Očisťovanie počas pôstu pripravuje človeka na vstup do spoločenstva s Bohom

Dnešný pôst je predpísaný dvojitým zákonom: je pôst a je Zelená streda. Rovnako je to aj s piatkom a sobotou tohto týždňa.

Emberské dni tohto obdobia roka majú dva hlavné ciele: prvým je obetovať Bohu obdobie&nbspJaro a pôstom a modlitbou naň privolať jeho požehnanie; druhým je prosiť ho, aby obohatil svojimi najvybranejšími milosťami kňazov a posvätných služobníkov, ktorí majú v sobotu prijať svoje svätenie.

Majme teda veľkú úctu k týmto trom dňom; a tí, ktorí počas nich porušujú zákony pôstu alebo zdržanlivosti, nech vedia, že sa dopúšťajú dvojakého hriechu.

Do 11.^teho storočia sa Jarné dni sa slávili v prvom marcovom týždni; a tie letné v druhom júnovom týždni. Bol to svätý Gregor VII kto ich stanovil tak, ako ich máme teraz; to znamená, že jarmočné dni jari v prvom pôstnom týždni a tie letné v Bielom týždni.

Stanica pre dnešok je Bazilika svätej Márie Väčšej. Uctime si Matku Božiu, Útočisko hriešnikov; a prosme ju, aby nášmu Božskému Sudcovi predložila pokornú daň nášho pokánia.

KOLEKTÍV

Prosíme ťa, Pane, aby si milostivo prihliadal na zbožnosť svojho ľudu; aby umŕtvujúc svoje telá pôstom, ich myseľ bola osviežená dobrými skutkami. Skrze Ježiša Krista, nášho Pána. Amen.

Eplikácia svätej omše na všetky Zelené stredy pozostáva z dvoch lekcií zo Svätého písma. Dnes nám Cirkev predkladá dva veľké typy Veľkého pôstu – Mojžiša a Eliáša –, aby na nás zapôsobila predstavou o dôležitosti tohto štyridsaťdňového’ pôstu, ktorý slávnostne posvätil sám Kristus, keď ho dodržiaval, a tak vo svojej osobe naplnil to, čo Zákon a proroci iba predpovedali.

PÔSTNA LEKCIA

Lekcia z knihy Exodus 24,12-18

V tých dňoch: Pán povedal Mojžišovi: Poď ku mne na vrch a buď tam a dám ti kamenné dosky, zákon a prikázania, ktoré som napísal, aby si ich učil. Mojžiš vstal a jeho služobník Jozue a Mojžiš vystúpil na Boží vrch a povedal starcom: "Vstávajte! Počkajte tu, kým sa k vám nevrátime, máte so sebou Árona a Hura; ak vznikne nejaká otázka, obráťte sa na nich. Keď Mojžiš vyšiel hore, vrch zakryl oblak. A sláva Pánova prebývala na Sinaji a zakrývala ho oblakom šesť dní a siedmeho dňa ho zavolal zprostred oblaku. A pohľad na Pánovu slávu bol v očiach Izraelitov ako horiaci oheň na vrchole vrchu. Mojžiš vošiel doprostred oblaku, vystúpil na vrch a bol tam štyridsať dní a štyridsať nocí.

Druhá lekcia

Lekcia z Knihy 3. Kráľ 19,3-8 (1 Kr 19,3-8)

V tých dňoch: Eliáš prišiel do judského Bersabea a zanechal tam svojich sluhov. Išiel ďalej jeden deň’cesty na púšť. Keď tam bol a sadol si pod borievku, prosil za svoju dušu, aby mohol zomrieť, a povedal: Vezmi si, Pane, moju dušu, lebo nie som lepší ako moji otcovia. Vrhol sa na zem a spal v tieni borievky, a hľa, Pánov anjel sa ho dotkol a povedal mu: Vstaň a jedz. On sa pozrel, a hľa, pri jeho hlave bola krbová placka a nádoba s vodou, a tak jedol a pil a znova zaspal. Pánov anjel prišiel druhýkrát, dotkol sa ho a povedal mu: "Choď a jedz! Vstaň, jedz, lebo máš pred sebou ešte dlhú cestu. Vstal, jedol a pil a kráčal v sile toho pokrmu štyridsať dní a štyridsať nocí až na Boží vrch Horeb.

