Biskup Jospeh Strickland z Tyleru v Texase vydal dnes, 5. septembra 2023, pastiersky list. Nižšie uvádzame jeho plné znenie.
Moji drahí synovia a dcéry v Kristovi:
Píšem vám dnes, aby som podrobnejšie rozobral prvú základnú pravdu, o ktorej som hovoril vo svojom prvom pastierskom liste: “Kristus založil jednu Cirkev - Katolícku cirkev - a preto iba Katolícka cirkev poskytuje plnosť Kristovej’pravdy a autentickú cestu k jeho spáse pre nás všetkých.”
Na úvod musím jasne a dôrazne povedať túto základnú pravdu—Ježiš Kristus je jedinou cestou k večnému životu; inú cestu k spáse nemožno nájsť! Ako nám hovorí sám náš Pán: “Ja som cesta, pravda a život. Nikto neprichádza k Otcovi, iba cezo mňa.” (Jn 14, 6). Aby sme mali účasť na tomto prísľube večného života, náš Pán vo svojom veľkom milosrdenstve založil Jednu, svätú, katolícku a apoštolskú Cirkev. Ako čítame v Matúšovom evanjeliu, Kristus povedal: “A tak ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a brány podsvetia ju nepremôžu. Dám ti kľúče od nebeského kráľovstva. Čokoľvek zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čokoľvek rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi.” (Mt 16, 18-19). Základom a božskou hlavou Cirkvi je Ježiš Kristus; tento úryvok však jasne hovorí, že Ježiš sľubuje, že na zemi založí viditeľnú Cirkev s viditeľnou hlavou, Petrom, ktorému zverí jedinečné poslanie a špecifickú moc.
Katolícka cirkev JE Kristovým telom a on je neoddeliteľný od svojho tela. Chápanie Kristových slov z Matúšovho evanjelia sa v priebehu vekov prehlbovalo, ale v súlade so svätou Tradíciou, ktorú Kristus odovzdal apoštolom (porov. 2 Sol 2, 15) a ktorú potom zachovávali a chránili cirkevní otcovia, svätí a mučeníci až do dnešných čias, sa vždy chápalo a hlásalo, že Katolícka cirkev je jediná, Bohom ustanovená Cirkev, ktorú Kristus ustanovil na spásu duší. Všetko, čím Cirkev ako Kristovo mystické telo je, vyplýva z pravdy, že bola a je božsky ustanovená Kristom a jej základné prvky—medzi ktoré patrí aj posvätný depozit viery—nemôžu ľudia meniť, pretože nepatria ľuďom; Cirkev patrí Kristovi!
Svätý Cyril Jeruzalemský v r. 350: Cirkev sa nazýva katolíckou preto, lebo sa rozprestiera po celom svete, od jedného konca zeme až po druhý, a preto, lebo učí všeobecne a úplne učenie, ktoré by malo prísť k poznaniu ľudí, o veciach viditeľných i neviditeľných, nebeských i pozemských; a preto, že privádza k podriadenosti zbožnosti celý ľudský rod, vládcov i ovládaných, učených i neučených; a preto, že všeobecne lieči a uzdravuje celú triedu hriechov, ktorých sa dopúšťa duša alebo telo, a má v sebe každú formu cnosti, ktorá je pomenovaná, v skutkoch i slovách a v každom duchovnom dare.”
Kristus teda založil svoju Cirkev pre všetkých ľudí, pre všetky časy, pre spásu všetkých. Neexistuje spása mimo Krista a jeho jedinej, svätej, katolíckej a apoštolskej Cirkvi; to je neomylné učenie Cirkvi." Ako však uvádza Katechizmus Katolíckej cirkvi, toto tvrdenie nie je určené tým, ktorí nie vlastnou vinou nepoznajú Krista a jeho Cirkev." Ako katolíci sme s láskou a radosťou viazaní na Cirkev a na sedem sviatostí ustanovených Kristom. Tie sú nevyhnutné pre našu spásu. Niektorí sa však môžu pýtať: “A čo tí, ktorí sú mimo Cirkvi? A čo tí, ktorí o Kristovi nikdy nepočuli? Môžu byť spasení?” Za tých, ktorí nie sú spojení s Kristom prostredníctvom jeho Cirkvi a milosti sviatostí, sa jednoducho modlíme a zverujeme ich Bohu. Hoci nikdy nesmieme byť arogantní voči Božej milosti,’uznávame, že Boh je zvrchovaný, a ak by sa vo svojej milosti rozhodol konať spôsobom, ktorý presahuje naše poznanie alebo chápanie, má plnú moc konať tak, ako chce, pretože nie je viazaný ničím iným než svojou dokonalou prirodzenosťou.
