Biskup Jospeh Strickland z Tyleru v Texase vydal dnes, 12. septembra 2023, nový pastiersky list. Nižšie uvádzame jeho plné znenie.
Moji drahí synovia a dcéry v Kristovi:
Píšem vám dnes, aby som podrobnejšie rozobral druhú základnú pravdu, o ktorej som hovoril vo svojom prvom pastierskom liste vydanom 22. augusta 2023: “Eucharistia a všetky sviatosti sú božsky ustanovené, nie vyvinuté človekom. Eucharistia je skutočne Kristovo’Telo a Krv, Duša a Božstvo a prijímať ho vo svätom prijímaní nehodne (t. j. v stave ťažkého, nekajúceho sa hriechu) je zničujúca svätokrádež pre jednotlivca i pre Cirkev.” (1 Kor 11, 27-29).
Sviatosti sú základnými prvkami plnosti života v Kristovi a sú predovšetkým príbehom Božej lásky. Sviatosti sú kanálmi Božej’milosti, ktoré prúdia od samotného Krista, vtelenej lásky medzi nami, a posväcujú každého z nás na našej ceste do neba. Sú viditeľnými znakmi Božej lásky k nám. Prostredníctvom dôstojného prijímania sviatostí sa nadprirodzená Božia milosť’zjavuje vo viditeľnej a hmatateľnej podobe a v každom z nás sa zjavuje dielo Božej spásy’. Ako uvádza Katechizmus Katolíckej cirkvi: “Sviatosti sú účinné znaky milosti, ustanovené Kristom a zverené Cirkvi, ktorými sa nám rozdáva Boží život. Viditeľné obrady, ktorými sa sviatosti slávia, označujú a sprístupňujú milosti vlastné každej sviatosti. Prinášajú ovocie v tých, ktorí ich prijímajú s požadovanými dispozíciami.” (KKC 1131).
Katolícka cirkev má sedem sviatostí: Sviatosti: krst, birmovanie, eucharistia, zmierenie (spoveď), pomazanie chorých, manželstvo a svätenie. Sviatosti nie sú navzájom izolované, ale sú navzájom utkané v jednote božského života, ktorý odráža a spája nás so službou Ježiša Krista a jeho Cirkvi. Svätí a doktori Cirkvi nám poskytli mnoho krásnych úvah, nad ktorými môžeme uvažovať, pokiaľ ide o pôvod sviatostí. Svätý Tomáš Akvinský povedal, že z prebodnutého Kristovho boku “vytekali sviatosti Cirkvi, bez ktorých nie je možné vstúpiť do života, ktorý je pravým životom. Tá krv bola vyliata na odpustenie hriechov; tá voda je to, čo tvorí kalich, ktorý dáva zdravie.”
Eucharistia je v samom strede nášho sviatostného života, pretože Eucharistia JE reálnou prítomnosťou samotného Krista. Mojím zámerom v tomto liste je hovoriť hlavne o Eucharistii a o dôležitosti neprijímať nášho Pána vo svätom prijímaní nehodne. O ostatných sviatostiach budem podrobnejšie hovoriť v budúcich pastierskych listoch.
Eucharistia: Jednoducho povedané, Eucharistia je zdrojom a vrcholom kresťanského života. Je to Telo a Krv, Duša a Božstvo nášho Pána Ježiša Krista — jeho skutočná prítomnosť medzi nami. Keď požívame Eucharistiu, nadprirodzeným spôsobom sa začleňujeme do Krista a zároveň sme spojení so všetkými ostatnými, ktorí patria ku Kristovmu telu.