Mojžiš a Eliáš sa postili štyridsať dní a štyridsať nocí, lebo Boh im prikazuje, aby sa k nemu priblížili. Človek sa musí očistiť, musí sa aspoň do určitej miery zbaviť tela, ktoré ho ťaží, ak chce vstúpiť do komunikácie s tým, ktorý je Duch. A predsa bolo videnie Boha, ktoré sa dostalo týmto dvom svätým osobnostiam, veľmi nedokonalé: cítili, že Boh je blízko nich, ale nevideli jeho slávu. Ale kedy prišla plnosť času,  (Gal 4,4) Boh sa zjavil v tele; a človek videl, počul a dotkol sa ho. (1Jn 1,1)

My síce nepatríme medzi tých vyvolených, ktorí žili s Ježišom, Slovom života; ale vo svätej Eucharistii nám umožňuje viac než vidieť: vstupuje do našich pŕs, je naším pokrmom. Najpokornejší člen Cirkvi vlastní Boha plnšie než Mojžiš na Sinaï, alebo Eliáš na Horebe. Nemôžeme sa preto čudovať, že Cirkev – aby nás pripravila na túto milosť, pri veľkonočnej slávnosti – nám prikazuje prejsť štyridsaťdňovou prípravou, hoci jej prísnosť nemožno porovnávať s prísnym pôstom, ktorý museli dodržiavať Mojžiš a Eliáš ako podmienku prijatia toho, čo im Boh prisľúbil.

GOSPEL

Základ svätého evanjelia podľa Matúš 12,38-50

V tom čase: Niektorí zo zákonníkov a farizejov mu odpovedali: "Čo si myslíš, že sa stalo? Učiteľ, chceli by sme od teba vidieť znamenie. On im však odpovedal: "Ukáž mi, čo je to znamenie! Povedal: Zlé a cudzoložné pokolenie hľadá znamenie, ale znamenie mu nebude dané, iba znamenie proroka Jonáša. Lebo ako bol Jonáš v bruchu veľryby tri dni a tri noci, tak bude Syn človeka v srdci zeme tri dni a tri noci. Muži z Ninive povstanú na súde s týmto pokolením a odsúdia ho, lebo robili pokánie na Jonášovo kázanie; a hľa, tu je väčší ako Jonáš. Kráľovná juhu povstane na súde s týmto pokolením a odsúdi ho, lebo prišla z končín zeme počúvať Šalamúnovu múdrosť; a hľa, tu je väčší ako Šalamún. Keď nečistý duch vyjde z človeka, chodí po suchých miestach a hľadá odpočinok, ale nenachádza. Vtedy povie: "Vtedy sa stane, že duch sa zjavuje: Vrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel. A keď príde, nájde ho prázdny, pozametaný a vyzdobený. Potom ide a vezme so sebou sedem iných duchov, ešte horších, ako bol on sám, a tí vojdú dnu a bývajú tam; a posledný stav toho človeka je horší ako prvý. Tak to bude aj s týmto zlým pokolením. Keď ešte hovoril k zástupom, hľa, vonku stála jeho Matka a jeho bratia a chceli s ním hovoriť. A jeden z nich mu povedal: Hľa, tvoja matka a tvoji bratia stoja vonku a hľadajú ťa. Ale on odpovedal tomu, kto mu to povedal: Kto je moja matka a kto sú moji bratia? A vystrel ruku k svojim učeníkom a povedal:

Náš Pán varuje Izrael pred trestami, ktoré mu prinesie jeho dobrovoľná slepota a tvrdosť srdca. Ľudia Izraela odmietajú uveriť, ak nevidia znamenia a zázraky; majú ich hojnosť, ale nechcú ich vidieť. Takí sú neveriaci v súčasnosti.

Povedali, že chcú dôkazy o božskom pôvode katolíckeho náboženstva. Čo je história, ak nie tkanivo dôkazov? čo sú udalosti súčasného veku, ak nie svedectvo pravdy? A predsa zostávajú nedôverčiví. Majú svoje vlastné názory a predsudky a hodlajú sa ich držať; ako sa potom možno čudovať, že nikdy neprijmú pravú vieru? Neveriaci, ktorí nemali podobné príležitosti, sa postavia na súd s takouto generáciou a odsúdia ju za jej odpor voči milosti.

