Arcibiskup Carlo Maria Vigan&gravíroval, že tlačová správa kardinála Fernándeza’na obranu Fiducia Supplicans je súčasťou pokusu “vyvolať schizmu” a “rozbiť ju [Cirkev] zvnútra”, pričom obvinil kardinála z “očividnej herézy.”
“{A}akýkoľvek dokument, ktorý nesie Tucho’podpis, možno považovať za bezcenný vzhľadom na zjavnú herézu samotného Tucha a jeho spoluúčasť s Bergogliom na diskreditácii Svätej cirkvi tým, že si uzurpuje jej autoritu, aby ju zvnútra rozvrátil,” napísal arcibiskup Viganò.
Bývalý pápežský nuncius poskytol svoje vyjadrenia v rámci exkluzívneho rozhovoru pre LifeSiteNews, ktorý poskytol prostredníctvom e-mailu. Rozhovor bol zorganizovaný v súvislosti s tlačovým vyhlásením kardinála Victora Manuela Fernándeza zo 4. januára, v ktorom kardinál reagoval na všeobecne negatívne, ktoré Fiducia Supplicans v posledných týždňoch dostala.
Komentujúc posledný text Fernándeza’Viganò povedal, že je pokusom obhájiť Fiducia Supplicans “proti všetkým dôkazom.”
Obvinil novovytvoreného kardinála, že koná tak, aby došlo k schizme:
Od spôsobu, akým sa táto škandalózna aféra rozvinula – až po nezvolanie plenárneho zasadania dikastéria, aby sa prerokoval obsah dokumentu – môžeme pochopiť to, čo som už nejaký čas avizoval, a síce, že Bergoglio chce spôsobiť rozkol v Cirkvi a dotlačiť pastierov a veriacich k odchodu, alebo v každom prípade k tomu, aby sa ocitli v situácii dobrovoľnej alebo vynútenej ostrakizácie, v ktorej sa ich odpor fakticky zruší alebo ignoruje.
Bývalý nuncius tiež opakoval nedávne vyjadrenia kardinála Gerharda Mülera’pre LifeSite, keď kritizoval Fernándeza’v pokus o rozlišovanie v druhu ponúkaného požehnania. Viganò naznačil, že Fernández sa zámerne sústredil na opakovanie, že katolícke učenie o manželstve sa nezmenilo “aby oklamal…s cieľom vyhnúť sa zohľadneniu sodomie, toho hriechu proti prirodzenosti, ktorý volá do neba o pomstu a ktorý v skutočnosti Fiducia Supplicans odtajňuje a legitimizuje.”
Zásah Fernándeza zo 4. januára, povedal Viganò, bol príkladom “jezuitizmu.”
“To, čo sa nám Tucho [Fernándezova’široko používaná prezývka] snaží nahovoriť, je, že áno, požehnanie ako sviatosť je večná doktrína, ale že na to, aby sa požehnal neregulárny pár, bolo potrebné zaviesť túto “doktrínu;skutočnú novinku”, ktorá ich narúša, čím sa táto špecifická aplikácia ipso facto stáva cudzou pre večnú doktrínu kvôli zavedenej zmene,” napísal arcibiskup.
Tento štýl reinterpretácie chápania požehnania spojil s možnými budúcimi plánmi na zavedenie ženských diakoniek, ženatých kňazov či nového poňatia kňazstva všetky aspekty, o ktorých sa diskutuje na Synode o synodalite:
Dá sa predpokladať, že s rovnakým farizejským pokrytectvom Tucho a jeho pán vymyslia formu “nevysvätenej služby” pre ženy, pričom na jednej strane zopakujú, že kňazstvo je obmedzené len na mužov, a to je večná doktrína, ale pridajú “skutočnú novinku” o “nevysvätenej službe”, teda o kňazstve-nekňazstve, o diakonáte-nediakonáte. Všetci chápete, že ide o číre šialenstvo, diktované heretickou mysľou a poháňané zlou vôľou.
Celý rozhovor s arcibiskupom Viganom ograve; uvádzame nižšie:
M. Haynesom: Kardinál Fernández [vo svojom vyhlásení zo 4. januára] píše, že “nie je priestor na to, aby sme sa doktrinálne dištancovali od tejto deklarácie alebo ju považovali za heretickú, odporujúcu Tradícii Cirkvi či rúhavú.” Ako by ste reagovali na takúto poznámku?"
Arcibiskup Viganò: Nie je prekvapujúce, že autor dokumentu, ktorý je sám osebe heretický, sa ho snaží obhajovať, a to proti všetkým dôkazom. Naopak, prekvapuje ho drzosť tých, ktorí protirečia tej synodalite, ktorá má podľa bergogliánov ponechať autonómiu “partikulárnym cirkvám.”
Ale tak to dopadne, keď loby, ktorá si nárokuje “demokratickú” legitimitu, zistí, že ľud – ktorý je suverénny len slovami – nepodporuje jej prevratné plány. Ľudový konsenzus sa potom mení na “populistický drift” (podobne ako keď demokrati poctivo nevyhrajú voľby) a to isté sa deje aj v Bergogliovej cirkvi.