Sväté prijímanie je dôverné stretnutie s Ježišom Kristom. Ježiš povedal: “Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, zostáva vo mne a ja v ňom. Ako ma poslal živý Otec a ja mám život vďaka Otcovi, tak aj ten, kto sa živí mnou, bude mať život vďaka mne. Toto je chlieb, ktorý zostúpil z neba. Na rozdiel od vašich predkov, ktorí jedli, a predsa zomreli, kto bude jesť tento chlieb, bude žiť naveky." (Jn 6, 53 - 58)
Jeden z nespočetných príbehov z dejín Cirkvi prináša krásne posolstvo o sile Eucharistie. Svätý Damien z Molokai, belgický kňaz v polovici 19. storočia, bol poslaný na misijné polia na Havaji, kde mal stráviť svoj život starostlivosťou a službou tým, ktorí boli postihnutí malomocenstvom. Svätý Damien dlhé roky miloval kolóniu malomocných a staral sa o ňu sám, staral sa o fyzické a duchovné potreby všetkých členov komunity. Mohli by sme sa pýtať, čo mu mohlo dať duchovnú silu na takú náročnú a srdcervúcu misiu, misiu, ktorá sa skončila tým, že sa sám nakazil touto chorobou a zomrel na ňu. Svätý Damien nám dáva odpoveď: povedal, že to bola Eucharistia. Svätý Damien napísal: “Keby nebolo neustálej prítomnosti nášho Božského Majstra v našej skromnej kaplnke, nebolo by mi možné vytrvať v zdieľaní údelu trpiacich na Molokai … Eucharistia je chlieb, ktorý dáva silu … Je zároveň najvýrečnejším dôkazom jeho lásky a najmocnejším prostriedkom, ako v nás rozvíjať jeho lásku. On sa každý deň dáva, aby naše srdcia ako žeravé uhlíky zapálili srdcia veriacich.” Eucharistia bola duchovnou silou svätého Damiena’a Pán chce, aby bola aj našou silou.
Život vo sviatosti ako členov Katolíckej cirkvi, mystického Kristovho tela, závisí od viery v reálnu prítomnosť Ježiša Krista v Eucharistii. Od samého počiatku Cirkvi až dodnes svätí a mučeníci žili a umierali pre svoju vieru v Skutočnú prítomnosť; králi a obyčajní ľudia kľačali bok po boku vo viere v Skutočnú prítomnosť; a nespočetné eucharistické zázraky na celom svete naďalej svedčia o Skutočnej prítomnosti nášho Pána’v Eucharistii. V priebehu vekov Cirkev dospela k hlbšiemu a hlbšiemu pochopeniu tohto posvätného tajomstva, ktoré dnes poznáme ako dogmu o transsubstanciácii. Transsubstanciácia je slovo, ktoré Cirkev používa na opis zmeny, ktorá sa uskutočňuje pri každej svätej omši, keď kňaz vysloví slová konsekrácie: “Toto je moje Telo.” “Toto je moja Krv.” Keď kňaz vysloví tieto posvätné slová, podstata chleba a vína sa premieňa naším Pánom na jeho Telo a Krv a zostáva len vzhľad (teda fyzické vlastnosti) chleba a vína. Naše zmysly túto premenu nemôžu vnímať, ale v tomto posvätnom okamihu, keď sa stretáva nebo so zemou, je pre nás zmŕtvychvstalý Kristus skutočne prítomný v každej svätej omši, tak ako nám povedal, že bude: “A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.” (Mt 28, 20).
Čítaj: Biskup Strickland v novom pastierskom liste obhajuje katolícke učenie odsudzujúce ženské ‘diakonky’
Ako katolíci sme s radosťou povinní veriť, že Kristus je skutočne prítomný v Eucharistii.
V Prvom liste Korinťanom nám svätý Pavol hovorí: “Kto by teda jedol chlieb alebo pil Pánov kalich nehodne, bude sa musieť zodpovedať za Pánovo telo a krv. Človek by mal skúmať sám seba, a tak jesť chlieb a piť kalich. Lebo kto jedol a pil bez rozlíšenia tela, jedol a pil súd nad sebou samým.” (1 Kor 11, 27-29)
Pri každej svätej omši sa bezprostredne pred prijatím Kristovho tela vo svätom prijímaní modlíme: “Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz len slovo a moja duša bude uzdravená.”Keď sa modlíme túto modlitbu, uznávame, že všetci sme hriešnici, a preto nie sme hodní prijať Telo a Krv Pána z vlastnej vôle, ale uznávame, že Jeho najvyššie dielo milosrdenstva nás robí hodnými ”ak sa rozhodneme prijať Jeho milosť a prispôsobiť svoj život Jeho milosti. Základnou výzvou pre nás všetkých je, aby sme sa individuálne snažili o svätosť a aby sme sa uistili, že každý smrteľný hriech, ktorého sme si vedomí, sme pred prijatím svätého prijímania sviatostne vyznali. Prijímanie Eucharistie pri ignorovaní neodčineného smrteľného hriechu v našom živote alebo bez rozlišovania skutočnej prítomnosti nášho Pána’prináša skôr duchovnú záhubu než hlbší život v Kristovi.
