Poznámka redaktora: Nasledujúca esej je prvou časťou dvojdielneho seriálu o proroctvách blahoslavenej Anny Kataríny Emmerichovej, ‘synodálnej cirkvi’ a pápežovi Františkovi.
Pred dvesto rokmi zomrela v Dülmene vo Vestfálsku nemecká mystička Anna Katarína Emmerichová. Stigmatizovaná mníška videla vo svojich víziách nielen Ježišov život, ale aj budúcnosť Cirkvi. Krátko pred svojou smrťou povedala: “Bude pokoncilový kostol”
V čase Emmerichovej”bolo niečo také len ťažko predstaviteľné, a čo by bol “pokoncilový kostol” naviac? Priznám sa: aj ja som o tom uvažoval, aspoň dovtedy, kým sa s pápežom Františkom neobjavila “synodálna cirkev” a s ňou aj rýchly úpadok.
Ale po poriadku:
Kľúčom je pozmeňovací návrh Emmerichovej, v ktorom hovorila o “temnej cirkvi”, čím myslela cirkev, v ktorej zhaslo Kristovo svetlo. Podľa toho “pokoncilovou cirkvou” nebude proticirkev alebo schizmatická cirkev, ani protestantská “cirkev” ako “cirkev” anglikánov alebo luteránov. Namiesto toho bude touto “postcirkvou” samotná Katolícka cirkev, pretože sa čoraz viac vzďaľuje od Krista.
Tu do hry vstupuje František, ktorý otvorene protirečí svojim predchodcom a – aspoň čiastočne – aj samotnému Kristovi. Kardinál George Pell preto právom nazval Františkov’ pontifikát “katastrofou,” dalo by sa tiež povedať: pontifikátom, ktorý nezodpovedá Kristovej vôli.
Ale viete si predstaviť, že by Kristus “požehnal” cudzoložníkov a homosexuálne páry? Že by vo svojej Cirkvi toleroval pohanské obrady a obmedzoval misijný mandát, ktorý dal svojim učeníkom? Nehovoriac o tom, že by svoje božské učenie podriadil ľudskej vôli a dokonca ho relativizoval vo vzťahu k iným náboženstvám? Určite nie!
V cirkvi, ktorú František vyhlásil za “synodálnu” cirkev, sa však toto všetko a, žiaľ, ešte oveľa viac deje. Je zrejmé, že v tejto cirkvi už nejde o Kristovu vôľu, ale o vôľu ľudí, ktorej sa František až príliš rád prispôsobuje; čokoľvek, čo nazýva “ľudským” alebo “pastoračným”, je v skutočnosti len to, čo zakrýva Kristovo svetlo.
Temnú cirkev tohto pápeža akoby tvorili len ľudia. Preto už nie je orientovaná na Boha, ale len na ľudí v “synodálnej” spolupráci.
Každý, kto sleduje pápežove”prejavy, napríklad nedávno v Ázii, môže len žasnúť nad tým, ako málo má čo povedať o Bohu a viere; v konečnom dôsledku sú jeho kázne zmesou politiky, ekológie a sociálnej práce prikrášlenou náboženskými ingredienciami; tie teraz niekedy dokonca úplne chýbajú.
Čítajte: Pápež František: ‘Každé náboženstvo je cesta k Bohu’
Ak by Emmerichová žila dnes, nehovorila by o “pokoncilovej cirkvi”, ale o “synodálnej cirkvi” nášho pápeža. Tu sú “pozvaní všetci, všetci”, ako neustále hovorí František, ale každý si kladie otázku: “Pozvaní na čo?"”
Nevedno, prečo Boh dopúšťa túto katastrofálnu situáciu, a Emmerich o tom tiež mlčal. Výslovne však poukázala na to, že “postcirkev” bude “vykonštruovaná nemeckými darebákmi” a aj v tom mala pravdu.
To, čo predpovedala pred 200 rokmi, sa s nemeckou’ “synodálnou cestou” naplnilo a sám František neoficiálne prijal ich heretický program na súčasnej “Svetovej synode”
No, “Svetová synoda” nemá zastaviť nemeckú herézu, ale pomôcť jej zvíťaziť. František sa o to už postaral. Alebo prečo si myslíte, že všetky kľúčové pozície obsadil sympatizantmi nemeckých “darebákov” zo všetkých ľudí, nehovoriac o prevahe účastníkov?"
Je to také zjavné, že to cítiť na vlastnej koži: tento pápež chce novú cirkev, a práve túto “Františkovu cirkev” mala na mysli vizionárka z Dülmenu, keď hovorila o temnej “postcirkvi.”
O zavedení tejto “cirkvi” však povedala aj toto: “Iba Pán to chcel inak.” V konečnom dôsledku Kristova cirkev nie je v rukách nemeckých heretikov, ani v rukách Františka. To môže byť znamením nádeje!