Chcel by som však upozorniť na ďalší prvok, ktorý by sa rozhodne nemal podceňovať: na úmyselnú provokáciu zo strany Bergoglia a jeho prisluhovačov. Ak by bol Tucho naozaj v dobrej viere, nikdy, nikdy by nebol vyhlásil deklaráciu Fiducia Supplicans, pretože sa dalo všeobecne predpokladať, že tento prevrat vyvolá veľmi silné protesty.
Z toho, ako sa táto škandalózna aféra vyvíjala – dokonca až tak, že sa nezvolalo plenárne zasadanie dikastéria, aby sa prerokoval obsah dokumentu – môžeme pochopiť to, čo som už nejaký čas avizoval, a síce, že Bergoglio chce spôsobiť rozkol v Cirkvi a dotlačiť pastierov a veriacich k odchodu, alebo v každom prípade k tomu, aby sa ocitli v situácii dobrovoľnej alebo vynútenej ostrakizácie, v ktorej sa ich odpor fakticky zruší alebo ignoruje. Práve to predstavuje znak “pontifikátu” argentínskeho jezuitu a on sám to uviedol v roku 2016: “Mohol by som sa zapísať do dejín ako ten, kto rozdelil Cirkev.”
Toto rozdeľujúce konanie, typické pre Zlého, ktorý je duchom rozdelenia a rozsievačom sváru, je nesporné a nachádza ďalší dôkaz v provokácii Fiducia Supplicans, ktorú obhajuje jej autor, v grotesknom konflikte záujmov, dokonca rozhodol motu proprio, že ju nemožno považovať za heretickú alebo rúhavú, bez toho, aby argumentoval a skutočne dobre vedel, že Magistérium Cirkvi vždy odsudzovalo sodomiu, a preto považovalo za nemysliteľné žehnať alebo dokonca nepriamo schvaľovať tých, ktorí žijú v stave verejného konkubinátu alebo ako sodomiti.
V každom prípade možno akýkoľvek dokument, ktorý nesie Tucho’vov podpis, považovať za bezcenný vzhľadom na zjavnú herézu samotného Tucha a jeho spoluúčasť s Bergogliom na diskreditácii Svätej cirkvi tým, že si uzurpoval jej autoritu, aby ju zvnútra rozvrátil.
M. Haynes: Kardinál Fernández tiež hovorí, že odpor voči Fiducia Supplicans “nemožno interpretovať ako doktrinálny odpor, pretože dokument sa jasne a definitívne vyjadruje k manželstvu a sexualite.” Zdá sa však, že všetok odpor voči Fiducia Supplicans nie je založený na jeho riadkoch o manželstve medzi mužom a ženou, ale skôr na tom, že umožňuje požehnanie párom rovnakého pohlavia.
Abp. Viganò: Tento dokument je pomníkom farizejského pokrytectva. Predovšetkým sa tvári, že ignoruje, že byzantskému rozlišovaniu medzi liturgickým a mimoliturgickým požehnaním jasne odporuje hodnota, ktorú im pripisujú tí, ktorí ich udeľujú, a tí, ktorí o ne žiadajú, ako aj samozrejme tí, ktorí považovali za vhodné vyjadriť sa k tejto záležitosti práve teraz. Dobrý farár veľmi dobre vie, že pre priemerného veriaceho laika znamená už samotné požehnanie zväzku jeho schválenie.
Navyše požehnanie páru, ktorý je verejným hriešnikom, hoci len v sakristii, u príbuzných a priateľov, sa považuje za nevyhnutný predpoklad na to, aby potom v relatívne krátkom čase dospel k manželstvu tout-court.
Na druhej strane sa viac-menej rovnako postupovalo, keď sa v občianskej sfére vytvorili občianske zväzky, ktoré sprevádzali manželstvo muža a ženy, a to vďaka podpore konzervatívnych strán, ktoré boli presvedčené, že tieto občianske zväzky nemajú v úmysle spochybniť tradičné manželstvo. A v skutočnosti dnes existujú občianske sobáše medzi osobami rovnakého pohlavia a nikto si už ani nepamätá, čo to boli občianske zväzky.
Aby Tucho oklamal, chce, aby sa pozornosť upriamila na nepodstatný aspekt – totiž že požehnanie nespochybňuje, že sviatosť manželstva je možná len medzi mužom a ženou – aby sa nebrala do úvahy sodomia, ten hriech proti prirodzenosti, ktorý volá do neba o pomstu a ktorý v skutočnosti Fiducia Supplicans deklasuje a legitimizuje. Týmto spôsobom sa ignorujú dôsledky, ktoré Fiducia Supplicans skutočne bude mať – dôsledky, ktoré už môžeme vidieť dôsledne aplikovať bergogliánskymi kňazmi a biskupmi –.