Smrteľný hriech je každý hriech, ktorého vec je ťažká a ktorý bol spáchaný úmyselne a s plným vedomím jeho závažnosti. Medzi tieto ťažké záležitosti patria (okrem iného): vražda, prijatie potratu alebo účasť na ňom, homosexuálne skutky, pohlavný styk mimo manželstva alebo v neplatnom manželstve, úmyselné prepadnutie nečistým myšlienkam, používanie antikoncepcie atď. Ak máte otázky týkajúce sa hriechov alebo potreby sviatostnej spovede, naliehavo vás vyzývam, aby ste sa porozprávali so svojím farárom; a ak ste spáchali smrteľný hriech, prosím vás, aby ste sa pred prijatím Eucharistie vyspovedali.
Kódex kánonického práva z roku 1983 uvádza: “Človek, ktorý si je vedomý ťažkého hriechu, nemá … prijímať Telo Pána bez predchádzajúcej sviatostnej spovede, ak nie je prítomný vážny dôvod a nie je možnosť spovede; v takom prípade má mať na pamäti povinnosť vykonať úkon dokonalej ľútosti vrátane úmyslu čo najskôr sa vyspovedať.” (CIC 916). Toto učenie sa nachádza aj v Didaché, ranokresťanskom dokumente z obdobia okolo roku 70 n. l. Tieto dokumenty, napísané s odstupom takmer 2 000 rokov, zdôrazňujú, že Cirkev’neustále chápe dôležitosť uvedomovania si svojich hriechov a snahy o sviatostnú spoveď, keď je to potrebné. Ak zámerne žijeme spôsobom, ktorý je v rozpore s učením katolíckej viery, a tvrdohlavo sa držíme presvedčení, ktoré sú v rozpore s pravdou, ktorú učí Cirkev, dostávame sa do stavu vážneho duchovného nebezpečenstva. Môžeme sa utešovať tým, že sa to dá napraviť, pretože hojné Božie’milosrdenstvo je nám vždy k dispozícii, ale musíme sa pokorne kajať a vyznať svoje hriechy, aby sme dostali jeho odpustenie.
Týmto sa dostávam k ďalšiemu bodu, o ktorom by som chcel hovoriť, pretože sa o ňom pravdepodobne bude diskutovať na nadchádzajúcej synode o synodalite. Veľa sa diskutovalo o osobách, ktoré sa identifikujú ako členovia LGBTQ komunity a chcú prijať sväté prijímanie. Považujem za dôležité uviesť v tomto pastierskom liste nasledovné: Cirkev ponúka lásku a priateľstvo všetkým jednotlivcom LGBTQ, ako to ponúka Kristus každému z nás, a Cirkev sa snaží umožniť každému človeku žiť autentické povolanie k svätosti, ktoré pre neho zamýšľa Boh. Musíme však jasne povedať, že Cirkev nemôže ponúknuť sväté prijímanie osobe, ktorá aktívne žije vo vzťahu s osobou rovnakého pohlavia, alebo ak osoba nežije ako pohlavie, pre ktoré ju Boh stvoril pri jej počatí a narodení. Cirkev učí, že tí, ktorí prežívajú pocity príťažlivosti k rovnakému pohlaviu alebo rodovú dysfóriu, nehrešia len preto, že majú takéto pocity, ale slobodné konanie podľa týchto pocitov je hriešne a nie je v súlade s Božím plánom pre jeho deti. Pre tých, ktorí zažívajú tieto pocity, je to skutočne ťažká cesta, preto vás povzbudzujem, aby ste hľadali duchovnú a emocionálnu podporu u svojho farára a u veriacich rodinných príslušníkov a priateľov, ktorí vám môžu pomôcť rozlišovať a žiť autentické povolanie k svätosti, ktoré pre vás Boh zamýšľa. Rád by som vám ponúkol aj toto — bez ohľadu na to, kto sme, musíme vždy pamätať na to, že nasledovať Ježiša znamená nasledovať cestu kríža. Bude to ťažké, ale buďte si istí, že On po nej kráča s nami, ak ho o to prosíme.
