Zefyrinus bol prvým pontifikom, ktorý bol pochovaný v slávnej krypte, kam prichádzali pápeži tretieho storočia po boji spať svoj posledný spánok. Katakomby, ktoré takto vystriedali vatikánsky cintorín v pocte ukrývať Kristových námestníkov, otvorila tridsať rokov predtým panenská mučeníčka Cæcelia. Tak ako v okamihu smrti zasvätila svoj palác kostolu, tak teraz zo svojho hrobu spôsobila, že jej rodinné pohrebisko prešlo do rúk Cirkvi. Tento dar Cæcilii bol inauguráciou, a to priamo pred očami pohanskej vlády, spoločného cirkevného majetku oficiálne uznaného štátom. Zefyrín zveril správu nového cintorína osobe, ktorá v rímskej cirkvi stála hneď po ňom, a to: archidiakonovi Kallixtovi. Svätý pontifik bol svedkom nárastu herézy o jednote Boha a Trojici božských osôb; bez pomoci špeciálneho slovníka, ktorý mal neskôr ustáliť aj samotné termíny teologického učenia, vedel umlčať sabeliánov, pre ktorých bola Trojica iba menom, aj predchodcov Ária, ktorí sa mu pomstili tým, že ho ohovárali. (Philisophomenas, kniha 9)
Zefyrinus, pôvodom Riman, bol zvolený za správcu Cirkvi počas vlády cisára Severa. Nariadil, aby sa podľa zvyku udeľovali svätenia kandidátom vo vhodnom čase a za prítomnosti mnohých klerikov i laikov, a tiež aby sa pre túto hodnosť vyberali učení a dôstojní muži. Okrem toho nariadil, že keď biskup obetuje svätú obetu, majú mu pomáhať všetci kňazi. Nariadil tiež, že ani patriarcha, ani prímas, ani metropolita nesmú odsúdiť biskupa bez autority Apoštolskej stolice. Jeho pontifikát trval osemnásť rokov a osemnásť dní. V štyroch sväteniach, ktoré vykonal v mesiaci decembri, vysvätil trinásť kňazov, sedem diakonov a trinásť biskupov pre rôzne miesta. Bol korunovaný mučeníckou smrťou za cisára Antonína a pochovaný na Appiovej ceste, neďaleko Kallixtovho cintorína, siedmeho dňa septembrových kalend.
Victor I. bol pontifikom Paschy; a aj teba, jeho nástupcu, pohltila horlivosť Božieho domu, aby si udržal a zväčšil pravidelnosť, dôstojnosť a lesk božského kultu na zemi. V nebi dvor Víťaza smrti získal počas tvojho pontifikátu mnoho vznešených členov, ako napríklad Irenæus, Perpetua a nespočetné množstvo mučeníkov, ktorí zvíťazili v prenasledovaní Septima Severa. Uprostred nebezpečných nástrah si bol s_božskou pomocou strážcom pravdy, ktorú náš Pán prisľúbil svojej Cirkvi. Tvoja vernosť bola odmenená čoraz väčším napredovaním Ježišovej Nevesty a definitívnym upevnením jej oporného bodu vo svete, ktorý má úplne získať pre svojho Manžela. Opäť sa s tebou stretneme v októbri v spoločnosti Kallixa, ktorý je teraz tvojím diakonom, ale potom bude zasa vikárom Človeka-Boha. Dnes nám daj svoje otcovské požehnanie; a urob nás vždy pravými synmi svätého Petra.
Tento text je prevzatý z Liturgického roka, ktorého autorom je Dom Prosper Gueranger (1841-1875). LifeSiteNews ďakuje Stránke Ecu-Men za jednoduché sprístupnenie tohto klasického diela online.