‘Buď verný až do smrti a dám ti korunu života’ (Zjv 2, 10)
V tomto článku sa s vami podelím o poznatok, ktorý, ako verím, by nám všetkým mohol pomôcť účinnejšie osloviť katolíkov, ktorí opustili Cirkev. Hoci podľa našich skúseností v Kolbeho centre katolíci, ktorí opustili Cirkev, tak vo väčšine prípadov urobili kvôli určitému stupňu vplyvu modernistov založených na evolúcii, poznatok, o ktorý sa s vami podelím, by mohol pomôcť aj v prípadoch, keď katolík opustil Cirkev z nejakého iného dôvodu. Tento poznatok som získal, keď som bol nedávno pozvaný na sériu online stretnutí s katolíkom, ktorý bol vychovaný ako evanjelik, v mladosti konvertoval na katolícku vieru a potom sa pod vplyvom významných internetových ateistov stal ateistom. Ako teraz vysvetlím, keď som premýšľal a modlil sa o tom, ako ho osloviť, náš Pán a naša blahoslavená Matka mi ukázali, že môj bežný spôsob oslovovania katolíkov, ktorí ako mladí (alebo starí) dospelí opustili Cirkev, bol od základu chybný a že potrebujem iný prístup - prístup, ktorý sa pokúsim vysvetliť v tomto článku.
Herotický individualizmus alebo hrubá nevera?
V celom západnom svete i mimo neho dýchame atmosféru individualizmu, ktorá nás podmieňuje presvedčením, že človek, ktorý opustí Cirkev, pretože nájde dobré dôvody na odmietnutie jednej alebo viacerých doktrín viery, si zaslúži aspoň určitú mieru úcty za svoju “intelektuálnu poctivosť.” Je to však ilúzia. Každý, kto dosiahol vek rozumu a verejne sa zaviaže nasledovať nášho Pána Ježiša Krista v jeho Cirkvi až do smrti—najmä v súvislosti so sviatosťou, či už je to svätý krst alebo konfirmácia—dobrovoľne vstúpil do zmluvného vzťahu s naším nebeským Ženíchom. Takýto človek by mal byť naučený chápať, že bol začlenený do Kristovej nevesty, svätej Katolíckej cirkvi, a zaviazal sa k večnej vernosti nebeskému Ženíchovi.
Katolícke’vyznanie viery pri prijatí sviatosti birmovania je obdobou svadobného sľubu. Uvažujme o žene, ktorá sa vydá za muža a sľúbi mu vernosť až do smrti. Istý čas po ich sviatostnej svadbe pestuje svoj vzťah s ním tým, že sa s ním modlí, je mu pomocníčkou a denne s ním dôverne komunikuje. Potom jej jedného dňa jedna z jej “priateliek”—lepšie označená ako “známa”, pretože žiadna skutočná “priateľka” by sa takto nesprávala—povie, že videla nejaké dokumenty, ktoré dokazujú, že jej manžel bol v skutočnosti ženatý s inou ženou, ktorá ešte žije. Šokovaná manželka sa s týmto tvrdením obráti na svojho manžela a ten to kategoricky popiera. Manželka teda na chvíľu obnoví svoj normálny vzťah s manželom. Ale pochybnosti ju naďalej nahlodávajú, a tak sa rozhodne vyhľadať svoju “priateľku”, aby jej potvrdila tvrdenie, že jej manžel je bigamista. “Kamarátka” sľúbi, že jej poskytne najrôznejšie potvrdenia jej tvrdenia, a pozve teraz už podozrievavú manželku, aby sa pripojila k nej a k skupine jej “priateľov”, ktorí pomohli mnohým iným zraneným manželkám odhaliť manželove” nevery. Vo veľmi krátkom čase je manželkin vzťah s manželom fakticky zničený, a to dlho predtým, než je poskytnutý akýkoľvek definitívny “dôkaz” o manželovej nevere.
