Kňaz obhajuje otca Jesusmaryho za výčitky voči Františkovi, kritizuje pápeža za očierňovanie Benedikta XVI.

Rakúsky kňaz páter Joachim Heimerl obhajoval pátra Jesusmaryho Missigbaètò pred jeho kanonickým “predvádzacím” procesom a kritizoval pápeža Františka za jeho novú autobiografiu, v ktorej znevažuje Benedikta XVI.

V exkluzívnom rozhovore pre LifeSiteNews páter Heimerl diskutoval o autobiografii pápeža Františka’ktorá vyšla vo forme knižného rozhovoru s názvom Nástupca. Heimerl povedal, že cieľom knihy’je získať “kontrolu nad rozprávaním o vlastnom problematickom pontifikáte.”

Heimerl tiež odsúdil Fiducia Supplicans, vatikánsku’heterodoxnú deklaráciu schvaľujúcu homosexuálne “požehnania,” nazval ju “herézou,” ako aj suspendáciu afrického kňaza o. Františka. Jesusmaryho, ktorého čaká kanonický proces za ostrú kritiku Františka.

Čítajte: Africký kňaz: ‘pápež František je nový Judáš’ pre zradu Kristovho’učenia

Pr. Heimerl napísal viacero článkov, v ktorých kritizuje pápeža Františka, obviňuje pontifika, že vedie “boj proti Cirkvi” a karhá ho za to, že vyvoláva všeobecné “zdesenie, herézu a rozdelenie”, najmä svojím potláčaním tradičnej latinskej omše a schvaľovaním homosexuálnych “požehnaní.”

Rozhovor viedla v písomnej podobe Maike Hicksonová v nemčine a do angličtiny ho preložil novinár LifeSite Andreas Wailzer. Úplný prepis rozhovoru nájdete nižšie.

Nový prefekt Dikastéria pre náuku viery, víctor Manuel kardinál Fernández, opäť obhajoval Fiducia Supplicans, ktorá schvaľuje “požehnanie” homosexuálnych “párov”, pričom povedal, že “pápež František rozšíril naše chápanie požehnania” a “má na to právo.”Má pápež právo ustanoviť “požehnanie” pre homosexuálne “páry,” a môže vôbec takéto “požehnanie” existovať?"

Najprv by som chcel povedať pár slov o kardinálovi Fernándezovi: Jeho vymenovanie za prefekta [Dikastéria pre náuku viery] a za kardinála je bolesťou pre celú Cirkev: Fernández je úplne nevhodný prefekt. On sám je už roky podozrivý z herézy, s ktorou sám koketuje. Okrem toho mu chýba (špičková) teologická kvalifikácia na úrad prefekta [Dikastéria pre náuku viery] a svojimi pornografickými spismi sa stal absolútne neznesiteľným.

Navyše jeho vymenovanie je takým jasným prípadom nepotizmu, že človeku zostáva rozum stáť. Hoci v predchádzajúcich časoch bolo celkom bežné, že pápeži presadzovali svojich obľúbencov do najvyšších funkcií, dnes je to, chvalabohu, už neprípustné a už vôbec nie v tomto veľmi trápnom prípade.

Ak si to všetko zhrnieme, dospejeme k záveru, že kardinál je tak veľmi poškodený, že nemá žiadnu prestíž ani autoritu. Ak zostane vo funkcii, urobí hlupáka nielen zo seba, ale aj z pápeža.

Ak ide o “požehnanie”, ide o “požehnanie” pre “neregulárne páry,” t. j, homosexuálne “páry” aj tie, ktoré žijú v (heterosexuálnom) cudzoložstve.

Na základe Božieho zjavenia konštantné Magistérium Cirkvi vždy odmietalo oboje. Praktizovaná homosexualita a cudzoložstvo sú ťažkými hriechmi, ktoré Boh nepožehnáva, ale trestá.

Každý, kto “požehnáva” takéto vzťahy v mene Boha, sa dopúšťa činu proti Bohu, t. j. činu rúhania, a teda svätokrádeže.

