Pomôžte dopraviť do Gazy nákladné autá s pomocou:
Voľba Kamaly Harrisovej je hlasom za jadrovú vojnu.
Jasne šokujúce tvrdenie, ktoré však podporujú aj niektorí z najlepších amerických expertov na Rusko. Analytik medzinárodných vzťahov a historik Gilbert Doctorow, ktorý strávil roky v Rusku, hovorí plynule po rusky a stále tam má množstvo vysokopostavených kontaktov, varuje, že vďaka krokom Bidenovej-Harrisovej administratívy sme bližšie k jadrovej vojne ako kedykoľvek v histórii.
Posledný odborník na Rusko Stephen Cohen, tiež veľmi skúsený a s dobrými konexiami, už v roku 2018 varoval, že jadrová vojna môže byť na spadnutie kvôli problémom, ktoré Obamova’CIA a ministerstvo zahraničných vecí vyvolali zinscenovaním prevratu v roku 2014, ktorý zvrhol demokraticky zvolenú vládu na Ukrajine’. Po desiatich rokoch teraz vysokí predstavitelia na oboch stranách konfliktu diskutujú o jadrovej vojne, akoby to bola mysliteľná možnosť.
Jeffrey Sachs už desaťročia sprostredkúva medzinárodné rokovania a pracuje na takej vysokej úrovni, že bol doslova v miestnosti s Borisom Jeľcinom v Kremli na Vianoce 1991, keď sa šéfovia sovietskych ozbrojených síl dohodli na rozpad Sovietskeho zväzu. Sachs teraz varuje, že sme bližšie k jadrovej vojne, než bolo ľudstvo kedykoľvek predtým, aj počas kubánskej krízy v roku 1962.
Sachs aj Doctorow, napriek tomu, že sú inak veľmi pokojní, chladne uvažujúci intelektuáli, sú takmer v panike z toho, ako blízko na pokraj jadrovej vojny nás priviedla Bidenova-Harrisova administratíva svojou neustálou eskaláciou a tvrdohlavým odmietaním vyjednávať.
Som dosť starý na to, aby som si pamätal kubánsku raketovú krízu. Zvyčajne sa hovorí, že ju prezident Kennedy vyriešil sám. To, čo sa v tom čase tajilo a čo sa dozvedeli až neskôr, je, že Kennedy a sovietsky premiér Nikita Chruščov, ktorí si skutočne telefonovali, spolu vyjednali riešenie. ZSSR súhlasil s odstránením svojich jadrových rakiet z Kuby výmenou za to, že USA odstránia svoje jadrové rakety z Turecka.
Ješte menej známe je, že v napätých týždňoch októbra 1962, keď mali USA aj Sovieti vo vodách medzi Kubou a USA vojenské lode, kapitán sovietskej ponorky vyzbrojenej jadrovým torpédom pocítil výbuchy v blízkosti ponorky a obával sa, že na jeho plavidlo útočia USA.
Sovietska vojenská politika vyžadovala, aby v takejto situácii ponorka vystrelila svoje torpéda na blízke americké lode. Politika USA medzitým diktovala, že v prípade napadnutia akoukoľvek jadrovou zbraňou musia USA na oplátku začať totálny jadrový útok na Sovietsky zväz. Ale sovietsky dôstojník, Vasilij Archipov, bol nadriadený kapitánovi lode a vetoval rozkaz na paľbu. Jadrové torpédo nebolo odpálené.
Čoskoro sa zistilo, že neďaleké výbuchy boli hĺbkové nálože, ktoré zhadzovalo americké lietadlo v snahe prinútiť ponorku vyplávať na hladinu. Nešlo o skutočný útok. Bol to falošný poplach. Ale nebyť toho jedného sovietskeho dôstojníka’neochoty vystreliť v tej chvíli – a jeho ochoty vzoprieť sa svojim kolegom dôstojníkom – mohla vypuknúť tretia svetová vojna a my by sme tu dnes nemuseli byť.
