Prípad prvý:
Slovenskí biskupi predložili zásadnú pripomienku, aby v Národnom programe reforiem SR bol preformulovaný pojem „rodová rovnosť“ na vhodnejšie alternatívy ako „rovnosť medzi mužmi a ženami“ alebo „rovnosť mužov a žien“. A tiež navrhujú preformulovať pojem „rodové rozdiely“ na „rozdiely medzi mužmi a ženami“ alebo alternatívne „rozdiely medzi pohlaviami“. Dôvod je jednoduchý: pojem „rodové rozdiely“ podľa KBS vychádza z tzv. rodovej terminológie, ktorá oddeľuje „rod“ od biologického pohlavia.
Toto však podľa aktivistu Petra Weisenbachera nemali robiť! Ten tieto pripomienky považuje za nezmyselné, neodborné a čisto ideologické. Tvrdí, že „predstavitelia katolíckej Cirkvi sa znova dožadujú, aby sa ich názory stali štátnou politikou“. Ba podľa neho je „iróniou, že sa biskupi pri tom odvolávajú na ústavu, ktorá začína slovami, že SR sa neviaže na nijaké náboženstvo“.
Peter Weisenbacher by chcel diskriminovať slovenských biskupov reprezentujúcich nezanedbateľnú časť obyvateľov Slovenska. Biskupi pritom neprichádzajú s ničím prevratným, s ničím novým, a svoje pripomienky, ktoré sú plne v súlade so zdravým rozumom a s celou históriou ľudstva, vzniesli v riadnom medzirezortnom pripomienkovom konaní.
Keďže nemá argumenty a základné biologické poznatky pre neho a pre celý jeho inštitút nemajú nijakú cenu, v talóne má kvantum nálepiek a mechanizmov na diskreditáciu.
Aj tentokrát naplnil očakávania. Vytiahol najťažší, v dnešnej napätej atmosfére emocionálne nabitý kaliber: Pripomienky slovenských biskupov sú podľa neho „súčasťou hybridnej vojny, ktorú vedie – Kremeľ (!) proti Európe, proti nám! Očakávam, že sa vláda jednoznačne postaví proti takýmto snahám a odborné rokovania neovládnu dezinformácie.“
Zdroj: pixabay.com
Prípad druhý:
Nachádzame sa vo „vyspelom a demokratickom“ Nemecku. Stefanie Moersová má 18-ročnú dcéru. Keďže je školiteľkou mediálnej gramotnosti, vie, čo dokážu médiá a politika. V časopise Emma bol zverejnený jej otvorený list nemeckému spolkovému splnomocnencovi pre záležitosti LGBTQ Svenovi Lehmannovi za Stranu zelených, v ktorom vyjadrila znepokojenie nad Lehmannovými deklarovanými cieľmi, konkrétne nad tým, aby bolo možné meniť operačným zákrokom pohlavie detí už od 14 rokov a to bez súhlasu rodičov (!). Žiadala Lehmana, aby „nedovolil 14-ročným deťom robiť takéto ďalekosiahle rozhodnutia v období etapy života, keď sú si neisté sami sebou a sú ovplyvniteľné médiami. Stefanie Moersová pritom zdôraznila, že je sympatizantkou ľavice, členkou vládnucej Sociálnodemokratickej strany a zástankyňou diverzity a akceptácie odlišností.
„Ale pokiaľ ide o sexuálne sklony, naši tínedžeri sú v súčasnosti skutočne mimoriadne zmätení. Bola som veľmi prekvapená, keď mi dcéra hovorila, s akou ľahkosťou sa jej spolužiaci v škole označujú za pansexuálov (najprv som si musela „vygoogliť“, čo to znamená), bisexuálov, homosexuálov a niekoľko študentov sa označuje za transsexuálov. V tomto zmätku –, keď sa deťom na Instagrame a spol. denne predkladá, že odlišnosť prináša viac kliknutí a priťahuje pozornosť – sa priemerné heterosexuálne dieťa teraz pýta, či je ono v poriadku, či ono je „iné“.
Všetky tie písmená LGBTQIA+ a budúci rok možno pribudnú ďalšie, zamotávajú hlavu týmto neistým a pubertálnym deťom.
Úplná záplava informácií vyvoláva neuveriteľnú neistotu, ktorá narúša pubertálny vývoj. Tieto deti pomaly nevedia, kto sú, blúdia. A potrebujú, aby ich niekto sprevádzal a bol im oporou.
Preto je nevyhnutné, aby rodičia nikdy neboli vynechávaní zo všetkých plánov, ktoré tak hlboko zasahujú do osobnostného a psychického vývoja dieťaťa. Prevažná väčšina rodičov miluje svoje deti, chce pre ne len to najlepšie a pozná svoje deti lepšie ako akýkoľvek terapeut alebo učiteľ. Podľa môjho názoru sa to v dnešnej dobe stále viac prehliada. Rodičia nie sú problémom, v 90 percentách prípadov sú stále riešením.“
Zároveň žiadala vládneho splnomocnenca, aby sa zasadzoval nielen za práva transrodových a homosexuálnych osôb, ale za práva všetkých mladých ľudí.
Odpoveď od politika zodpovedného za „queer“ problematiku na seba nenechala dlho čakať. Precitlivený Sven Lehmann otvorený list považoval za osobný útok, keďže sa vo svojej odpovedi urážlivo vyjadril o matke:
„Každý riadok tohto listu je plný toľkého nepriateľstva voči queer a trans osobám, obsahuje toľko homofóbie, „adultizmu“ a rodičovského prejavu moci, že Stefanie Moersová môže hovoriť o sebe koľko chce, že je „politicky jasne naľavo“. Text by mohol pochádzať aj od evanjelikálnych kresťanov a meštiackych fašistov.“
Ukážkový príklad „triednej nenávisti“.
Lehmann na sociálnych sieťach ešte dodal, že je „jednoducho absurdné“ žiadať od komisára pre sexuálne menšiny, aby sa staral o blaho heterosexuálnych detí.
Čo na to spolkové ministerstvo pre rodinu, ktoré je zamestnávateľom Lehmanna? K prípadu sa odmietlo vyjadriť.
Pointa je v obidvoch prípadoch rovnaká.
Biskupi, ktorí v rámci medzirezortného pripomienkového konania napíšu, že chcú preformulovať pojem „rodové rozdiely“ na „rozdiely medzi mužmi a ženami“, sú hneď označení pomaly za agentov Kremľa.
A matka, sympatizantka ľavice, prosiaca, aby rodičia nikdy neboli vynechávaní zo všetkých plánov, ktoré tak hlboko zasahujú do osobnostného a psychického vývoja dieťaťa, ako je zmena pohlavia, je vládnym úradníkom arogantne označená za „queerfóba“, „transfóba“, „homofóba“ a k tomu ešte za fašistku.
To, čo je dnes v Nemecku a vlastne na tzv. „vyspelom Západe“ bežné, sa progresívne tlačí už aj na Slovensko.
V našej ústave je síce uvedené, že Slovenská republika sa neviaže na nijaké náboženstvo, ale dnes máme dočinenia s celosvetovou progresívnou cirkvou, ktorá svoje dogmy vnucuje celej spoločnosti, „neomylne“ vynáša súdy o tom, čo je morálne a čo nie, čo je prípustné a neprípustné a hriešnikov, ktorých nazýva fašistami, nemilosrdne odsudzuje do pekla.
A od tej je v každom prípade potrebná odluka.