- Blíži sa búrka, ktorá ohrozuje oslabenú loď Cirkvi.
- Chýba viery a úcta k Eucharistii a Panně Marii.
- Zlo sa šíri vo svete a v Cirkvi, ale Ježišovo Srdce bije lásku.
- V čase búrky hľadajme pokoj v Posvätnej pauze a v Ježišovom Srdci.
Nasledujúci text napísal emeritný biskup z Tyleru v Texase Joseph Strickland a prvýkrát ho uverejnil na svojej webovej stránke tu.
Pesalm 33, 11: “Ale Hospodinov plán stojí naveky, zámery jeho srdca cez všetky pokolenia.”
Blíži sa búrka - taká, akú na zemi ešte nebolo. Cirkev, Kristova nevesta, prežila už nemálo víchric a víchríc, a hoci mnohé z nich zanechali loď občas poškodenú a naberajúcu vodu, majster staviteľ ju zakaždým obnovil - vyleštil drevo a znovu ju urobil schopnou plavby. A tí, ktorí sa na lodi nachádzali, hoci boli poškriabaní a unavení, boli často požehnaní a uzdravení našou požehnanou Matkou, ktorá chodí medzi svojimi deťmi.
Takže, čo je iné na tejto búrke, ktorá teraz prichádza? Je to skutočnosť, že tentoraz je samotná loď v takom oslabenom stave zo skrytých hriechov a skazenosti vo svojich posvätných sieňach, že už začala naberať vodu a je zle pripravená na prežitie búrky, ktorá prichádza. Takže keď zlo dosiahne v Cirkvi a vo svete doteraz nevídanú úroveň nasýtenia, loď je už tak ohrozená hriechom a skazou, že jej hrozí prevrátenie.
Ako nám pripomína svätý Ján Bosco, existujú dva piliere, ktoré slúžili na udržanie lode vo vzpriamenej polohe v priebehu vekov, a to sú eucharistická prítomnosť nášho Pána a úcta k našej Presvätej Matke. V súčasnosti však loď nie je tak pevne ukotvená na týchto pilieroch ako v minulosti. Nedostatok nadprirodzenej viery oslabil jej väzby k eucharistickému pilieru a ľahostajnosť voči našej Presvätej Matke a ignorovanie jej varovaní a napomenutí, ako aj odmietanie uznať slová, ktoré stále prináša, oslabili väzby k druhému pilieru. Preto búrka, ktorá teraz prichádza, prináša nevídané nebezpečenstvo.
Mnohí si povedia – “Prečo sa znepokojovať? Majster staviteľ lodí opäť obnoví Svoju Nevestu.” Teraz však nastal čas, keď začíname prijímať plody toho, čo sme zasiali – a povraz Milosrdenstva, ktorý sa už dávno natiahol z Neba na Zem, je aj teraz nahradený povrazom spravodlivosti.
Ak sa zlo vo svete zrýchľuje, neustále napreduje, neúnavne kráča na svojom zdanlivo víťaznom pochode, a ako každý deň počúvame o nových zneužitiach, nových škandáloch, nových herézach v posvätných sieňach Cirkvi, kde nás to necháva? Vydesení? Zdesení?
Počkajte! Počúvajte! Upokojte sa!
Ak aj keď sa hluk démonov stáva ohlušujúcim, pod nárekmi, škriepkami a nárazmi možno nájsť hlboké ticho – posvätnú pauzu. A v tomto hlbokom tichu, ktoré tvorí bariéru medzi vašou dušou a svetom, budete počuť zvuk, ak budete pozorne počúvať – je to tlkot srdca! Je to Sväté Srdce Ježišovo.
Zlo kráča neúprosne vpred a každý deň vychádzajú na povrch nové zverstvá a veriaci sa chvejú a pýtajú sa, či to môže byť ešte horšie. Odpoveď znie môže a bude. Ale pod tým všetkým, v hlbokom tichu posvätnej pauzy, môžete počuť zvuk, ak len budete počúvať – tlkot Jeho Najsvätejšieho Srdca.
