Pápež František ustanovil práve tretiu nedeľu v Cezročnom období za Nedeľu Božieho Slova. Je to vynikajúca príležitosť.
Boli časy, keď Sväté písmo čítali iba vzdelanci, ktorí ovládali latinčinu alebo pôvodné jazyky. Vynález kníhtlače a preklady do národných jazykov sprístupnili Božie slovo všetkým.
Chvalabohu, Biblia je dnes dostupná v rozličných vydaniach a formátoch. Obrázková, pre deti, s komentármi, s umeleckými dielami. Mali by sme sa do nej častejšie začítať.
Katolícka teológia kládla v novoveku dlhé obdobie dôraz na sviatostný život, čím sme sa odlišovali od protestantov. Sviatosti sú dôležité, lebo v nich človek prijíma Božiu milosť. Vďaka nim prehlbujeme spoločenstvo s trojjediným Bohom, máme silu prekonávať životné prekážky a obnovovať prvotnú milosť získanú pri krste.
Božia reč má najviditeľnejšiu formu vo Svätom písme, ktoré je napísaným Božím slovom. Keď ho čítame, poznávame Boha a najmä Božieho Syna, Ježiša Krista, čo má pre našu budúcnosť veľký význam, lebo dáva tušiť okamih naplnenia života v spoločenstve so Stvoriteľom.
Bez Písma – Božieho slova – skrátka nevieme, aký je Boh, v ktorého veríme. Kniha kníh má konkrétny význam pre jednotlivca, ktorý pri čítaní konfrontuje vlastnú situáciu s večnými pravdami a hľadá si cestu, po ktorej sa v tomto svete dá ísť a pritom zostať verný Bohu.
Katolíci tieto skutočnosti nikdy nepopreli, len sa v určitých obdobiach báli svojvôle pri interpretácii Božieho slova. Dlhý čas platilo, že najmä mnoho bežných veriacich v protestantských denomináciách čítalo Bibliu denne. Duch Boží vanie, kam chce. Starostlivosť o Cirkev a zachovanie viery je na mieste. Život je v pohybe a spolu s ním naša viera. Netreba sa báť načúvať impulzom Ducha, lebo ukazuje cesty, kde sa život viery stáva plodnejším. Toto sa deje v symbióze Božieho slova a modlitby.
V dvadsiatom storočí sme svedkami obnoveného záujmu o Sväté písmo. V Katolíckej cirkvi vzniká veľa iniciatív, hnutí, spoločenstiev, kde sa kladie dôraz na čítanie Božieho slova.
Svätý Otec František ustanovil práve tretiu nedeľu v Cezročnom období za Nedeľu Božieho Slova. Je to vynikajúca príležitosť uvedomiť si význam Svätého písma v živote Cirkvi a zvlášť v liturgii. Pri svätej omši sa po Druhom vatikánskom koncile venuje bohoslužbe slova viac pozornosti, je rovnocennou časťou bohoslužbe obety. Evanjeliu sa preukazuje veľká úcta, biskup dokonca evanjeliárom žehná. Dáva sa tým najavo úcta k Božej reči. Pripomína sa, že poslaniu Cirkvi a sviatostnému životu bez Božieho slova nie je možné rozumieť.
Krása Písma spočíva v jeho duchovnom, spásonosnom posolstve. Hoci napísané pred stáročiami, je stále nové, lebo každej generácii zaznieva nanovo a v inom kontexte. V tom spočíva jeho životodarná moc a sila: poskytnúť Svetlo pre životné situácie ľudí všetkých čias. Takto cítime vanutie Ducha, ktorý Božie slovo transformuje na vodidlo pre jednotlivé ľudské osudy.
Ježiš, Boží Syn, prišiel, ako sám povedal, naplniť zákon a Boží zámer s človekom. On dokončí Božiu záchranársku misiu, ktorá sa konkrétne začala za Abraháma. Izraeliti boli cez stáročia konfrontovaní s Pánovým slovom. Prinášalo požehnanie, ale stávalo sa pokarhaním, keď sa Boží ľud vzdialil od Pána.
Vo víre dejín, v ktorých sa prepletajú slabosti a previnenia, sa niekedy mohla strácať základná pointa Božej reči. Ježiš urobí bodku za týmto vajataním, keď v nazaretskej synagóge zacituje proroka Izaiáša: „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok.“
Veľavravne dodá: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“
Inými slovami, iba Boh oslobodzuje a definitívne robí zmysluplným ľudský život. Kto toto pochopí, ten vie všetko. Nie je ľahké dozrieť k tomuto poznaniu. Postupne sa počas života prehryzieme cez všetky možné skúsenosti a zlyhania. Je oslobodzujúce vedieť, že to podstatné sa v dejinách spásy už stalo; že sloboda je bližšie, ako si myslíme. Pre mnohých, žiaľ, zostáva vlastnoručne vybudovanou potemkinovskou dedinou, lebo si ju budujú sami.
Toto je evanjelium, ktoré dáva nádej. Božie slovo nás ešte zo všeličoho usvedčí. Zostáva pokladom, z ktorého neubudne. Život viery bez neho bude domom na piesku. Tak si ho zamilujme, aby sa toto oslobodzujúce Slovo stalo pre nás živou vodou.