Pápež František sa prostredníctvom procesu a štýlu synody o synodalite zrejme nenápadne, ale dôrazne snaží nezvratne realizovať kontroverznejšie body svojho pontifikátu.
“Synoda o Amazónii otvorila cestu synode o synodalite,” povedal 15. októbra vatikánskym novinárom kardinál Leonardo Steiner, arcibiskup brazílskeho Manausu. Bola to “cesta budovaná deň po dni,” povedal.
Takáto poznámka je pozoruhodná, pretože zásadným spôsobom spája kontroverznú Synodu o Amazónii z roku 2019 - plnú výziev k ženským diakonom, ženatým duchovným a obradom Pachamama - s viacročnou Synodou o synodalite, ktorá sa tento mesiac blíži k svojmu oficiálnemu ukončeniu.
Steiner má dobré predpoklady na takúto poznámku vzhľadom na svoju pozíciu vedúceho diecézy s obrovskou geografickou rozlohou v Amazónii a vzhľadom na to, že sám je zástancom mnohých kontroverzných otázok Amazonskej synody.
Steiner na utorňajšej tlačovej konferencii vo Vatikáne na margo synody o synodalite povedal, že “otvára naše chápanie, takže môžeme každým dňom prehlbovať naše chápanie toho, čo znamená byť synodálnou Cirkvou.”
Poukazujúc na svoju vlastnú arcidiecézu Manaus a prax synodality, Steiner povedal, že “sa spoločne modlíme a spoločne rozhodujeme o tom, aké sú naše pastoračné ciele a usmernenia.”
“Synodalita, ” tvrdil, “nám vysvetľuje, že musíme byť čoraz viac otvorení inkulturalite a interreligiozite.”Steiner tiež privítal synodálny štýl “byť otvorený počúvať náboženstvá a kultúry, aby sa evanjelium čoraz viac inkulturalizovalo.”
Spojil synodu o synodalite opäť so synodou o Amazónii a dodal, že “o to nás žiada pápež František v Queridia Amazonia,” dokumente, ktorý vznikol po synode v roku 2019.
ČÍTAJTE: Plné spravodajstvo zo synody priamo z Ríma
Steiner nie je sám, kto spája synodu o synodalite s inými spornými aspektmi Františkovho’ pontifikátu.
Pár dní predtým sa v tej istej vatikánskej tlačovej sále podobne vyjadril aj americký kardinál Joseph Tobin . Tento 72-ročný kardinál naznačil, že František’ sa sústredil na synodalitu, ktorá spája kľúčové témy a dokumenty jeho pontifikátu. Opisujúc, ako František prekonal radu rady Generálneho sekretariátu pre synodu biskupov, aby si zvolil “synodalitu” ako tému tejto aktuálnej synody, Tobin povedal:
Keď vydestiloval múdrosť, ktorá bola prezentovaná na nasledujúcich synodách – Amoris Laetitia, Fratelli Tutti, Laudato Si’, bolo mi jasné, že Svätý Otec nenavrhuje len program, ale že pomáha mne a ostatným pochopiť, že na to, aby sme to urobili, aby sme takto odpovedali Pánovi, je potrebné rozmýšľať inak o tom, ako Cirkev žije a koná.
Nynie, dodal Tobin, Františkova’ pozornosť synodalite “je veľkým momentom milosti pre Cirkev a svet.”
Od roku 2018 je Tobin členom riadnej rady Generálneho sekretariátu Biskupskej synody.
Amazonská synoda a synodalita
Aj keď sa spojenie dvoch synod organizovaných pod tým istým pontifikom nemusí spočiatku zdať pozoruhodné, skutočnosť je všetko iné, len nie všedná. Už samotný fakt, že základnú súvislosť spájajúcu synodálnosť s najkontroverznejšími aspektmi Františkovho’pontifikátu osobne vyzdvihli dvaja kardináli blízki pápežovi, je sám o sebe dôležitý.
Amazonskú synodu poznačili výzvy na prijatie ženských diakoniek a ženatých kňazov ani jedno z toho sa v záverečnom dokumente synody oficiálne neobjavilo: niečo, čo Steiner v utorok novinárom povedal ako “sklamanie.”
Obe tieto otázky však členovia synody o synodalite opakovane nastoľovali, hoci nie sú hlavnou témou podujatia.