Presne rovnaký proces nastáva u katolíkov, ktorí sú pokúšaní porušiť svoju slávnostnú zmluvu s Bohom. Namiesto toho, aby sa stýkali s Kristovými priateľmi—najmä vyhľadávali spoločnosť svätých (prostredníctvom modlitby a rozjímania o ich svätom živote) a iných zbožných katolíkov—a namiesto toho, aby si udržiavali pravidelný modlitebný život a časté prijímanie sviatostí, padlí (alebo odpadlí) katolíci počúvajú svojich “priateľov”, ktorí im hovoria, že nebeský Ženích nie je”dokonale pravdivý a svätý Bohočlovek, ako im to nahovorili. Mohli by tráviť čas so svätou Teréziou z Avily, svätým Benediktom a svätým otcom Piom, ale radšej trávia čas s internetovými ateistami, ako sú T. Jump, Erika “Gutsick” Gibbon a Swamidass. Podozrievavý katolík postupne prestáva venovať čas rozjímaniu o učení Nebeského Ženícha”a dôvernej komunikácii a spolupráci s ním, nakoniec prestáva prijímať sviatosti a čoraz viac času trávi so svojimi “priateľmi”, ktorí čoraz viac poukazujú na údajné nedostatky v charaktere Krista a jeho Cirkvi. Vo veľmi krátkom čase je jeho vzťah s Kristom fakticky zničený, a to dávno predtým, než je predložený akýkoľvek definitívny “dôkaz” o nedôveryhodnosti Krista”
Shakespeare napísal celú hru o inak čestnom mužovi menom Othello, ktorý dovolí satanskému radcovi Jagovi, aby zničil jeho vieru vo vernosť jeho manželky”prostredníctvom falošných nepriamych dôkazov o jej údajnej nevere. Katolíci, ktorí sa oprávnene trápia pri pohľade na nespravodlivé zaobchádzanie Othella s jeho manželkou Desdemonou, by si mali uvedomiť, že ich katolícki priatelia a rodinní príslušníci, ktorí sa vzdali praktizovania svojej viery po dosiahnutí veku rozumu, sa dopúšťajú ešte horšej nespravodlivosti ako Othello. Náš nebeský Ženích je totiž “Baránok Boží” bez poškvrny, v porovnaní s ktorým aj čistota a vernosť Desdemony trpí nespočetnými nedostatkami.
Povinnosť vychovávať k vernosti
Jako riaditeľka náboženskej výchovy a aktívna členka Máriinej légie vo farnosti trinásť rokov, som mal mnoho príležitostí vidieť dospelých a mladých ľudí, ktorí vstupovali do Cirkvi alebo vyznávali vieru v Cirkvi, len aby v priebehu niekoľkých rokov od svojho slávnostného vyznania zanechali praktizovanie viery. Som presvedčený, že časť viny za to, že sa tento tragický scenár vo farnosti často opakoval, spočívala v tom, že sa konvertitom aj konfirmandom nepodarilo vysvetliť posvätnosť zmluvy, do ktorej vstúpili so svojím nebeským Ženíchom a že sa im nepodarilo prirovnať ich záväzok voči nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi v jeho Cirkvi k záväzku, ktorý jeden manželský partner uzatvára s druhým vo svätom manželstve. Pochopení v tomto svetle by konvertiti a konfirmandi boli poučení o svojej povinnosti chrániť a pestovať svoj zmluvný vzťah s Naším Pánom Ježišom Kristom ešte horlivejšie, ako manželia chránia a pestujú svoj zmluvný vzťah. Vo svetle tejto pravdy je smiešne, že toľko—ba vo väčšine farností väčšina—konvertitov a konfirmandov zanecháva praktizovanie viery z údajných “dôvodov svedomia”!