Premýšľajte o tom. Sovietsky vlastenec – vychovaný, vyškolený a lojálny voči komunistickej vláde – mal individuálne svedomie, ktoré ho prinútilo zaujať “postoj počkať a uvidíme” – pod neznesiteľným časovým tlakom, s obrovskými stávkami v hre – namiesto “dôverovať rozkazu a strieľať” postoja. A tak bol svet ušetrený – len o vlások – pred jadrovou vojnou.
V roku 2002 Thomas S. Blanton, riaditeľ Archívu národnej bezpečnosti, označil Arčipova za “muža, ktorý zachránil svet.” Arčipov riskoval nielen svoju vlastnú kariéru s možným vojenským súdom alebo ešte horším, ale prijal aj morálnu zodpovednosť za možnú smrť celej svojej posádky. Veď ako mohol s istotou vedieť, že to nebol skutočný útok? Arčipovove činnosti sú dojemnou lekciou o odvahe, o morálnom zmysle, ktorý Boh vložil do každej ľudskej bytosti, a o tom, že obrovské udalosti, ktoré menia svet, môžu spočívať na pleciach jedného osamelého jedinca.
O šesťdesiatdva rokov neskôr sa naše zbraňové systémy stali oveľa viac automatizovanými; ľudský faktor pri rozhodovaní o odpálení sa divoko znížil. Nehody, ktoré by mohli začať tretiu svetovú vojnu, sú teraz oveľa pravdepodobnejšie ako v roku 1962. Medzitým vďaka našim médiám nenávisť Američanov voči’Rusku prevyšuje všetko, čo sme videli dokonca aj počas studenej vojny.
Od roku 2022, Bidenova-Harrisova administratíva zakázala rokovania s Ruskom a splnomocnila Ukrajinu, aby pokračovala vo vojne, ktorej výsledkom je vyľudnenie tejto krajiny a zničenie jej komunít. Medzitým ukrajinský zákon prijatý v roku 2021 pod tlakom Medzinárodného menového fondu kontrolovaného Spojenými štátmi po prvýkrát otvoril vlastníctvo ukrajinskej poľnohospodárskej pôdy zahraničným korporáciám. Dnes západné korporácie, ako napríklad Monsanto, vlastnia viac pôdy na západnej Ukrajine ako Rusi zabrali na východnej Ukrajine.
Okrem fyzického bezdomovectva sa milióny Ukrajincov stali aj duchovnými bezdomovcami, pretože Zelenského režim’postavil mimo zákon najväčšiu ukrajinskú’cirkev, stáročnú Ukrajinskú pravoslávnu cirkev. Skrátka, ukrajinský národ je vyhladený.
Pri všetkej agónii spôsobenej Ukrajine by mohol byť ešte strašnejší osud rozpútaný na celý svet, keďže niektorí americkí politickí lídri – najmä tím Kamala – bojovne hovoria o zdvojnásobení vojny proti Rusku, najväčšej svetovej jadrovej mocnosti. Zahrávajú sa s ohňom nepredstaviteľných rozmerov.
Až tie najoptimistickejšie odhady odhadujú smrteľné obete globálnej jadrovej vojny – vrátane nepriamych dôsledkov, ako sú hlad a choroby spôsobené zničením poľnohospodárstva, energetickej siete a dopravy – na miliardy. Preto je od začiatku jadrového veku prvoradou zodpovednosťou prezidenta USA, ktorý má jedinú právomoc nariadiť použitie jadrových zbraní, aby nevytváral situácie, ktoré by mohli vyústiť do jadrovej vojny.
Musíme sa modliť, aby v prípade najhoršieho jednotlivci ako hrdinský Vasilij Archipov odolali rozkazom na spustenie jadrových zbraní. Medzitým musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme politicky porazili Kamalu Harrisovú a všetkých, ktorí presadzujú myšlienku, že jadrovú vojnu je možné “vyhrať” –, pretože nás k nej posúvajú čoraz bližšie. Títo ľudia nie sú nepriateľmi len niektorých Američanov, ale všetkých Američanov – a vlastne celého ľudstva.
Poznámka redaktora’s: Tento článok nie je podporou LifeSiteNews pre žiadneho politického kandidáta na úrad.
Pretlačené so súhlasom Crisis Magazine.
Pomôžte priviezť do Gazy nákladné autá s pomocou: LifeFunder