Najvyšší pápež prezradil, že píše druhú časť svojej encykliky Laudato si, ktorá sa zaoberá integrálnou ekológiou.
Prezradil to počas audiencie, ktorú poskytol delegácii právnikov z členských štátov Rady Európy, signatárov Viedenskej výzvy. Cieľom prebiehajúcej práce je zapracovať “aktuálne problémy” do tohto textu. Citujem pápežove’slová: “Nikdy nesmieme zabúdať, že mladé generácie majú právo dostať od nás krásny a obývateľný svet, a to nám ukladá vážne povinnosti voči stvoreniu, ktoré sme dostali zo štedrých Božích rúk.”
V príhovore k návštevníkom spomenul “zložitú súčasnú situáciu” na starom kontinente, “okrem iného aj v dôsledku nezmyselnej vojny na Ukrajine.”
Pripomeňme, že Viedenský apel zaväzuje krajiny zachovávať právny štát a nezávislosť súdnictva. František pokračoval: “Ďakujem vám za dôležitý príspevok, ktorým prispievate k podpore demokracie a rešpektovaniu slobody a ľudskej dôstojnosti v čase, keď časy sociálnych, ekonomických, identitárnych a bezpečnostných kríz sú výzvou pre západné demokracie, aby účinne reagovali, ale vždy zostali verné svojim princípom, princípom, ktoré treba neustále dobiehať a ktorých obrana si vyžaduje veľkú ostražitosť.”
Z tohto dôvodu František varoval, že: “Strach z nepokojov a násilia, perspektíva narušenia nastolenej rovnováhy, potreba dobre konať tvárou v tvár mimoriadnym udalostiam, môžu viesť k pokušeniu robiť výnimky, aspoň dočasne ohraničiť právny štát v snahe nájsť jednoduché a okamžité riešenia.”
Textu, ktorý František prečítal, určite vznikol na Štátnom sekretariáte. Neviem, či by pápež vnímal jeho tón, ktorý z neho urobil – analogicky k pápežom kresťanstva – šampióna svetovej demokracie. Autorita, ktorú si tam prisvojil, by bola správne využitá na obranu Pravdy a Tradície Cirkvi, ktoré sú namiesto toho zahltené relativistickým moralizmom, ktorý sa presadil v Ríme.
Mám za to, že tento Františkov zásah ukazuje, že Cirkev je uzavretá v ohrade Praktického rozumu, adoruje konečnosť a dočasnosť, je arbitrom pomyselného “globalistického kresťanstva.” Skrátka, Cirkev je otočená chrbtom k nebu, kam by mala smerovať pohľad ľudstva. Hovorím to s hlbokou ľútosťou, pretože som pevne presvedčený, že tieto slová vyslovil Petrov nástupca.
Kristov príkaz apoštolom je jednoznačný: “Choďte a učte všetky národy, krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal” (Mt 28, 19-20).
Grécky text Matúšovho evanjelia hovorí “mathēteusate panta ta ethnē … didaskontes autous tērein,” alebo “učte všetky národy a naučte ich zachovávať” všetko, čo som im prikázal.
Na konci Markovho evanjelia sa píše: “kēryxate to euangelion,” alebo: “hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu” (16, 15) a: “Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený, kto neuverí, bude odsúdený” (16, 16).
Obsah evanjelia o kráľovstve je v biblických textoch jasný; nemožno ho naťahovať, aby sa vytvoril priestor pre novoty, v tempe aggiornamento. Podľa Lukáša (24, 47) to, čo treba hlásať, ako to vyjadruje Mojžišov zákon, proroci a žalmy, je obrátenie (metánoia) na odpustenie hriechov. Pojem hriechu je ústredným pojmom Nového zákona.
Zdá sa, že je tu vhodné citovať dánskeho Sokrata Soerena Kierkegaarda, ktorý vo svojom Denníku napísal: “Úlohou apoštola je šíriť kresťanstvo, získavať preň ľudí.”Ten istý autor vo svojom “Cvičení kresťanstva,” napísal: “Absolútno spočíva len vo voľbe večnosti.”
+ Héctor Aguer
Arcibiskup emeritný z La Platy
Buenos Aires, streda 30. augusta 2023.
Sviatok svätej Ruženy z Limy, patrónky Iberoameriky.