Sami musíme pevne lipnúť na Cirkvi a sviatostiach, ako nám ich dal, ale musíme sa vždy modliť aj za duše mimo Cirkvi, aby Boh ponúkol svoju milosť týmto dušiam spôsobmi, ktoré sú pre nás neznáme a neviditeľné. Chcem však zdôrazniť túto vec—ak by sa Boh rozhodol ponúknuť milosť mimo bežných sviatostných prostriedkov, uznávame, že táto milosť by aj tak vždy prúdila ku každej duši od Krista a cez jeho Cirkev mystickým spôsobom. Preto by každý, kto dostane a prijme Božiu milosť, nikdy nebol spasený prostredníctvom inej cesty, cirkvi alebo náboženstva; pre celé ľudstvo je jeden Spasiteľ, jeden Vykupiteľ, a On založil jednu Cirkev na spásu duší.
Boh túži po spáse všetkých, ale nikoho z nás nenúti do spásy; vyžaduje si to našu spoluprácu a slobodný súhlas s Jeho milosťou. Každého z nás vyzýva, aby sa podieľal na jeho pláne spásy nielen pre seba, ale aj pre celý svet; toto je Veľké poverenie: “Choďte teda, učte všetky národy, krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a učte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.” (Mt 28, 19-20)
Žijeme v dobe veľkého prepojenia, keď sa ľudia na celom svete môžu navzájom zdieľať a učiť ako nikdy predtým v dejinách ľudstva. To je v mnohých ohľadoch veľké požehnanie, pretože to otvára možnosť zdieľať Dobrú zvesť o Ježišovi Kristovi spôsobmi, ktoré predtým neboli možné. Skutočný ekumenizmus je však otvoreným pozvaním pre všetkých ľudí, aby zažili a prijali plnosť Krista a kresťanského života, ktorú možno nájsť len v Katolíckej cirkvi. Táto cesta, hoci niekedy ťažká, je jedinou istou cestou k pravej večnej láske, milosti a životu s Bohom. Je falošnou láskou hovoriť ľuďom, že bez ohľadu na to, na akej ceste sú, je Božou vôľou, aby zostali tam, kde sú, pretože to nevyzýva ľudí, aby prijali jedinú pravú cestu ustanovenú Bohom na spásu duší. Preto má Cirkev posvätnú povinnosť, ktorá sa rodí z lásky, evanjelizovať všetkých ľudí.
Ďalšou témou, o ktorej chcem hovoriť, pretože údajne bude predmetom diskusie na nadchádzajúcej synode o synodalite, je Bohom ustanovená štruktúra Cirkvi, ktorá sa týka svätenia žien. Ako nám hovorí Sväté písmo, Kristus vysvätil za apoštolov iba mužov. Posvätná tradícia a riadne magistérium Cirkvi počas vekov potvrdzovali, že Cirkev nemá žiadnu právomoc vysväcovať ženy za kňazky. To sa nemôže zmeniť, pretože Kristus ustanovil mužské kňazstvo, aby zobrazil seba ako ženícha s Cirkvou ako svojou nevestou. Ako slávnostne vyhlásil svätý Ján Pavol II. vo svojom apoštolskom liste Ordinatio Sacerdotalis: “Vyhlasujem, že Cirkev nemá nijakú právomoc udeľovať ženám kňazské svätenie a že tohto úsudku sa majú s konečnou platnosťou držať všetci veriaci Cirkvi”
Je však nevyhnutné konštatovať, že Kristus by nikdy nechcel pre ženy “menšiu” úlohu, ako chce pre mužov. Ženy prispeli a naďalej prispievajú nezastupiteľným spôsobom k dejinám a životu Cirkvi. Od najväčšieho a najdokonalejšieho Božieho’stvorenia v celých dejinách, našej Presvätej Matky, Kráľovnej neba a zeme; cez niektorých z najväčších svätých a doktorov Cirkvi; až po naše sväté a verné ženy v rehoľných rádoch a kláštoroch; po nespočetné množstvo žien, ktoré odovzdávali a odovzdávajú vieru svojim rodinám a spoločenstvám; Kristus ustanovil svoju Cirkev spôsobom, ktorý si vyžaduje, aby ženy mali v nej “väčšiu” úlohu, než akú by sme kedy mohli nájsť vo svete. Avšak tak, ako Boh nepovolal mužov, aby boli matkami, Boh nepovolal ženy, aby boli otcami, a aby boli sviatostne vysvätené za Kristových služobníkov v Jeho Cirkvi, náš Pán vyzýva mužov, aby boli duchovnými otcami a ženíchmi Jeho nevesty, Cirkvi. Túto úlohu môže plniť len ten, kto je na ňu riadne ordinovaný.
