Ako som na tomto mieste poznamenal začiatkom tohto týždňa, zdá sa, že Kanada konečne prežíva niečo ako kultúrny prelom. Premiér Nového Brunswicku Blaine Higgs sa rozhodol vsadiť svoju kariéru na podporu rodičovských práv - konkrétne na to, že rodičia musia byť informovaní predtým, než zamestnanci školy budú môcť ich deti oslovovať novými menami a zámenami. Dva pokusy zosadiť ho z postu premiéra zlyhali a široká podpora jeho postoja nezostala nepovšimnutá. Manitoba, Saskatchewan a Ontário nasledovali tento príklad a predseda federálnej Konzervatívnej strany Pierre Poilievre tiež oznámil, že podporuje rodičovské práva.
Už roky píšem, že väčšina Kanaďanov nesúhlasí s princípmi rodovej ideológie, ale že zdravá väčšina nemá okrem niekoľkých neefektívnych okrajových strán žiadny politický hlas. A tak prvý politik, ktorý mal odvahu vytypovať si územie - Blaine Higgs, ako sa ukázalo - zistil, že LGBT aktivisti a ich progresívni spojenci len projektujú silu. Veľká časť ich sily spočívala v ilúzii ich sily, a preto toľko predtým mlčiacich politikov čakalo, kým niekto iný vyskúša vody ako prvý.
Samozrejme, ako to vyjadril jeden LGBT novinár na Twitteri: “Spôsob, akým sa toto svinstvo začalo valiť z provincie do provincie, od konzervatívcov ku konzervatívcom, hneď ako sa objavil dôkaz (tj.e. New Brunswick) by táto rétorika mohla hrať v Kanade, je tak nechutný a mal by byť super znepokojujúci v súvislosti s nasledujúcimi federálnymi voľbami.” Alebo, viete, povzbudzujúci. V závislosti od vášho postoja. Zatiaľ však stojí za to venovať pozornosť reakcii na tento posun, pretože, ako som už spomínal, je tu veľa ľudí, ktorí nahlas hovoria, čomu veria - a to, čomu veria, by si mali všimnúť najmä rodičia.
Napr. bývalý rozhlasový moderátor Charles Adler, ktorý v posledných rokoch trávil veľa času tým, že sa rozčuľoval nad konzervatívnymi politikmi a sľuboval vernosť hnutiu LGBT (ktoré, hoci mu jeho škriepky určite imponujú, musí byť z neho unavené), tweetol, “Je’šialenstvo vyhlasovať, že antivaxeri by mali mať autoritu v rozhodovaní o verejnom zdraví – nie lekári. Je’tiež scestné tvrdiť, že rodičia by mali mať autoritu pri vzdelávaní detí – nie učitelia. Nie je prekvapujúce, že obe klaunské autá riadia tí istí vodiči.”
Je’rád, že to povedal písomne, pretože je neuveriteľne prezrádza, že Adlerovi sa to zrejme v hlave zdalo rozumné. Adler vlastne tvrdí, že štvorročný univerzitný titul (neuveriteľne ľahko získateľný) a učiteľská’vysoká škola oprávňuje zamestnancov štátneho školského systému rozhodovať o tom, čo sa deti učia, a utajovať to pred ich rodičmi. Ide o otázku autority a v súboji medzi rodičmi a učiteľmi sa Adler pevne a jednoznačne stavia na stranu učiteľov. To’nie je zdravý rozum — to’je radikálny, revolučný názor.
Doktor Kevin Wasko, ktorý má neprekvapivo vo svojom životopise spresňujúce zámená “on/on”, vyjadril názor: “Znevažovanie ‘odborníkov’ zo strany vedúcich predstaviteľov by malo znepokojovať Kanaďanov. Antiintelektualizmus (všeobecná nedôvera voči intelektuálom a expertom) narúša dôveru v naše inštitúcie a v konečnom dôsledku predstavuje výzvu pre demokraciu.”Som’rád, že dal “expertov” do úvodzoviek, a nie “rodičovské práva” ako väčšina novinárov, ale’stojí za to tu zdôrazniť, že zaradením zámena do svojho životopisu Wasko zdôraznil práve to, prečo toľko rodičov nedôveruje názorom elít — pretože táto ideológia vedie k tomu, že deti dostávajú blokátory puberty a tínedžeri sa nechávajú operovať na zmenu pohlavia.
Záverečným príkladom je spisovateľ Mel Woods z Xtra Magazine, ktorý na Twitteri napísal, “Musíme nazvať túto ‘konverzáciu o rodičovských právach’, ktorá sa odohráva v New Brunswicku, Saskatchewane, Ontáriu a pravdepodobne aj v ďalších provinciách, tým, čím je: nebezpečnou protitransformačnou píšťalkou. Nemyslite si, že Kanada je iná ako USA — aj tu naši politici útočia na trans mládež.” V sprievodnom článku Woods bezradne tvrdí, že “rodičovské práva” sú novinkou, o ktorú sa kedysi nikto nestaral — úplne ignoruje skutočnosť, že ani pred piatimi rokmi sa rodičia nemuseli”obávať, že ich deti budú za ich chrbtom transformované školským personálom a rodová dysfória bola stále neuveriteľne zriedkavá. Toto je druh plynovej lampy, ktorá víta každý odpor voči transrodovému hnutiu: Obvinenia, že tým, že si všímate, čo sa deje, a namietate, ste nejakým spôsobom súčasťou “odporu”, ktorý sa chytá momentu, alebo čohokoľvek iného.
Dúfam, že politici, ktorí sa rozhodli urobiť politickú vec a podporiť rodičov namiesto trans aktivistov, sa nerozhodnú ustúpiť tvárou v tvár nevyhnutnému odporu. Medzitým tí, ktorí presadzujú túto agendu, rodičom presne hovoria, čo si o nás myslia. Všimnime si to a pamätajme si to. Sú presvedčení, že vedia lepšie ako vy, čo je pre vaše deti najlepšie — pokiaľ s nimi nesúhlasíte v otázke zmeny pohlavia a krížových hormónov a blokátorov puberty u detí. Nikdy na to nezabudnite.