V roku 1517 dopadla na veľkú augustínsku rodinu krutá rana; Luther, jeden z jej členov, zdvihol krik vzbury, ktorý sa mal po stáročia ozývať v každej vášni. No slávny rád, ktorý nevedomky vychoval toto dieťa zla, nebol o nič menej milý Bohu; a on to pred časom ráčil preukázať, aby potešil inštitúty, ktorých samotná výnimočnosť vystavuje nehodných poddaných ešte nebezpečnejším pádom. Práve počas prvých nešpor na sviatok Všetkých svätých predniesol Luther vo Wittenburgu svoje slávne tézy proti odpustkom a autorite rímskeho pápeža; o mesiac, 25. novembra toho istého roku, vyslovil v Salamanke svoje sľuby Tomáš z Villanovy a zaplnil miesto, ktoré uvoľnil heresiarcha. Uprostred búrok spoločenského neporiadku a hluku svetových nepokojov sláva, ktorú vzdáva jeden svätec večne pokojnej Trojici, preváži všetky urážky a rúhania pekla.
Na toto všetko pamätajme, keď budeme čítať nasledujúce lekcie.
Tomáš sa narodil v meste Fuenllana, v diecéze Toledo v Španielsku, roku tisíc štyristo osemdesiatosem. Jeho vynikajúci rodičia mu od útleho detstva vštepovali zbožnosť a mimoriadnu lásku k chudobným. O tejto cnosti podal ešte ako dieťa mnohé dôkazy, z ktorých medzi najpozoruhodnejšie patrí to, že si viackrát vyzliekol vlastné šaty, aby obliekol nahého. Ako mladíka ho poslali do Alcaly študovať humanitné vedy vo veľkom kolégiu svätého Ildefonsa. Otcova smrť ho odvolala domov, načo celý svoj majetok venoval na podporu chudobných panien a potom sa vrátil do Alcaly. Po ukončení štúdia teológie bol pre svoju vynikajúcu učenosť povýšený na katedru na univerzite a s úžasným úspechom vyučoval filozofiu a teológiu. Medzitým vytrvalo prosil Boha, aby ho naučil náuke o svätých a cnostným pravidlám života a správania. Preto ho Boh inšpiroval, aby prijal inštitút pustovníkov svätého Augustína. Po svojom povolaní vynikal všetkými cnosťami, ktoré by mali zdobiť rehoľníka: pokorou, trpezlivosťou, stálosťou, ale zvlášť vynikal vrúcnou láskou. Uprostred svojich mnohých a rozmanitých prác bol jeho neporaziteľný duch stále zameraný na modlitbu a rozjímanie o božských veciach. Pre svoju povesť učenca a svätca dostal príkaz ujať sa kazateľskej služby a s pomocou nebeskej milosti vyviedol nespočetné duše z bahna neresti na cestu spásy. Pri riadení bratov, do ktorého bol vymenovaný ako ďalší, tak spojil rozvážnosť, spravodlivosť a láskavosť s horlivosťou a prísnosťou, že na mnohých miestach obnovil alebo potvrdil starobylú disciplínu svojho rádu. Keď ho zvolili za arcibiskupa v Granade, odmietol túto vysokú hodnosť s obdivuhodnou pevnosťou a pokorou. No krátko nato ho jeho predstavení prinútili, aby sa ujal vlády nad valentínskym kostolom, ktorý spravoval asi jedenásť rokov ako najsvätejší a najbdelší pastier. Nič nezmenil na svojom predchádzajúcom spôsobe života, ale dal voľný priestor svojej nenásytnej dobročinnosti a bohaté príjmy svojej cirkvi rozdelil medzi núdznych, pričom si nenechal ani len lôžko pre seba. Posteľ, na ktorej ležal, keď ho povolali do neba, mu totiž požičal človek, ktorému ju krátko predtým daroval ako almužnu. Zosnul v našom Pánovi šiesteho septembrového dňa vo veku šesťdesiatosem rokov. Bohu sa zapáčilo dosvedčiť svätosť svojho služobníka zázrakmi počas života i po smrti. Stodola, ktorá bola takmer prázdna, keďže obilie bolo rozdané chudobným, sa na jeho príhovor náhle naplnila a mŕtve dieťa bolo pri jeho hrobe vrátené do života. Tieto a mnohé iné zázraky urobili jeho meno slávnym, pápež Alexander VII. ho zapísal medzi svätých a nariadil sláviť jeho sviatok štrnásteho októbra.
Tvoje meno, ako aj tvoja spravodlivosť zostanú navždy, Tomáš, lebo si rozdával a dával chudobným (Ps 111,9); celá cirkev svätých bude ohlasovať tvoju almužnu. (Ekl 31,11) Nauč nás preukazovať milosrdenstvo našim bratom, aby sme si tvojimi modlitbami získali Božie milosrdenstvo. Máš veľkú moc u nebeskej Kráľovnej, ktorej chvály si rád oslavoval a ktorej narodeniny na zemi boli tvojimi narodeninami v nebi. Daj nám stále väčšie poznanie o nej a stále väčšiu lásku.
Ty si sláva Španielska; bdej nad svojou krajinou, nad svojím kostolom vo Valencii a nad rádom ozdobeným takými svätými, ako Nicholas z Tolentina, John of San Facundo a ty sám. Požehnaj rehoľníčky, ktoré zdedili tvoju lásku a ktoré už takmer tri storočia spôsobujú, že tvoje meno a meno tvojho otca svätého Augustína je v úcte. Nech kazatelia Božieho slova na celom svete profitujú zo spisov, ktoré si nám našťastie zanechal, pamiatok tej výrečnosti, ktorá z teba urobila orákulum kniežat, svetlo chudobných a ústa Ducha Svätého. (Alexand. vii. Bulla canonizat.)
=======
Na Sione vo Valais, na mieste zvanom Agaunum, sa narodili svätí mučeníci Mauricius, Exuperius, Candidus, Viktor, Inocent a Vitalis so svojimi spoločníkmi z Thébskej légie, ktorí boli zmasakrovaní za Maximiána pre Kristovo meno a naplnili celý svet slávou svojho mučeníctva. (Martyrológia na tento deň.) Spojme sa s Rímom a vzdajme úctu týmto udatným vojakom, slávnym patrónom kresťanských armád, ako aj početných cirkví. “Cisár,” povedali, “sme tvoji vojaci, ale sme aj Boží služobníci. Jemu sme zložili svoje prvé prísahy; ak ich porušíme, ako nám môžeš veriť, že dodržíme svoje prísahy voči tebe?" ” (Eucher. ad Sylvium) Žiadny príkaz, žiadna disciplína nemôže zrušiť naše krstné záväzky. Každý vojak je zo cti a svedomia povinný poslúchať skôr Pána zástupov než všetkých ľudských veliteľov, ktorí sú len jeho podriadení.
Modlitba
Daj, prosíme ťa, všemohúci Bože, aby nám slávnostná vznešenosť tvojich svätých mučeníkov, mučeníka Maurícia a jeho spoločníkov, priniesla radosť, aby sme sa mohli chváliť ich sviatkom, na ktorého pomoc sa spoliehame. Skrze nášho Pána.
Tento text je prevzatý z Liturgického roka, ktorého autorom je Dom Prosper Gueranger (1841-1875). LifeSiteNews je vďačný Ecu-Men webovej stránke za jednoduché sprístupnenie tohto klasického diela online.