Pre tých, ktorí by sa chceli pýtať na možnosti diakoniek v Katolíckej cirkvi, ponúkam toto: Písmo nám hovorí, že od prvých dní Cirkvi ženy slúžili ako verné služobníčky (gr. diakonos) členov Cirkvi. (porov. Rim 16, 1). Historici a učenci nám hovoria, že ženy v prvotnej Cirkvi plnili mnohé dôležité úlohy služby, vrátane skutkov lásky k chudobným, starostlivosti o chorých, prípravy iných žien na krst atď. V Skutkoch apoštolov však vidíme, že existuje aj iný typ služobníkov (diakonos), ktorých apoštoli povolali osobitne a oddelili ich od ostatných služobníkov v Cirkvi; apoštoli na týchto osobitných služobníkov vkladali ruky a títo služobníci potom dostali sviatostné vysvätenie, aby mohli plniť svoju jedinečnú úlohu. Písmo nám hovorí, že apoštoli povedali: “Bratia, vyberte spomedzi seba sedem vážených mužov, plných Ducha a múdrosti, ktorých ustanovíme na túto úlohu.” (Sk 6, 3). A potom: “Predstavili týchto mužov apoštolom, ktorí sa modlili a vkladali na nich ruky.” (Sk 6, 6). Hoci mnohí (muži aj ženy) v priebehu dejín verne slúžili Cirkvi ako služobníci/diakoni, sviatostné vysvätenie na diakona—ako jeden z troch stupňov sviatosti svätenia (diakon, kňaz, biskup)—bolo vždy vyhradené len pre pokrstených mužov. Všetky tri stupne pôsobia ako Kristove nástroje in persona Christi Capitis (v osobe Krista ako Hlavy), ale s odlišnými funkciami pre každý úrad. Keďže sviatostne vysvätení diakoni sa podieľajú na apoštolskej službe s kňazmi a biskupmi, Cirkev nariadila, že aj oni musia byť mužmi, ako boli Ježišom vybraní apoštoli.
Kánony Nicejského koncilu (1. stor. 325) uvádzajú v súvislosti so ženami, ktorým bolo udelené určité služobné postavenie: “Máme na mysli diakonky, ktorým bolo udelené toto postavenie, pretože neprijímajú žiadne vkladanie rúk, takže ich treba vo všetkých ohľadoch zaradiť medzi laikov.” (kán. č. 19).
Na záver chcem konštatovať, že hoci je Cirkev svätá vďaka svojmu zakladateľovi a božskému pôvodu, tvoria ju aj hriešni členovia, ktorí sú neustále pozývaní k pokániu a obráteniu. V nebi však existuje Cirkev triumfujúca, ktorá vo svojej plnosti dokonale existuje v Kristovi v nebi, kde sa večne slávi nebeská svadobná hostina s Bohom—Otcom, Synom a Duchom Svätým—ktorí sú večne uctievaní a adorovaní. Zbory anjelov, Nepoškvrnená Panna Mária a všetci svätí večne volajú “Svätý, Svätý, Svätý” pred Božím trónom.
Dôležité je, aby sme ako Militantná cirkev na zemi nosili túto pravdu a nádej vo svojich srdciach, keď sa snažíme zosúladiť seba a každý aspekt Cirkvi na tejto zemi s jej nebeskou skutočnosťou. Kvôli hriechu, tak osobnému, ako aj spoločnému, Cirkev bojujúca na zemi nedosahuje úroveň Cirkvi triumfujúcej v nebi, ale naším poslaním je vždy sa usilovať o svätosť a z Božej milosti vytrvať až do konca, aby sme sa aj my mohli pripojiť k Cirkvi triumfujúcej. Súčasťou tohto úsilia na zemi je zapojenie sa do duchovného boja, ktorý sa denne odohráva okolo nás, keď sa mnohí pokúšajú odštiepiť alebo úplne zničiť depozit viery.
Moji drahí synovia a dcéry, buďte si istí, že v tomto boji nás obklopujú anjeli a svätí—najmä naša svätá a požehnaná Matka—nám ponúkajú svoju nebeskú pomoc, keď sa snažíme získať večnú cenu, ktorú pre nás získal náš Pán.
Zostávam vaším pokorným otcom a služobníkom,
Najväčší predstavený Joseph E. Strickland
Tylerský biskup v Texase