Dechristianizácia súčasnej argentínskej spoločnosti hlboko zasiahla do náboženskej situácie našej kultúry takým spôsobom, že Boh sa stal cudzincom, cudzincom uprostred zvláštneho polyteistického zmätku. Je pravda, že nechýbajú veriaci, ktorí uctievajú jediného Pána a Stvoriteľa. Hoci Cirkev oslabla, je stále prítomná s rôznou mierou prijatia a pochopenia ústredného postavenia kerygmy:
Pri hľadaní podobnej situácie by sa dalo prejsť celými kresťanskými dejinami. Ja sa radšej zastavím pri udalosti, ktorú by sme mohli nazvať zakladateľskou: evanjelizácia apoštola Pavla Aténčanom a jeho slávna reč na Areopágu, ktorá sa nachádza v 17. kapitole Skutkov apoštolov, druhej časti dvojzväzkového diela Lukáša’začínajúceho sa jeho evanjeliom.
V Aténach žiari filozofická činnosť, alebo aspoň zvedavosť a šarlatánstvo. Na agore medzi sebou komunikujú stoici a epikurejci a apoštol sa k nim pridáva, čím vzbudzuje záujem a prekvapenie. Považujú ho za spermalogosa, “rozsievača slov”, ktorý predkladá nové učenie, keď hlása Ježiša a jeho vzkriesenie (anastasis). So záujmom ho berú na Areopág, aby vyložil to, čo považujú za nové učenie (kainé didajé).
Pavol začína akýmsi captatio benevolentiae – “Muži aténski, vnímam, že ste v každom ohľade veľmi nábožní” (deisidaimonesterous) – a odkazuje na oltár zasvätený “neznámemu Bohu” (Agnōstō Theō), ktorý videl na svojej ceste. “Čo teda uctievate ako neznáme, to vám zvestujem.”
Pavol potom rozvíja krátku syntézu prirodzenej teológie: “Boh, ktorý stvoril svet a všetko v ňom, je Pánom neba i zeme, nebýva v svätyniach, ktoré urobil človek, ani mu neslúžia ľudské ruky, akoby niečo potreboval, lebo on sám dáva všetkým ľuďom život, dych a všetko. A z jedného stvoril každý ľudský národ, aby žil na celom povrchu zeme, a určil im pridelené obdobia a hranice ich obydlia, aby hľadali Boha v nádeji, že po ňom budú cítiť a nájdu ho. On však nie je ďaleko od každého z nás, lebo ‘V ňom žijeme, hýbeme sa a máme svoje bytie’…”
Citujúc verš básnika Arata: “Veď sme naozaj [Božie’potomstvo,” Pavol potom diskredituje polyteizmus. Boh ich nechal v nevedomosti, ale teraz ohlasuje čas metanoia, obrátenia, pretože ustanovil deň, keď bude spravodlivo súdiť svet prostredníctvom Človeka, ktorého vzkriesil z mŕtvych. Po prirodzenej teológii nasleduje samotná kerygma.
Tento archetypálny prípad povzbudzuje Cirkev, aby hovorila o Bohu, a nie aby politicky súťažila tým, že preberie to, čo by odborníci povedali najlepšie, pretože práve od Boha sa osvetľuje ľudská skutočnosť.
+ Héctor Aguer
Emeritný arcibiskup La Platy
Buenos Aires, streda 7. augusta 2024
Pamiatka svätého Sixta II, pápeža a mučeníka, a jeho spoločníkov, mučeníkov
Pamiatka svätého Kajetána, kňaza