Dodatočne chcem jasne povedať, že Cirkev nikdy neschvaľovala a nebude schvaľovať prijímanie Eucharistie katolíkom, ktorý zotrváva v akomkoľvek cudzoložnom zväzku. Človek musí najprv ľutovať hriech cudzoložstva a prijať sviatostné rozhrešenie, a tiež musí mať pevné rozhodnutie vyhnúť sa tomuto hriechu v budúcnosti. Inými slovami, cudzoložstvo sa musí skončiť, aby osoba mohla prijať sväté prijímanie. Tých, ktorí možno boli v predchádzajúcom manželstve, rozviedli sa a teraz sa chcú znovu zosobášiť, by som chcel vyzvať, aby sa obrátili na svojho farára, aby vám poradil a pomohol vo vašej konkrétnej situácii.
Ako súčasť Kristovho tela si musíme uvedomiť, že všetci ľudia sú Božími deťmi; Kristus vylial svoju krv za každého človeka. Milujeme a vítame našich bratov a sestry, ktorí nie sú katolíkmi, a mali by sme sa snažiť pozvať ich do plnosti jednej, svätej, katolíckej a apoštolskej Cirkvi, kedykoľvek je to možné. Povzbudzujem vás, aby ste sa s nimi podelili o svoju vieru a pozvali ich, aby sa spolu s vami zúčastnili na svätej omši, aj keď nemôžu prijímať sväté prijímanie. V rámci zdieľania svojej viery vás žiadam, aby ste sa s nimi podelili o to, prečo je Eucharistia taká výnimočná a prečo je vyhradená len pre katolíkov, ktorí sú v stave milosti (bez smrteľného hriechu) a ktorí sú v plnom spoločenstve s Cirkvou.
Nie je málo veľkých svätcov, ktorí výstižne hovorili a písali o kráse, sile a duchovnej účinnosti Eucharistie, od prvých cirkevných otcov, ako boli svätý Justín Mučeník a svätý Ignác Antiochijský, cez doktorov Cirkvi, ako boli svätý Augustín a svätý Tomáš Akvinský, až po svätcov modernejšej doby, ako boli svätý Peter Julián Eymard a pápež svätý Pius X. Povzbudzujem všetkých, aby si dali záväzok učiť sa od verných svätých, ako sú títo, aby sme prehĺbili svoju lásku a úctu k nášmu eucharistickému Pánovi, ktorý dal svoje Telo a Krv, Dušu a Božstvo v dokonalej obete za spásu sveta.
Čítajte: Pápež František sa údajne chystá požiadať biskupa Stricklanda o rezignáciu
Krása sviatostí, najmä Eucharistie, nás vyzýva k stále hlbšiemu vzťahu s Ježišom Kristom, živým a prítomným medzi nami. Usilujme sa o hlbšiu vieru, že Ježiš Kristus, ktorý chodil medzi nami pred 2 000 rokmi, zostáva s nami, ako to prisľúbil. Sviatosti sú Kristus medzi nami a vyzývajú nás, aby sme žili jeho obetavú lásku vo všetkých našich vzťahoch s ostatnými členmi jeho tela - Cirkvi.
Nech vás náš Pán požehná a nech sa za vás prihovára naša Presvätá Matka, aby ste naďalej rástli vo viere, nádeji a láske.
Zostávam vaším pokorným otcom a služobníkom,
Najdôstojnejší pán Joseph E. Strickland
Biskup Tyleru v Texase