Pohovorte sa s niektorými manželmi, ktorí si úspešne zachovali vieru a odovzdali vieru početnej rodine prostredníctvom celoživotnej obety, a tí sa budú smiať už len pri predstave, že by sa im to mohlo podariť, keby si neudržiavali dôverný vzťah s Bohom a medzi sebou navzájom, chrániac svoje srdce pred najmenším pohnutím mysle alebo srdca smerom k nevere alebo nedôvere voči svojmu milovanému. Spýtajte sa ich, čo by si mysleli o mladom manželovi a manželke, ktorí by sa nezaviazali k pravidelnej dôvernej komunikácii s Bohom a so sebou navzájom, a predpovedali by najhoršie dôsledky pre ich vzťah bez úprimného pokánia a pevného záväzku začať a udržiavať túto dvojitú dôvernosť. Všetci však poznáme katolíkov, ktorí ako mladí dospelí alebo dospelí konvertiti či konfirmandi slávnostne vyznali svoju vieru v nášho Pána Ježiša Krista a teraz vyznávajú, že od zmluvy, ktorú uzavreli, upustili z “dôvodov svedomia.”
Po preskúmaní sa zvyčajne ukáže, že tieto “dôvody svedomia” sú argumentmi proti jednej alebo viacerým doktrínam viery alebo reakciou na škandály v Cirkvi, analogicky k Jagovým”nepriamym dôkazom o Desdemoninej”nevere Othellovi. V tomto svetle by každý konvertita alebo konfirmand, ktorý dodržiava svoj záväzok pestovať dôverný vzťah s Bohom zo dňa na deň a z okamihu na okamih, nikdy nedovolil, aby ho nejaký škandál alebo akýkoľvek argument proti viere zviedol k porušeniu zmluvy. Napriek tomu sa svet hemží desiatkami miliónov katolíkov, ktorí urobili práve to.
Zjavenie a vzťah
Častým argumentom odpadnutých katolíkov je, že keby Boh existoval a bol spravodlivý, pravdu svojho Zjavenia by urobil takou zjavnou, že by bolo nemožné, aby bol niekto odsúdený pre neveru. Jeden odpadlý katolík mi nedávno povedal, že keby Boh urobil, aby Biblia zažiarila zakaždým, keď ju niekto otvorí, bolo by to jasné znamenie, že Biblia je božská. Takýto spôsob myslenia však odráža hlbokú neznalosť Božieho charakteru a jeho stanoveného cieľa pri stvorení ľudstva. Náš Pán nás nevyzval, aby sme uznali jeho existenciu a pravdivosť jeho Zjavenia spôsobom, akým sa dospieva ku geometrickému dôkazu—hoci existujú isté pravdy viery, ako napríklad existencia Najvyššej bytosti, ktoré možno určiť iba rozumom. Naopak, náš nebeský Otec nás stvoril, aby sme boli jeho deťmi na základe adopcie a prijímali jeho Zjavenie vo vzťahu k nemu ako nášmu Otcovi, k Ježišovi ako nášmu Bratovi a Vykupiteľovi a k Duchu Svätému ako nášmu Obhajcovi a Radcovi, ako členovia Božej’rodiny, Katolíckej cirkvi, v ktorej nám svätí anjeli a svätí dávajú vznešené príklady života prežitého v spoločenstve s Najsvätejšou Trojicou.
Keď som ako osemnásťročný prvák Princetonskej univerzity konvertoval na katolícku vieru, jedným z “motívov dôveryhodnosti”, ktoré ma viedli k obráteniu, bolo čítanie originálnych zväzkov Samuela Butlera’Životy svätých vo Firestonovej knižnici, čo by kameňom dohodil od kaplnky Princetonskej univerzity, kde som bol nakoniec pokrstený a konfirmovaný. Bolo mi jasné, že Butlerove’historické opisy mužov, žien a detí z každej spoločenskej vrstvy, zo všetkých kútov sveta, ktorí žili rovnakým životom ako Ježiš, keď chodil po zemi, svedčia o pravde katolíckej viery a o realite živej prítomnosti Krista v členoch jeho mystického tela, Katolíckej cirkvi. Som presvedčený, že každý katolík, ktorý denne číta životy svätých, pričom zostáva v stave milosti, každý deň praktizuje duševnú modlitbu, prijíma sviatosti a plní si povinnosti vyplývajúce z jeho životného stavu, nikdy neodstúpi od viery. Na druhej strane, každý katolík, ktorý tieto veci nerobí, ľahko odpadne, najmä ak má tú smolu, že stratí stav milosti—pretože naša myseľ sa nevyrovná démonom, ak nie sme zjednotení s naším Pánom Ježišom Kristom a našou blahoslavenou Matkou a s našou Svätou rodinou, Katolíckou cirkvou.