Nikto by sa nemal odvážiť postaviť sa nad Božie’prikázania a jeho zjavenie, dokonca ani pápež. Naopak, jeho úlohou je brániť vieru Cirkvi a nie zavádzať “blahoslavenstvá”, ktoré nielenže vedú ku kacírstvu, ako uviedol kardinál Gerhard Müller, ale sú kacírstvom už svojou podstatou.

Čítajte: Kardinál Müller: Z tohto dôvodu František nemá inú možnosť: musí stiahnuť “dokument o požehnaní” alebo bude čeliť obvineniu z herézy.

Nijaký pápež, žiadny koncil, žiadny doktor Cirkvi ani nikto iný to nemôže zmeniť a z tohto dôvodu to nikto nikdy neurobil.

Z tohto dôvodu František nemá inú možnosť: musí stiahnuť “dokument o požehnaní” alebo bude čeliť obvineniu z herézy. Presne to správne uviedli naše sesterské pravoslávne cirkvi, keď povedali, že Katolícka cirkev týmto “požehnaním” opustila pôdu Svätého písma.” V jednoduchom jazyku to znamená, že toto “požehnanie” nielenže nie je katolícke, ale jednoducho nie je kresťanské.

Môže Cirkev vôbec zmeniť svoje učenie o homosexualite? Mohol by existovať napríklad spoločenský vývoj alebo vývoj v sociológii a antropológii, ktorý by takúto zmenu ospravedlnil?"

V súčasnosti neustále počúvame o nových “poznatkoch vied o človeku”, ktoré by mali viesť k zmene učenia Cirkvi. Tu však ide o niečo celkom iné: “ľudské vedy” nie sú zdrojom Božieho zjavenia a Cirkev tu nie je na to, aby sa podriaďovala vedeckým, alebo v tomto prípade ideologickým predstavám. Je oddaná výlučne Božej vôli, ktorá bola jasne vyjadrená vo Svätom písme a v stálom magistériu. Boh svoje zjavenie nemení, a preto Cirkev nemôže v tomto, ako aj vo všetkých ostatných prípadoch, prispôsobovať svoje učenie vkusu doby. Ak by to bolo inak, Cirkev by sa stala politickým výtvorom ľudí, ako to vidíme napríklad u protestantov v Nemecku, a prestala by byť Božou Cirkvou.

Čítaj: Kardinál Müller: ‘Nikto nemôže zmeniť’ katolícku doktrínu, že homosexualita je ‘ťažký hriech’

Pápež František vydal novú knihu rozhovorov, v ktorej komentuje konkláve v roku 2005 a zverejňuje výsledky hlasovania. Ako by ste to komentovali?"

Pápež túto knihu rozhovorov považuje za akúsi “autobiografiu.”K povahe autobiografie, ako vieme, patrí klamstvo v záujme sebaospravedlnenia. Z tohto dôvodu Johann Wolfgang von Goethe nazval svoju vlastnú autobiografiu Fikcia a pravda. Z môjho života, a ilustrujú to aj slávne memoáre Giacoma Casanovu’a mnohých ďalších.

Keď myslíme na autobiografie pápežov, spomenieme si na rozhovory, ktoré Benedikt XVI. viedol s Petrom Seewaldom ako kardinál a neskôr ako pápež. Tieto rozhovory sú také cenné predovšetkým preto, že majú teologickú a duchovnú hĺbku a nezostávajú obmedzené len na osobnú rovinu. Ich čítanie je nadčasovým a veľkým prínosom.

Obávam sa, že o knihách rozhovorov súčasného pápeža’sa dá povedať menej. Naopak, František sa oddáva četovaniu, ktoré by sa snáď ešte dalo zniesť. Predovšetkým je však dosť nemilosrdný v zúčtovaní s nepopulárnymi ľuďmi: Tu treba spomenúť kardinála Roberta Saraha, arcibiskupa Georga Gänsweina a mnohých ďalších.

Čítajte: Pápež František hovorí, že vymenovanie kardinála Saraha do Rímskej kúrie mohlo byť ‘chybou’

Celkovým problémom je, že pápež sa prejavuje ako – pardon – nahnevaný a trochu krkolomný starý muž, a to sa k jeho úradu nehodí.

