Robert David Hickson mladší z Front Royal vo Virgínii zomrel vo svojom dome 2. septembra 2023 o 21.29 h po niekoľkomesačnom utrpení a po prijatí posledného pomazania katolíckej cirkvi. Bol obklopený priateľmi a rodinou.
Robert prežil mňa - svoju manželku Maike, svojich osem detí s prvou manželkou Sharon (Mary Pat Smey [Robert]; Elizabeth Frappier; Kristin Uhlenkott [Paul]; Bridget; Anna-Sofie; Peter [Melissa]; David [Linda]; a Erik [Kaitlyn]), naše deti (Isabella a Robert), jeho 27 vnúčat, jeho brat Ronald a švagriná Louise a ich tri deti (Karl, Laura a Joseph).
Môj manžel sa narodil počas snehovej búrky 29. decembra 1942 v Baltimore v štáte Maryland a vychovala ho jeho milovaná matka Muriel Agnes v Margate City v New Jersey. On, jeho matka a mladší brat Ronald Hall znášali stratu jeho malého “írskeho dvojčaťa”, Richarda Arnolda.
Robert vyrastal pri Atlantickom oceáne, navštevoval strednú školu v Atlantic City a bol vášnivým plavčíkom a surferom, ako aj vynikajúcim športovcom. V júni 1964 absolvoval Vojenskú akadémiu Spojených štátov amerických West Point a bol pridelený do juhovýchodnej Ázie. Po roku sa stal dôstojníkom špeciálnych jednotiek americkej armády a získal “3-prefix” ako zelený baret, pričom už predtým absolvoval parašutistickú školu a školu pre rangerov a určité formy výcviku námorného komanda.
Po skončení misií vo Vietname a na iných miestach v Ázii Robert vyučoval na Univerzite J. F. Kennedyho v Centre pre špeciálne vojny v Severnej Karolíne ako vedúci seminára pre východnú Áziu a inštruktor vojenskej histórie a nepravidelnej vojny.
Doktorát z porovnávacej literatúry a klasickej literatúry (grécko-rímskej) získal na Univerzite Severnej Karolíny v Chapel Hill so zameraním na antickú filozofiu a stredovekú literatúru (vrátane teologických textov).
V 80. rokoch 20. storočia Robert sedem rokov pôsobil ako profesor a vedúci katedry literatúry a latinčiny na Christendom College, potom sa vrátil k vojenským a strategicko-kultúrnym štúdiám. Stal sa profesorom na Joint Military Intelligence College (bývalá Defense Intelligence College), postgraduálnej škole americkej spravodajskej komunity pri Defense Intelligence Agency (D.I.A.) vo Washingtone, D.C. Vyučoval zahraničné oblasti a štúdie národnej bezpečnosti, vojenskú históriu a stratégiu, morálnu filozofiu a ďalšie predmety.
Robert bol potom na štyri roky pozvaný na Air Force Academy ako profesor na William Simon Chair of Strategy and Culture, kde vyučoval na viacerých akademických katedrách. Federálnu službu ukončil ako profesor strategických a kultúrnych štúdií, ako aj vojenskej histórie a štúdií národnej bezpečnosti na Spoločnej univerzite špeciálnych operácií na Floride, ktorá je súčasťou Veliteľstva špeciálnych operácií USA.
Súmerné kultúrne a strategicko-historické štúdie predstavovali v priebehu rokov jednotiacu tému týchto rôznych foriem výučby.
Život môjho manžela’bol preniknutý jeho katolíckou vierou, o ktorú sa delil s mnohými ľuďmi. Svojím nadšením pre Krista sa dotkol mnohých životov, mnohým pomohol vstúpiť do Katolíckej cirkvi, obhajoval katolícku doktrínu a v priebehu 40 rokov priťahoval katolíkov hlbšie do viery tým, že im prezentoval dobrú katolícku literatúru z celého sveta. Priviedol ma do Katolíckej cirkvi, za čo mu budem navždy vďačný. Naučil ma modliť sa ruženec.
Bol to človek učený a smejúci sa, plný života a energie.
Robert bol taký oddaný obrane života, že sa podieľal na vydaní dôležitého zákona o živote za prezidenta Ronalda Reagana. Deti boli môjmu manželovi’vždy veľmi blízke. Často so slzami v očiach hovoril, že najťažšie pre neho vo Vietname bolo vidieť utrpenie—a dokonca smrť—detí. Robert miloval deti a v rozhovoroch často hovoril: “Nezabúdajme na tých najmenších.”
Na sklonku života Robert učil svoje dve najmladšie deti čítať, každý deň si s nimi sadol a prechádzal s nimi čítanku. V zimných mesiacoch im—a mne—čítal celé hodiny, a tak Isabella a Robby poznali Odyssea a Aenea už od útleho veku. Naučili sa tiež recitovať básne Hilaira Belloca.
Robert požiadal, aby sme na jeho náhrobok umiestnili nasledujúci citát francúzskeho katolíckeho spisovateľa Georgesa Bernanosa: “Nech je požehnaný ten, kto zachránil srdce dieťaťa’pred zúfalstvom.”
Na konci života, postihnutý demenciou, sa stal ako dieťa.
Môj manžel sa držal viery všetkých vekov. Odmietal drastické zmeny v Cirkvi počas Druhého vatikánskeho koncilu a po ňom a zostal verný Kristovmu’učeniu. Nezáležalo mu na ľudskej úcte; dôležité bolo to, čo si myslel Kristus.