Tisíc ťažkostí nespôsobí, že človek začne pochybovať
Pres všetko, čo bolo uvedené vyššie, by bolo mimoriadne naïvé myslieť si, že aj katolíci, ktorí pestujú dôverný vzťah s Bohom od čias svojho vyznania, nečelia výzvam vo svojej viere a vernosti. Dokonca aj Malý kvet, svätá Terézia z Lisieux, ktorú pápež svätý Pius X. oslavoval ako “najväčšiu sväticu modernej doby,” trpela vo svojej poslednej agónii strašnými pokušeniami proti svojej viere. Napísala:
Keby ste len vedeli, aké strašné myšlienky ma posadli. Veľmi sa za mňa modlite, aby som nepočúvala diabla, ktorý ma chce presvedčiť o toľkých lžiach. Je to uvažovanie najhorších materialistov, ktoré sa mi vnucuje do mysle. Neskôr, neprestajne robiac nové pokroky, veda všetko prirodzene vysvetlí. Budeme mať absolútny dôvod všetkého, čo existuje…
Rozdiel medzi Malým kvetom a toľkými miliónmi katolíkov, ktorí porušili svoje slávnostné sľuby Bohu odvolávaním sa na “vedu” alebo “dôvody svedomia”, je v tom, že od detstva pestovala dôverný vzťah so svojím nebeským Ženíchom. Vedela, že dar viery, ktorý od neho dostala, je NADprirodzený a nedá sa dokázať ani vyvrátiť svetlom prirodzeného rozumu—rovnako ako vedela, že nič v jedinej, svätej, katolíckej a apoštolskej viere nie je proti rozumu.
Dobre poučení mladí dospelí alebo dospelí konvertiti a konfirmandi vedia, že ich povinnosťou je pestovať dôverný vzťah so svojím nebeským Ženíchom, najmä prostredníctvom duševnej modlitby. Takéto duše môžu skutočne zažiť pokušenia proti viere, z ktorých niektoré môžu mať podobu argumentov proti jednej alebo viacerým doktrínam viery. Takéto duše sa však budú usilovať chrániť svoj vzťah s Nebeským Ženíchom tak horlivo, ako svätý Jozef chránil svoj vzťah s Pannou Máriou. Budú často pristupovať k sviatostiam a neochvejne zachovávať svoje pravidlo modlitby—vrátane pravidelnej duševnej modlitby—a svoje ťažkosti vyplývajúce zo škandálov alebo argumentov proti viere budú radšej odovzdávať múdremu a svätému spovedníkovi, než aby sa ich promiskuitne pokúšali zhodnotiť napríklad na internete. Robiť to druhé znamená riskovať rovnakú pohromu ako Othello, ktorého úsudok sa nevyrovnal s Jagovou satanskou ľstivosťou, ako je úsudok väčšiny mladých dospelých konvertitov alebo konfirmandov, keď sa konfrontujú so satanskou ľstivosťou populárnych internetových ateistov.
Vernosť si vyžaduje zodpovednosť
Tak ako svedkovia katolíckeho manželstva nesú vážnu zodpovednosť za to, aby novomanželia zodpovedali za plnenie sľubov, ktoré vyznali, tak aj svedkovia konverzií dospelých alebo konfirmácií nesú vážnu zodpovednosť za to, aby boli zodpovední za plnenie svojich sľubov Bohu. Konvertitu alebo konfirmanda, ktorý zanechá praktizovanie viery kvôli nejakému pohoršeniu alebo argumentu proti jednej alebo viacerým doktrínam viery, treba za jeho neveru predvolať. Treba mu pripomenúť, že zanechať praktizovanie viery kvôli nejakému škandálu alebo pre nejaký údajný doktrinálny omyl znamená upadnúť do osudového Othellovho omylu a riskovať, že si zničí vzťah s Nebeským Ženíchom kvôli lži, ktorú tvrdí nejaký novodobý Jago, ktorého démonická závisť podnietila zasiať semeno nevery.
