Spadarove slová sú ako kaluž splaškov, v ktorej sa nachádza špina najhoršieho modernizmu, ktorý sužuje Cirkev už viac ako storočie. Je to modernizmus, ktorý nikdy nebol definitívne vykorenený zo seminárov a samozvaných katolíckych univerzít, ktorému sekta heretikov a pomýlených postavila totem Druhého vatikánskeho koncilu namiesto dvetisícročnej Tradície. Ešte pred časom sa táto “syntéza všetkých heréz” snažila prezentovať tým, že nedokázala prejaviť svoju antikristovskú povahu, ktorá s ňou však bola súrodá: stále existovalo riziko, že si nejaký nejasne konzervatívny prelát, ktorý ešte nebol plne oddaný veci, uvedomí jej vnútorné nebezpečenstvo.
Samozrejme, Kristovo božstvo sa považovalo len za zbožné želanie vyplývajúce z potreby posvätnosti “primitívneho spoločenstva.” Jeho zázraky sa bagatelizovali na zveličovanie, Jeho slová na metafory; na druhej strane, “neexistovali žiadne záznamníky,” povedal Arturo Sosa, generálny predstavený Spoločnosti satanov. Dnes, chránení jezuitom, ktorý v rozpore s Pravidlom svätého Ignáca zastáva Petrov stolec, sa najhorší stúpenci tejto sekty cítia slobodní dať priechod svojim výpadom a v pekelnom delíriu dospievajú až k rúhaniu Ježiša Krista, ktorý sa už stal predmetom znepokojujúcich epitet od Bergoglia. “Ježiš sa stal hadom, stal sa diablom,” povedal pred časom Argentínčan. Opakuje ho Spadaro, ktorý sa s aroganciou človeka, ktorý sa považuje za beztrestného, odvažuje definovať nášho Pána ako “chorého človeka, väzňa strnulosti a dominantných teologických, politických a kultúrnych prvkov svojej doby”; “ľahostajného k utrpeniu, zlostného a necitlivého; nezlomne tvrdého; nemilosrdného teológa; posmešného a neúctivého; zaslepeného nacionalizmom a teologickým rigorizmom.” Je zbytočné vysvetľovať týmto popleteným hlavám, čo učili svätí otcovia o evanjeliovom úryvku o kanaánskej žene: majú záujem udržať modlu II. vatikánskeho koncilu vysoko na jej piedestáli; a je im jedno, či na obhajobu svojich omylov musia šliapať po Božom Synovi, urážať ho a rúhať sa mu tak, ako sa to neodvážili ani najhorší heresiarchovia minulosti.
Spadarov’článok nie je obyčajnou provokáciou - niečo už samo osebe neslýchané -, ale prejavom, zjavením, ako by to nazval nejaký “teológ” zo Santa Marty, proticirkevnej cirkvi s jej falošnými dogmami, klamlivými predpismi, podvodnými kázňami, s jej skorumpovanými a skazenými služobníkmi. Proticirkev, ktorá sa klaňa Antikristovi, všetkému, čo predstavuje popieranie a spochybňovanie Božieho panstva nad človekom. Pýcha. Luciferská pýcha. Pýcha, ktorá nepozná hranice ani brzdy. Sekta, ktorá zatieňuje Kristovu Cirkev, sa už viac neskrýva: ukazuje sa a tvrdí, že definitívne nahrádza pravú Cirkev, ukazuje svoje modly a žiada, aby boli uctievané, a to aj za cenu popierania samotného Spasiteľa, vyvracania jeho božstva, odsudzovania jeho činov, spochybňovania jeho slov.
Ale ak už jednoduchí pochopili, že cenou za túto ὕβρις je νέμεσις, takmer všetci pastieri – kardináli, biskupi a kňazi – sa otočia a odvrátia zrak. Dobre vedia, že ich zbabelosť, konformizmus a túžba nevyzerať spiatočnícky ich urobili spoluzodpovednými za túto pekelnú revolúciu, ktorú mohli včas zastaviť; ale keďže sa aj oni na šesťdesiat rokov pridali ku kultu koncilu, radšej pokračujú na nastúpenej ceste vedúcej k záhube Cirkvi a duší, než by sa zastavili a vrátili sa na miesto, kde sa z cesty odklonili. Takto nakoniec uprednostňujú triumf bezbožníkov – a s ním aj rúhavé očierňovanie Ježiša Krista – pred pokorným priznaním, že sa mýlia. Radšej sa nechajú počuť, že náš Pán sa mýlil, “zaslepený teologickou prísnosťou, ” než by uznali, že sami sú uväznení v bludoch a herézach modernizmu. Miera je plná a nastal čas vybrať si, na ktorej strane stojíme. Buď s Bergogliom a Spadarom, so Synodou o synodalite, s ľudskou a falošnou cirkvou zotročenou Novým svetovým poriadkom, alebo s Bohom, jeho Cirkvou a jeho svätými. A pri bližšom pohľade je už neslýchané vysloviť hypotézu, že katolíci – nehovorím o kňazoch či prelátoch – môžu považovať za možné mať na výber.
+ Carlo Maria Viganò, Arcibiskup
27. augusta 2023
Dominica XIII Post Pentecosten