Je pápež neomylný? Táto otázka dogmatickej hodnoty má kladnú odpoveď. Prvý vatikánsky koncil 18. júla 1870 prostredníctvom dogmatickej konštitúcie Pastor aeternus definoval, že Petrov nástupca na rímskom stolci požíva privilégium neomylnosti, keď určí, že nejaká pravda je dogmou katolíckej viery, a vyhlási, že je jeho vôľou vyhlásiť ju v týchto pojmoch. Ide o mimoriadne magistérium, ktoré sa vykonáva len pri zriedkavých príležitostiach.
Voči rozhodnutiu uvedeného koncilu existuje precedens. Pápež Pius IX. v roku 1854 pápežskou bulou Ineffabilis Deus definoval dogmu o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie, ktorá, predurčená byť Matkou vteleného Slova, bola uchránená od poškvrny prvotného hriechu. Mimochodom, všimnime si, že o štyri roky neskôr, v roku 1858, sa v Lurdoch zjavila Najsvätejšia Panna Mária dieťaťu Bernadete Soubirousovej a vyhlásila: “Som Nepoškvrnené počatie.”
História zaznamenáva od vyhlásenia neomylnosti jediný prípad dogmatickej definície: Pius XII. prostredníctvom apoštolskej konštitúcie Munificentissimus Deus 1. novembra 1950 vyhlásil, že je pravdou katolíckej viery, že Panna Mária bola na konci svojho pozemského života s telom a dušou vzkriesená do nebeskej slávy. Toto vyhlásenie Pius XII. predniesol pred davom, ktorý zaplnil Námestie svätého Petra’a tiahol sa pozdĺž Via della Conciliazione až k Tiberu.
Pápežské učenie sa zvyčajne vyjadruje prostredníctvom jeho bežného magistéria: encyklík, posolstiev, príhovorov atď. Preto by sa nemali zamieňať tieto dva poriadky učenia a rozširovať neomylnosť na všetko, čo pápež učí, bez ohľadu na to, aké dôležité to môže byť. Žiaľ, neznalosť týchto teologických skutočností niekedy viedla k akémusi “papizmu”, ktorý za neomylné považuje to, čo Petrov nástupca vyhlási za každých okolností. Kresťanská“poslušnosť viery zodpovedá vyjadreniam riadneho magistéria vo všeobecnom zmysle, ale treba mať na pamäti, že v nich môže byť priestor na omyl. Je ťažké vyhnúť sa omylu, ak pápež hovorí veľa a pred veľmi rôznorodými poslucháčmi: napríklad pútnikmi, náhodnými návštevníkmi pri osobných audienciách a novinárskymi vyjadreniami. Tieto situácie nepredstavujú magistérium; výkon bežného magistéria zahŕňa úmysel učiť, oznamovať pravdu viery alebo prirodzeného poriadku.
PREČÍTAJTE SI: Madonna’s podivným obrazom AI s pápežom Františkom je produktom života stráveného zosmiešňovaním všetkého, čo je sväté
Omyly, ktoré František prejavuje, vyplývajú z jeho nechuti k Tradícii, čo ho vedie k zlému zaobchádzaniu s tradicionalistami, k prenasledovaniu biskupov a kňazov a k zrušeniu niektorých z nich. Jeho zvyčajným postupom je zasahovať do diecéz nepriamo vymenovaním progresívnych “koadjútorov” príslušných biskupov. V mnohých prípadoch sa kriticky vyjadruje o kňazoch, ktorými akoby pohŕdal a nazýva ich “spiatočníkmi” [“indietristami“], pretože milujú a dodržiavajú Tradíciu. Toto pohŕdanie kontrastuje s láskou ku kňazom, ktorú prejavovali pápeži svätý Ján Pavol II. a Benedikt XVI.
Mariológia Františka’ je nedostatočná: keď ho požiadali, aby vyhlásil Máriu za Spoluvykupiteľku, odmietol to s mizerným argumentom, že ju nemožno nazvať Spoluvykupiteľkou, “pretože nie je božská”Je zrejmé, že nerozumie tajomstvu účasti Márie”na diele vykúpenia. Františkov’štýl je populistický, čo vyplýva z jeho politických sympatií k argentínskemu fenoménu peronizmu, hnutiu, ku ktorému sa hlási od svojej mladosti v skupine známej ako “Železná garda.”
Otázka neomylnosti sa nevynára. V skutočnosti vykonáva svoju činnosť s využitím pápežskej autority veľmi prirodzeným spôsobom. Je si dobre vedomý toho, že je pápežom a veriaci ho za takého považujú, lenže mnohí neschvaľujú jeho politické rozhodnutia a jasne si uvedomujú, že tento politický rozmer je funkcii Petrovho nástupcu cudzí.
Súčasný pontifikát je naklonený globalistickej agende a medzináboženskému dialógu; nemôže plniť svoj mandát šíriť poznanie a lásku Ježiša Krista. Apoštolský mandát však zostáva: “Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkým národom; kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený, kto neuverí, bude odsúdený” (Mk 16, 16). Platí to pre tento svet, ktorý čaká na uzdravenie Petrovho nástupcu.
+ Héctor Aguer
Emeritný arcibiskup La Platy
Buenos Aires, utorok 17. decembra 2024