Boh dal Robertovi mnoho darov. Bol to fyzicky aj intelektuálne najsilnejší muž, akého som kedy stretol, a tento názor zdieľal, ako som zistil, aj jeden z jeho priateľov z chlapčenských čias. Robert však tieto dary používal výlučne v službe pravde. Bol jedným z mála intelektuálov v tejto krajine, ktorí neohýbali svoju myseľ a argumenty tak, aby vyhovovali momentálnemu príbehu. Jeho hlboká vzdelanosť ho zakorenila vo večnej pravde a múdrosti.
Prakticky to znamenalo, že Robert radšej zostal izolovaný v mnohých katolíckych kruhoch, ako by mal chváliť vývoj z Ríma, ktorý bol v rozpore s 2 000 rokmi tradícií Cirkvi’.
Takisto to znamenalo, že sa ako vtedajší profesor na Spojenej univerzite špeciálnych operácií na Floride postavil proti plánu invázie do Iraku a spochybnil vtedy kvitnúce koncepcie budovania národov v moslimských krajinách a globálnej “vojny proti terorizmu“.(Povedal by: “Ako sa dá viesť vojna metódou? ”)
“Aké sú vojnové ciele a mierové ciele? ” pýtal sa v prvých rokoch generálov, stratégov a ďalších vojenských pracovníkov. Keby ho naša krajina počúvala, naši synovia a civilisti v takých krajinách, ako je Irak, ako aj náš národ, by boli ušetrení mnohých utrpení a smrti.
Jsem hrdá na svojho manžela, že zaujal svoj postoj v čase, keď nebolo v móde oponovať vojnovým bubnom.
Takisto v 90. rokoch minulého storočia varoval svoju krajinu pred vývojom a používaním biologických zbraní. Mal rozhodujúci význam pri zvyšovaní povedomia armády o biologických zbraniach používaných v potravinárskych plodinách.
Nie som si vedomá, že by Robert Hickson musel niekedy opravovať svoje texty. Nemusel nič odvolávať. Zostal pri svojom kurze. Bojoval dobrý boj. Bol morálnym svedomím svojej krajiny, vychádzal z pevného presvedčenia svojej katolíckej viery a viery vo Vtelenie Krista a všetko, čo z neho vyplýva.
Boh má ľudskú tvár. A táto tvár trpela za nás.
Pre nás ako rodinu má mimoriadny význam, že Boh dovolil, aby Robert v posledných týždňoch svojho pozemského života natoľko oslabil svoju myseľ, že trpela aj jeho tvár. V posledných týždňoch si opakovane zakrýval tvár látkou. To mi vohnalo slzy do očí, pretože som sa každý deň modlila modlitbu za manželovu svätú smrť, obetujúc Bohu Otcovi Ježišovu svätú tvár.
Tento veľký um a intelekt, s celou jeho fyzickou krásou a silou, sa nakoniec zmenšil na jeho srdce. Napriek svojej neskorej demencii Robert vždy reagoval na to, keď mu niekto podal ruku srdcom. Stískal ruky, usmieval sa, žehnal, modlil sa a hovoril: “Ďakujem” a “Boh ťa žehnaj”; Bolo to skutočne inšpirujúce svedectvo jeho viery, ale ešte viac príklad Božej”dobroty. Boh nás chcel poučiť o dôležitosti srdca, o svojom vlastnom Najsvätejšom Srdci, ktoré nás tak milovalo, že za nás zomrelo.
Robert zomrel na prvú sobotu, oblečený v hnedom škapuliari Panny Márie z hory Karmel. Verne sa modlil ruženec a po obdobiach choroby doháňal zameškané po desaťročiach. Vždy som vedela, že Panna Mária bude pri ňom vo chvíli jeho smrti.
Môj manžel zomrel pod obrazom smrteľnej postele svätého Jozefa. Na portréte má Jozef po svojom boku Ježiša a Máriu a Ježiš ukazuje smerom k nebu na Boha Otca a Boha Ducha Svätého.
Naš ako jeho rodina hlboko dúfame, že keď Robert zomrel, bol obklopený Svätou Trojicou a Svätou rodinou. Requiescat in pace.
Veľkú útechu nám prináša skutočnosť, že tv deň jeho smrti boli pri ňom traja kňazi a že sa s ním prišli rozlúčiť početné rodiny a priatelia. Bola to skutočne inšpirujúca svätá smrť.
Ďakujeme ti, Robert, za všetko, čím si bol a čo si nám dal. Máme ťa radi a chýbaš nám!
Pohrebná rozlúčka sa uskutoční v piatok 8. septembra od 17:00 do 19:00 v pohrebnom ústave Enders and Shirley Funeral Home na adrese 1050 West Main Street, Berryville, VA 22611. Mšu kresťanského pohrebu bude obetovať v sobotu 9. septembra o 11:00 v Kňazskom seminári svätého Tomáša Akvinského, 1208 Archbishop Lefebvre Avenue, Dillwyn, VA, 23936. Hneď po svätej omši pôjdeme v sprievode na cintorín seminára svätého Tomáša Akvinského.
Kvetiny sú vítané. Ak si to smútiaci želajú, môžu poslať dary na počesť Roberta Hicksona’na Seminár Tomáša Akvinského. Po pohrebe bude nasledovať slávnostný obed, na ktorý sú všetci pozvaní. Aby sme mohli zabezpečiť dostatok občerstvenia pre všetkých smútiacich, prosíme o RSVP zde.
Maike Hicksonová a rodina
Ohľadom na Robertove’spisy sa prosím pozrite na tieto webové stránky: ordodei.net (webová stránka našej rodiny); Catholicism.org; loretopubs.org, kde vydal niekoľko zbierok svojich esejí; posledná má vyjsť ešte tento rok.