Ježišovo srdce začalo biť rytmom lásky v Jeho detskej hrudi len niekoľko dní po tom, ako bol počatý v Máriinom’lone. Jeho srdce, ľudské i božské, bilo ďalej počas celého Jeho života na tomto svete. Počas tridsiatich troch rokov Jeho srdce každým úderom ohlasovalo lásku až do strašného okamihu Jeho smrti na kríži. Písmo nám hovorí, že pri Jeho smrti sa zem otriasla v základoch, pretože Pán stvorenia už viac nedýchal. Celé stvorenie vstúpilo do “posvätnej pauzy”, keď bol doslova odňatý dych vesmíru. Bola to však len prestávka – ničivá, ale pominuteľná. Pán všetkého vstal a jeho srdce začalo biť nanovo.
Jeho srdce sa nezastavilo od okamihu Jeho zmŕtvychvstania, keď Jeho srdce začalo znovu biť s takou silou ako nikdy predtým, s takou silou, s akou bije srdce nášho Zmŕtvychvstalého Pána, ktorý zvíťazil nad hriechom a smrťou. Uplynulo dvadsať storočí a cez to všetko Jeho srdce bije ďalej.
Ano, blíži sa búrka, akú na Zemi ešte nikto nevidel. Keďže však naberá na intenzite, ak sa budete cítiť ohromení – stačí sa zastaviť, pozastaviť – a vstúpiť do Posvätnej pauzy. Svätá Margita Mária Alacoque povedala: “Chápem, že úcta k Najsvätejšiemu Srdcu je posledným úsilím Jeho lásky voči kresťanom týchto posledných dní, keď im ponúka predmet a prostriedky, ktoré sú tak vypočítané, že ich presvedčia, aby Ho milovali.”
Nadchádzajúce dni prinášajú veci, o ktorých sme si nikdy nevedeli predstaviť, že sa budú diať v Pánovej’Cirkvi, ale nezúfajte! Zastavte sa – pauza – je tu zvuk – je to tlkot Jeho srdca. Rozjímajme o Jeho Najsvätejšom Srdci. Všetok chaos minulosti a čoraz väčší chaos našej doby nikdy neprekoná tlkot posvätného srdca, ktorý vychádza z Kristovho srdca. Srdce Božieho Syna nám prináša posolstvo, ktoré sa ozýva po celé veky: buďte ticho a vedzte, že ja som Boh.”
Keď vykročíme do júna, mesiaca Najsvätejšieho Srdca, cítim silnú naliehavosť pozvať nás všetkých hlbšie do Kristovho Najsvätejšieho Srdca. Žalm 33 hovorí o zámeroch Božieho’srdca a pripomína nám, že jeho láska je večná. Je nesmierne dôležité, aby sme sa v čase, keď búrka naberá na obrátkach, všetci čoraz viac približovali k jeho Najsvätejšiemu Srdcu a aby sme poznali Kristovo srdce, ktoré je skutočne a naplno prítomné v Eucharistii. Toľko eucharistických zázrakov v priebehu vekov poukazuje na vtelené telo Srdca nášho Pána. Aj teraz Jeho Najsvätejšie Srdce pre nás krváca, aby nás priblížilo k svojej eucharistickej tvári. Nebuďme slepí a hluchí voči zázraku Ježiša Krista, ktorý je skutočne prítomný pri každej svätej omši, v každom svätostánku a na každom oltári eucharistickej adorácie.
Tento mesiac nech začneme vstupovať do našej vlastnej “Svätej pauzy” a keď budeme počuť tlkot Jeho Najsvätejšieho Srdca, nech sa napijeme obrovského požehnania z vedomia, že Ježiš Kristus je s nami v búrke.
Biskup Joesph E. Strickland
Emeritný biskup