Prvý z nich je navodenie predstavy medzi veriacimi, že homosexuálny alebo inak nelegitímny zväzok môže mať akúsi druhotriednu legitimitu, čím sa otvorí ono Overtonovo okno, ktoré nevyhnutne povedie nielen k legitimizácii homosexuálnych manželstiev, ale aj k tým medzi viacerými manželmi (v mene inkluzívnosti voči tým, ktorí praktizujú polyamoriu) alebo s maloletými (keď pedofília bude podľa záštity OSN uznaná za normálnu) či so zvieratami. Spomínam si, en passant, že medzi záujmami synody o synodalite, ktorú riadil Bergoglio, bola aj pastoračná pozornosť nielen pre nemanželské páry, ktoré žijú v stave verejného konkubinátu alebo sodomitov, ale aj pre polygamistov. Pri opätovnom čítaní týchto želaní dnes chápeme, aká bola od začiatku vôľa Bergoglia a jeho komplicov.
Na druhej strane sa už šesťdesiat rokov používajú výnimky z bežných noriem ako zámienka na zavedenie inak neprijateľných inovácií, od praxe podávania svätého prijímania na ruku až po ustanovenie “služobníkov Eucharistie” a ministrantiek, od zavedenia ľudových jazykov namiesto latinčiny až po nahradenie gregoriánskeho chorálu profánnymi piesňami.
Pridávam aj ďalší prvok: skutočnosť, že “páry”, ktoré žiadajú o toto požehnanie, sú už civilne “zosobášené” alebo to majú v úmysle a nepovažujú svoj zväzok za hriešny. O požehnanie sa žiada práve tento hriešny zväzok; o požehnanie žiadajú dve zložky tohto hriešneho zväzku.
Tucho veľmi dobre vedel, že toto vyhlásenie nemôže vydať so súhlasom členov dikastéria a biskupského úradu, pretože je v rozpore s vierou a morálkou. Z tohto dôvodu sa musel uchýliť k prevratu, pričom prípravu dokumentu dobre utajil, aby zabránil jeho zablokovaniu ešte pred zverejnením.
Myslieť si, že to urobil bez toho, aby zvážil reakcie, ktoré to vyvolá, je preto naivné, pretože Tucho’mal za cieľ práve vytvoriť rozdelenie v Cirkvi. Jeho hnevlivá reakcia potvrdzuje, že synodalita – ako všetky bergogliovské pastoračné výmysly – je len pokryteckou zástenou, za ktorou sa skrýva tyranské autoritárstvo sekty skorumpovaných heretikov, ktorí protiľudské požiadavky globalistickej elity považujú za svoje a pošliapavajú Kristovo učenie.
M. Haynes:
Abp. Viganò: Ak by sme chceli uviesť príklad toho, čo sa myslí pod pojmom “jezuitizmus”, myslím, že tieto Tuchove slová by mohli tento pojem dokonale zhrnúť. V podstate sa nám Tucho snaží nahovoriť, že áno, žehnanie ako sviatosť je večnou doktrínou, ale že na to, aby bolo možné požehnať neregulárny pár, bolo potrebné zaviesť tú “skutočnú novotu”, ktorá ich narúša, čím sa táto špecifická aplikácia ipso facto stáva cudzou pre večnú doktrínu kvôli zavedenej zmene.
Toto sa už stalo v doktrinálnej oblasti pri svojvoľnom a absurdnom odsúdení trestu smrti, ktoré zaviedol Bergoglio s rovnakým rétorickým prostriedkom, ktorý skrýva podvod: trest smrti bol považovaný za legitímny a ide o večnú doktrínu; dnes však zavádzame “pravú novinku” jeho protievanjeliový charakter, a preto ho odsudzujeme.
Dá sa predpokladať, že s rovnakým farizejským pokrytectvom Tucho a jeho pán vymyslia formu “nevysvätenej služby” pre ženy, pričom na jednej strane zopakujú, že kňazstvo je obmedzené len na mužov, a to je večná doktrína, ale pridajú “skutočnú novinku” o “nevysvätenej službe”, teda o kňazstve-nekňazstve, o diakonáte-nediakonáte. Všetci chápete, že ide o číre šialenstvo, ktoré diktuje heretická myseľ a poháňa ho zlá vôľa.
Musíme raz a navždy pochopiť, že si uzurpujú posvätnú autoritu pastierov Kristovej Cirkvi, aby ju zničili, zatratili duše, urazili Boží Majestát a poslúchli svojich pánov; presne tak, ako v občianskej sfére vládcovia západných národov podliehajú – zo záujmu alebo vydierania – globalistickej a antikristovskej elite.
Obidvaja využívajú svoju moc na páchanie zla v rozpore s účelom, na ktorý bola táto moc ustanovená. Ak budeme naďalej poslúchať skorumpovanú moc bez toho, aby sme ju vyhodili a postavili pred súd, ako si zaslúži, nikdy sa z tejto slepej uličky nedostaneme.