V nedávnom článku Spoločnosti svätého Pia X. sa uvádza, že hoci sa októbrové zasadanie Synody o synodalite’v Ríme vyhlo schváleniu “vysviacky žien” na diakonát, napriek tomu sa na zasadaní vyskytli vážne problémy:
Takmer s úľavou konštatujeme, že záverečný text synody sa vyhol tomu najhoršiemu. Je to malá útecha, ktorá by nemala zastierať skutočnosť, že toto zasadanie predsa len načrtlo posun pod kontrolou biskupov smerom k väčšiemu dohľadu nad laikmi. Na zasadnutí sa uvažovalo aj o zmene vzťahu medzi Svätou stolicou a miestnymi cirkvami, ktorá by mohla ‘v konečnom dôsledku narušiť súčasnú rovnováhu Katolíckej cirkvi, ktorá je silne centralizovaná vo Svätej stolici, kde sa rozhoduje o mnohých veciach,’ ako poznamenal vedúci náboženskej sekcie Le Figaro’.
Tento postreh pripomína dve hlavné manipulatívne taktiky synody o synodalite: (a) využívanie závažnejších návrhov na krytie zdanlivo menej závažných predpokladov a (b) presviedčanie serióznych katolíkov, aby radšej diskutovali o opodstatnenosti tém synody’než aby spochybňovali legitimitu samotnej synody. Obe taktiky stoja za to, aby sme sa nad nimi podrobne zamysleli.
Využívanie závažnejších návrhov na krytie zdanlivo menej závažných predpokladov
Počas synodálneho procesu sme počuli o niektorých hlavných zvažovaných otázkach vrátane ordinácie žien a požehnania zväzkov osôb rovnakého pohlavia. Zároveň sa však v dokumentoch Synody’dôsledne diskutovalo o témach, ktorým sa venovalo pomerne málo pozornosti, ako napríklad štruktúrovanie Synodálnej cirkvi, aby sa lepšie dosahovali ekumenické ciele.
Ako jeden z názorných príkladov môžeme uviesť nasledujúce úryvky zo Synody’final document:
Takže podľa prvého vyhlásenia sa zdá, že jediným kritériom na zaradenie do “Božieho ľudu” je krst” a skutočne mnohé synodálne dokumenty posilňujú tento výklad. V druhom vyhlásení sa dozvedáme, že Boží ľud je “Cirkev.” Inými slovami, podľa Synody sú všetci pokrstení (vrátane protestantov) už členmi Synodálnej cirkvi. To, samozrejme, neplatí vo vzťahu ku Katolíckej cirkvi. Tejto pomerne monumentálnej otázke sa však venovalo pomerne málo pozornosti, pretože synodálne dokumenty ju považovali za operatívny predpoklad a debaty smerovali k zjavnejším otázkam, ako je napríklad ordinácia žien. Takto nás predali na zdanlivo “menšie herézy” tým, že nás prinútili sústrediť sa na ich diskusiu o hrozivejších návrhoch.
Debata o podstate tém namiesto odsúdenia celého procesu
A ešte horšie je, že celý synodálny proces bol hrubým útokom na spôsob, akým Katolícka cirkev chráni pravdy, ktoré jej zveril Boh. Absurdným predpokladom synody je, že synodálna cirkev určuje svoje náboženské pravdy tak, že vypočuje všetkých pokrstených ľudí (vrátane nekatolíkov) a dovolí, aby ich konsenzus určil, čomu cirkev verí. Synoda nám hovorí, že Duch Svätý vedie a chráni tento proces — to je čisté rúhanie. František a architekti synody nás však do veľkej miery presvedčili, aby sme sa sústredili skôr na zvažované témy než na samotný proces.
Pozoruhodné je, že Medzinárodná teologická komisia’s štúdia z roku 2017 s názvom “Synodalita v živote a poslaní Cirkvi” v podstate priznala, že synodálny proces spočíva v rúhavom prevrátení katolicizmu:
Pápež František, nadväzujúc na ekleziologickú perspektívu Druhého vatikánskeho koncilu, načrtáva obraz synodálnej Cirkvi ako ‘obrátenej pyramídy’, ktorú tvorí Boží ľud a kolégium biskupov, z ktorých jeden člen, Petrov nástupca, má špecifickú službu jednoty. Tu je vrchol pod základňou. ‘Synodalita ako konštitutívny prvok Cirkvi nám ponúka najvhodnejší interpretačný rámec pre pochopenie samotnej hierarchickej služby... Ježiš založil Cirkev tým, že na jej čelo postavil kolégium apoštolov, v ktorom je apoštol Peter ‘skalou’ (porov. Mt 16,18), tým, ktorý má ‘utvrdzovať’ svojich bratov vo viere (porov. Lk 22,32). Ale v tejto Cirkvi, podobne ako v obrátenej pyramíde, sa vrchol nachádza pod základňou. V dôsledku toho sa tí, ktorí vykonávajú autoritu, nazývajú ‘služobníci’, pretože v pôvodnom význame slova sú najmenší zo všetkých.
Počas posledných troch rokov sa František a jeho synodálni architekti snažili presvedčiť svet, aby prijal túto “obrátenú pyramídu” ako pravý model ich synodálnej Cirkvi. Nebolo by to také problematické, keby zároveň svetu objasnili, že Synodálna cirkev je opičia cirkev zriadená v opozícii voči Katolíckej cirkvi. Bohužiaľ však úspešne oklamali mnohých pozorovateľov, aby uverili, že Katolícka cirkev je rovnaká ako Synodálna cirkev.
Akokoľvek je to všetko zlé, veriacim katolíkom to poskytuje príležitosť uctiť si Boha a Katolícku cirkev, ktorú nám dal. Namiesto diskusie o konkrétnych témach súvisiacich so synodou môžeme jednoducho odsúdiť celý proces ako rúhavú urážku Boha. Keď sa nás účinne pýtajú, či chceme “veľa kacírskeho rúhania” alebo “len trochu kacírskeho rúhania”, máme právo, ba dokonca povinnosť jednoznačne im povedať, že katolíci za žiadnych okolností nemôžu akceptovať žiadne kacírske rúhanie. Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, oroduj za nás!