My katolíci pamätajme, že uprostred veľkého náboženského hnutia, ktoré teraz prebieha, je našou povinnosťou byť nielen čo najpevnejší vo viere, ale aj čo najhorlivejší v zachovávaní zákonov Cirkvi, ako je napríklad pôst. Príkladný apoštolát prinesie svoje ovocie; a ak bola pre Rímsku ríšu len hŕstka kresťanov ako ten kvas, o ktorom hovorí náš Spasiteľ, (Matúš 13, 31-35) a ktorý prekvasil celú masu; aké výsledky by sme nemohli očakávať v krajine, ako je naša (ktorá si zachovala toľko katolíckej praxe a učenia), keby samotní katolíci boli len horliví vo vykonávaní svojich povinností?"

Sklonili hlavu k Bohu.

Osvieť, prosíme ťa, Pane, našu myseľ svetlom svojho jasu, aby sme rozoznali, čo treba urobiť, a mohli to urobiť. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.

Prijímame nasledujúce zbožné stati o pôste z Triodion gréckej cirkvi.

Hymna

Podivuhodná je výzbroj modlitby a pôstu! Vďaka nemu sa Mojžiš stal zákonodarcom a Eliáš horlivým kňazom. Odhodlane si ju, veriaci, vezmime k sebe a volajme k nášmu Spasiteľovi:

Samotnému Spasiteľovi: "Tebe samému sme zhrešili, zmiluj sa nad nami! Nech je naša modlitba, Pane, pred tvojimi očami ako kadidlo!

O ty, ktorý jediný si dobrý! Ó, prameň milosrdenstva! Ó, Baránok Boží, ktorý si sám Bohom a snímaš hriechy sveta! Som zmietaný búrkami hriechu; zachráň ma a veď ma na cesty pokánia.

Pravý pôst je útek od hriechu, odvrátenie sa od zlých náklonností, láska k Bohu, úprimná modlitba, slzy súcitu a láska k chudobným, ako nás to učí Kristus vo Svätom písme.

Moju dušu prebodol meč hriechu a znetvorili ju rozličné zločiny: uzdrav ju, láskavý Lekár duší! Aplikuj na mňa, milosrdný Ježišu, liek svojich všemúdrych prikázaní.

Nynie je čas na súcit, lebo je čas pôstu; vážne sa oddávajme slzám a vzdychom, vystierajme ruky k nášmu jedinému Vykupiteľovi a prosme ho, aby rozviedol naše duše.

Daj mi milosť, môj dobrý Ježišu, aby som potlačil všetky svoje zlé náklonnosti, aby som sa naplnil láskou k tebe, aby som bol bohatý na božské dary a slúžil ti so všetkou oddanosťou.

Dávaj si pozor, duša moja, aby si sa počas pôstu neprevinila obžerstvom, aby si neublížila a neznenávidela svojho blížneho a nepohádala sa s ním, a tak nestratila svojho Boha svojou nedbalosťou.

Ako budem môcť, môj Ježišu, zniesť tvoj hnev, keď ma prídeš súdiť? Akú odpoveď ti potom dám, ak teraz odmietam plniť tvoje spravodlivé príkazy? Ó, odpusť mi, skôr než odídem odtiaľto.

Osloboď, Pane, moju dušu od tyranie mojich vášní, aby som sa mohol naveky tešiť zo slobody plnenia tvojej vôle a vzdávať slávu tvojej moci.

Nenáviď, duša moja, nevyspytateľnosť Ezaua a napodobňuj svätého Jakuba; znič Beliala zdržanlivosťou, urob si poklad z božského bohatstva a nech je chvála Boha navždy na tvojich perách.

Daj nám, milosrdný Spasiteľ, aby sme preplávali morom nášho pôstu nerušení búrkami a aby sme my, čo stále oslavujeme tvoju chválu, boli privedení do neba tvojho vzkriesenia.

Tento text je prevzatý z Liturgického roka, ktorého autorom je Dom Prosper Guéranger (1841-1875). LifeSiteNews je vďačný Stránke Ecu-Men za jednoduché sprístupnenie tohto klasického diela online.