Benedikt XVI. naproti tomu vo svojich rozhovoroch ukázal, ako sa to dá robiť inak a oveľa lepšie: elegantnejšie, pápežskejšie – chcel by som povedať jednoducho svätejšie a príťažlivejšie. František svojimi rozhovormi v podstate slúži len cirkevným klebetám a najhorším resentimentom nepriateľov Cirkvi’. Benedikt zohrieval srdcia čitateľov, pretože ich viedol na cestu k Ježišovi Kristovi.

K Benediktovi by som chcel dodať, že je od Františka veľmi odvážne, keď ho v tejto knihe nazýva “prechodným pápežom”.

Samozrejme, František má problém s tým, že je nástupcom dvoch významných pápežov. Som ochotný veriť, že to nie je ľahké. Ale takto znižovať význam svojho predchodcu je také neuveriteľné, že František touto knihou pravdepodobne dosiahol len jednu vec: Nikto ju neberie vážne a každý vie, že mu ide len o získanie kontroly nad rozprávaním o jeho vlastnom problematickom pontifikáte. Skúsenosti ukazujú, že autobiografie to nikdy nedosiahnu, a už vôbec nie rozhovory tohto druhu, ktorých estetická a obsahová kvalita je dosť nízka.

Čítajte: Benedikt XVI. životopisec odmieta tvrdenie pápeža Františka’, že mali ‘srdečný vzťah’

Otec Jesusmary (Janvier Gbenou) bol prepustený z Opus Dei, pretože kritizoval pápežský reformný program. Teraz je z kňazstva prepustený na základe pápežského podpisu. Nie je jediným kňazom, ktorý nebol obvinený z ničoho iného ako z kritiky pápeža. Ako by ste to komentovali?"

Tento prípad som veľmi pozorne sledoval a prečítal som si kňazove’texty, ktoré by som chcel v plnom rozsahu podporiť. Jeho kritika je oprávnená a vhodne vyjadrená. Nič zlé neurobil.

Zlý je však spôsob, akým sa s ním zaobchádza, hoci nereprezentuje nič iné ako učenie Cirkvi!

Nanešťastie, zaobchádzanie s ním je typické: najprv sa uvalia zákazy vyjadrovania a potom nasledujú takzvané “kanonické” procesy, ktoré – ako v tomto prípade – sú čistými ukážkovými procesmi. Rozsudok je jasný od začiatku.

Čítajte: Šesť prípadov, v ktorých sa škandál sexuálneho zneužívania dotýka pápeža Františka

Nepomáha ani to, že Dikastérium pre náuku viery nedávno vydalo dokument o ľudskej dôstojnosti, v ktorom sa neustále odvoláva na ľudské práva, ale podriaďuje ich údajnej “poslušnosti”, ktorá je v skutočnosti zneužívajúca a zasahujúca.

V Cirkvi bolo základné právo, akým je sloboda prejavu, (vždy) absolútne cudzím pojmom. Žiaľ, najviac to platí pre klerikov, a v súčasnosti ešte viac, ak reprezentujú tradičnú vieru.

Na druhej strane tí, ktorí sa vyjadrujú v prospech najrôznejších heréz, sa v súčasnosti nemajú čoho obávať. Pozrite sa na Nemecko: takmer všetci tamojší biskupi v súčasnosti popierajú katolícku vieru – ani jeden z nich nie je dokonca napomenutý alebo odvolaný z úradu. Biskup Joseph Strickland mal iný osud, rovnako ako kardinál Raymond Burke, kardinál Müller, kardinál Sarah, otec Jesusmary a mnohí ďalší, ktorých nikto nepozná. Určite budem ďalší, ale nebudem mlčať o nič viac ako ostatní. Zostávame verní Kristovi a jeho Cirkvi a vyznávame vieru takú, aká je a aká vždy bola. Čokoľvek iné by bolo zradou Pána a jeho Cirkvi. Súhlasím s Teréziou z Avily: “Nič by ťa nemalo vystrašiť, nič by ťa nemalo zmiasť, všetko pominie, len Boh zostáva ten istý. Boh sám stačí.”