Amoris Laetitia je neslávne známa tým, že navrhuje sväté prijímanie pre rozvedených a “znovu zosobášených.”Hoci František dal oficiálne zelenú prostredníctvom listu argentínskym biskupom na túto tému, táto otázka zostáva kontroverznou. Prioritné postavenie rozvedených a “znovu zosobášených” v Cirkvi bolo teraz nastolené aj na synode o synodalite v rámci zamerania na počúvanie “marginalizovaných”.”
Fratelli Tutti propagujúci ľudské bratstvo bol široko kritizovaný za propagovanie bratstva odtrhnutého od náboženstva, v dôsledku čoho arcibiskup Carlo Maria Viganò odsúdil text za propagovanie “rúhavej” formy bratstva bez Boha, ako aj “náboženského indiferentizmu.”Téma bratstva sa výrazne objavuje aj v synodálnych textoch, keďže “jednota v rozmanitosti” sa hľadá ako kľúčový cieľ. “Počas celého synodálneho procesu rástla túžba Cirkvi”po jednote ruka v ruke s uvedomením si jej rozmanitosti,” uvádza sa v pracovnom dokumente synodálneho zasadania 2024.
Medzičasom Laudato Si’, a jeho zameranie na “otázky klimatických zmien” sa stalo referenčným textom pre neskoršie vatikánske a pápežské iniciatívy zamerané na tzv. zelenú” agendu. František v ňom píše o “skutočnom ekologickom prístupe”, ktorý načúva “volaniu zeme aj volaniu chudobných”; Takéto ekologické problémy uvádzali rôzni členovia synody s narážkami na ich špecifické podmienky a na to, ako sa na ne má Cirkev orientovať.
Zaiste, hoci niektoré z predchádzajúcich Františkových synod’ a dokumentov sa stretli s veľkým odporom znepokojených katolíkov – a boli vítané medzi liberálnymi aktivistami – štruktúra Cirkvi ako celku stále nie je dostatočne prispôsobená cieľu, ktorý si pre tie isté otázky predstavovali vedúci predstavitelia synody a najhorlivejší aktivisti.
Práve z tohto dôvodu príslušní aktivisti obnovujú svoje výzvy na dosiahnutie svojich osobných cieľov. A vďaka synode majú väčšiu nádej na ich dosiahnutie ako kedykoľvek predtým.
Čítajte: Návrh synody by mohol dať ‘doktrinálnu autoritu’ miestnym biskupským’ konferenciám
Synoda o synodalite podporuje “inkulturáciu” evanjelia spôsobmi špecifickými pre rôzne krajiny a dokonca diskutuje o tom, že by sa biskupským konferenciám umožnilo rozhodovať o doktrinálnych otázkach v rozpore so sebou navzájom, mohla by vzniknúť situácia voľného pohybu na radosť rôznych aktivistov.
Zástancovia ordinácie žien môžu presadzovať (ako to už robia) odvolávajúc sa na svoje geografické potreby. Tak by aj “počúvanie a dialóg” synodality mohli vyústiť do oficiálnej “inklúzie” LGBT ideológie v niektorých diecézach a byť obhajované podľa zásady “jednota v rozmanitosti”.”
Táto synoda o synodalite predstavuje nový spôsob cirkevného života a riadenia, v ktorom sa nekonečné kladenie otázok, diskusie za okrúhlym stolom a spoločné rozhodovanie stávajú normou, zatiaľ čo tradičná hierarchia a nemenné učenie Cirkvi sú odsunuté na vedľajšiu koľaj.
Zmeniť štruktúru Cirkvi, jej život a de facto zmeniť jej učenie tým, že sa v celej Cirkvi povolia divoko odlišné postupy, je najúčinnejší spôsob, ako znížiť odpor voči niektorému konkrétnemu bodu.
Ako uviedol kardinál Tobin v roku 2021, “synodalita je v skutočnosti dlhou hrou pápeža Františka.” Proces “počúvania a dialógu” vedúci k doktrinálnej revolúcii a relativizmu je niťou, ktorá spája nielen predchádzajúce synody, ale aj posledných 11 rokov.
Úplné spravodajstvo zo synody o synodalite nájdete na tento odkaz tu na LifeSiteNews, a na X účet vatikánskeho korešpondenta LifeSite’