane tých, s ktorými nesúhlasil v politických otázkach.
Naráža tým na skutočnosť, že komunita katolíkov v bývalej britskej kolónii nie je jednotná.
Rozdelení katolíci
Ako opisuje pre Catholic Nes Agewncy Joseph Cheng, katolík a politológ z Hongkongu, v čínskej autonómnej oblasti má Katolícka cirkev silné postavenie najmä pre inštitúcie – v Hongkongu sú mnohé prestížne školy, nemocnice a centrá sociálnych služieb.
V súčasnosti sú všetky tieto služby financované prevažne z vládnych zdrojov, takže cirkev je v ich prípade závislá od finančnej podpory vlády. „A je tu prirodzená tendencia pre tieto organizácie zachovať si akceptovateľné vzťahy s vládou,“ vysvetľuje Cheng.
Hongkonský katolík tvrdí, že práve inštitúcie sú veľkým zdrojom rozdelenia miestnych katolíkov. Napríklad univerzity produkujú katolíkov, ktorí vyznávajú hodnoty slobody, demokracie a ľudských práv, no zároveň je mnoho miestnych katolíkov súčasťou strednej triedy s dobrými pracovnými pozíciami a majú tendenciu byť konformní.
Kardinál Zen sa ešte ako biskup Hongkongu v roku 2004 súdil s vládou pre legislatívu, ktorá sa týkala škôl a za ktorou biskup videl snahu vlády získať kontrolu nad školami na úkor cirkvi.
Rozdelenie katolíckej komunity podľa Chenga dobre ilustruje skutočnosť, že Jimmy Lai, katolík, mediálny magnát a kardinálov priateľ, bol 13 mesiacov vo väzení za svoju účasť na nedávnom protestnom hnutí. Lenže katolíčkou je aj správkyňa Hongkongu Carrie Lam, ktorá obhajovala kontroverznú legislatívu o národnej bezpečnosti.
O potrebe zjednotenia miestnych katolíkov hovoril vlani aj novozvolený biskup Hongkongu, 62-ročný jezuita Stephen Chow. Už z jeho prvých vyjadrení bolo zjavné, že nepôjde o typ podobný kardinálovi Zenovi.
Biskup Chow vyzdvihol miernosť ako cnosť, pričom podľa neho by nebolo múdre deň po svojom menovaní otvárať kontroverzné témy súvisiace s Čínou.
Uvidíme, či ich otvorí neskôr. Inak budeme zrejme stále počuť zvýšený hlas kardinála Zena.