Pre tých z našich rodín, priateľov alebo známych, ktorí váhajú alebo už odpadli od viery, môže byť ešte užitočných týchto niekoľko záverečných odporúčaní v kombinácii s modlitbou a obetou:
V prvom rade ich môžeme vyzvať, aby sa zamysleli nad pravdou, že nekonečného, transcendentného, samého seba existujúceho Boha môžeme my, kontingentné bytosti, poznať len vďaka daru nadprirodzenej viery, ktorá nás pozdvihuje nad obmedzenia našej relatívnej ničoty a umožňuje nám zúčastňovať sa na živote a poznaní Všemohúceho Boha. Samozrejme, On nám dáva to, čo Svätá cirkev nazýva “motívmi dôveryhodnosti ale skutočné poznanie Jeho, po ktorom túžime, môžeme získať len prostredníctvom nadprirodzeného daru viery. Keďže som bol vychovaný ako agnostický sekulárny humanista, veľmi dobre chápem, aké ľahké je pre nás zaobchádzať s Bohom ako s rovnocenným a myslieť si, že nám dlhuje rovnaký druh bona fides, aký by sme vyžadovali od inej ľudskej bytosti. Ale aj malá úvaha o priepasti, ktorá oddeľuje konečné od nekonečného, by mala stačiť na to, aby sme ukázali absurdnosť zaujatia iného postoja než postoja krajnej pokory.
Na druhom mieste, keďže dospelí katolíci dostali neoceniteľný nadprirodzený dar viery, bolo by dobré požiadať ich, aby sa zamysleli nad variáciou Pascalovej sázky. Ak je Boh kresťanstva skutočný a pravdivý, potom by bolo veľmi dôležité, aby nerobili nič, čo by ohrozilo ich spoločenstvo s Ním, a aby urobili všetko pre to, aby si s Ním udržali pokorný vzťah, zatiaľ čo sa budú snažiť vyriešiť svoje ťažkosti aby nevymenili prísľub večného šťastia za slobodne zvolený stav večnej biedy.
Nakoniec by bolo dobré pripomenúť im realitu duchovného sveta, a najmä diabla a jeho démonov, ako o tom svedčia svedectvá kňazov exorcistov až do našich dní, aby čelili reálnej možnosti, že by mohli byť oklamaní brilantným intelektom zlých duchov, najmä keď sa naši katolícki bratia a sestry oddelili od Nebeského Ženícha a od jeho životodarných sviatostí. Môžeme ich odkázať na svedectvá súčasných exorcistov na odkazoch, ako je páter Chad Ripperger alebo na najznámejší verejný exorcizmus v dejinách Cirkvi, na Exorcizmus Nicoly Aubreyovej, ktorého svedkami bolo viac ako 100 000 ľudí, vrátane vysoko vzdelaných skeptikov a antikatolíkov, ako aj katolíkov, aby si uvedomili realitu duchovného sveta. Toto je obzvlášť dôležité pretože ateisti a protikatolícki apologéti na internete, v mnohých prípadoch z nevedomosti, a nie z úmyselnej zloby, len zriedkakedy rešpektujú tieto duchovné skutočnosti. Takto ľahko nechajú seba a tých, ktorí ich nasledujú, zaslepiť a zviesť na scestie, neuvedomujúc si skutočnosť, že tí, ktorí porušujú zmluvu s Nebeským Ženíchom, sa vydávajú démonom, aby ich potrestali ako porušovateľov zmluvy.
Podľa modlitieb Nepoškvrneného Srdca Panny Márie nech nám Duch Svätý udelí milosť zostať verní Nebeskému Ženíchovi a prostredníctvom Márie priťahovať k Ježišovi všetky duše, ktoré poznáme alebo stretávame! Amen.
Sviatok Premenenia Pána
Hugh Owen, riaditeľ
Kolbeho centra pre štúdium stvorenia www.kolbecenter.org