Keď viceprezident JD Vance vystúpil 14. februára na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, aby predniesol prejav k politickým, vojenským a obchodným lídrom, ktorí sa tu zišli, aby diskutovali o medzinárodnej bezpečnostnej politike a budúcnosti Západu, väčšina očakávala, že sa zameria na rusko-ukrajinskú vojnu a veľmi zanedbávané bezpečnostné záväzky Európy. Sotva sa o nich zmienil. Namiesto toho Vance predniesol bombastický prejav, v ktorom Európu pokarhal za odmietanie slobody prejavu, nadšenú cenzúru a čoraz nedemokratickejšie pokusy potlačiť politické výsledky, ktoré sa im nepáčia.
Vance začal modlitbou za obete teroristického útoku v Mníchove, pri ktorom deň predtým 24-ročný afganský žiadateľ o azyl vrazil vozidlom do davu ľudí neďaleko hlavnej železničnej stanice a zranil najmenej 28 ľudí. Potom ponúkol iba dve vety o bezpečnostných záväzkoch Európy’a rusko-ukrajinskej vojne a uviedol, že najviac ho znepokojuje: “ústup Európy od niektorých jej najzákladnejších hodnôt, hodnôt, ktoré zdieľa so Spojenými štátmi americkými.” Ďalej pokračoval:
Zarazilo ma, že bývalý európsky komisár nedávno vystúpil v televízii a znel nadšene, že rumunská vláda práve zrušila celé voľby. Varoval, že ak veci nepôjdu podľa plánu, presne to isté sa môže stať aj v Nemecku. Tieto bezstarostné vyhlásenia sú pre americké uši šokujúce. Roky nám hovorili, že všetko, čo financujeme a podporujeme, je v mene našich spoločných demokratických hodnôt. Všetko, od našej politiky voči Ukrajine až po digitálnu cenzúru, sa označuje za obranu demokracie. Keď však vidíme, že európske súdy rušia voľby a vysokí úradníci sa vyhrážajú zrušením ďalších, mali by sme sa pýtať, či sa držíme primerane vysokého štandardu. A hovorím, že sami, pretože som v zásade presvedčený, že sme v jednom tíme. Musíme urobiť viac než len hovoriť o demokratických hodnotách. Musíme ich žiť. Mnohí z vás v tejto miestnosti si ešte pamätajú, že studená vojna postavila obrancov demokracie proti oveľa tyranskejším silám na tomto kontinente. A vezmite si, ktorá strana v tomto boji cenzurovala disidentov, zatvárala kostoly, rušila voľby. Boli to tí dobrí? Určite nie.
Takýto prejav som už počul na Národnej konzervatívnej konferencii, ale aby viceprezident Spojených štátov konfrontoval európske elity s ich vlastným pokrytectvom, to je jednoducho bezprecedentné. V kruhoch EÚ sa o referendách vtipkuje: Ak nedostanete výsledok, ktorý chcete, pýtajte sa voličov dovtedy, kým ho nedostanete. A samozrejme, keď referendum uskutočníte, využite všetku silu štátu, tlače a Bruselu, aby ste verejnosť presvedčili, že je naozaj len jedna možnosť. Presne to sa stalo v Írsku pri referende o potratoch v roku 2018.
Vance potom zašiel ešte o krok ďalej. O cenzúre kresťanov v Európe píšem už roky; niektorí moji kolegovia tak robia už desaťročia. Priznám sa, že som bol ohromený a zároveň nadšený, keď JD Vance konfrontoval európskych’lídrov s ich útokmi na slobodu slova a prinútil ich počúvať, keď podrobne opisoval ich priepastné výsledky politického prenasledovania.
“Bohužiaľ, keď sa pozerám na dnešnú Európu, niekedy nie je’až také jasné, čo sa stalo s niektorými víťazmi studenej vojny’- povedal im:
Pozerám sa do Bruselu, kde komisári Európskej komisie varovali občanov, že v čase občianskych nepokojov majú v úmysle vypínať sociálne médiá: vo chvíli, keď zbadajú niečo, čo’vyhodnotia ako ‘nenávistný obsah’. Alebo práve do tejto krajiny, kde polícia v rámci ‘boja proti mizogýnii’ na internete vykonala razie proti občanom podozrivým z uverejňovania antifeministických komentárov na internete.
Podívam sa do Švédska, kde pred dvoma týždňami vláda odsúdila kresťanského aktivistu za účasť na pálení Koránu, ktoré vyústilo do vraždy jeho priateľa’. A ako sudca v jeho prípade mrazivo poznamenal, švédske’zákony, ktoré majú údajne chrániť slobodu prejavu, v skutočnosti neposkytujú – citujem – ‘voľnú priepustku’ na to, aby ste mohli robiť alebo hovoriť čokoľvek bez rizika, že urazíte skupinu, ktorá toto presvedčenie zastáva.
A možno najviac ma znepokojuje pohľad na našich veľmi drahých priateľov, Spojené kráľovstvo, kde sa v dôsledku ústupu od práv svedomia dostali na mušku základné slobody najmä veriacich Britov. Pred niečo vyše dvoma rokmi britská vláda obvinila Adama Smitha Connera, 51-ročného fyzioterapeuta a vojnového veterána, z ohavného zločinu, keď stál 50 metrov od potratovej kliniky a tri minúty sa potichu modlil, nikomu neprekážal, s nikým nekomunikoval, len sa sám potichu modlil. Keď ho britské orgány činné v trestnom konaní zbadali a chceli vedieť, za čo sa modlí, Adam jednoducho odpovedal, že za svojho nenarodeného syna, ktorého so svojou bývalou priateľkou pred rokmi potratil.
Na policajtov to však nezapôsobilo. Adama uznali vinným z porušenia nového vládneho zákona “o nárazníkových zónach”, ktorý kriminalizuje tichú modlitbu a iné činnosti, ktoré by mohli ovplyvniť rozhodnutie človeka”v okruhu 200 metrov od potratového zariadenia. Bol odsúdený na zaplatenie tisícov libier za súdne trovy prokuratúre.
Nynie, rád by som povedal, že to bola náhoda, ojedinelý, bláznivý príklad zle napísaného zákona, ktorý bol prijatý proti jedinej osobe. Ale nie. V októbri tohto roku, len pred niekoľkými mesiacmi, začala škótska vláda rozosielať listy občanom, ktorých domy ležia v takzvaných “zónach bezpečného prístupu”, v ktorých ich varovala, že aj súkromná modlitba v ich vlastnom dome sa môže rovnať porušeniu zákona. Samozrejme, vláda vyzvala čitateľov, aby nahlásili všetkých spoluobčanov podozrivých z myšlienkových zločinov v Británii a v celej Európe.
Vance sa kresťanov zastal. Obhajoval zástancov života. Humanizoval potratené dieťa, keď stál pred publikom zloženým prevažne z potratových extrémistov. Zdôraznil, že aj myšlienkové zločiny sú v súčasnosti v Spojenom kráľovstve, v krajine, z ktorej pochádza George Orwell, trestné. Vance ďalej poznamenal, že aj pokusy Európy bojovať proti ruským “dezinformáciám” – najextrémnejším a najšokujúcejším príkladom bolo nedávne zrušenie prezidentských volieb v Rumunsku”zo strachu pred zahraničným vplyvom (alebo možno zo strachu, že by mohli vyhrať nesprávni ľudia) – zdôrazňujú, že Európa akoby stratila vieru v životaschopnosť vlastných demokracií.
Vance sa k tomu vyjadril jednoznačne. “Teraz to mnohým z nás na druhej strane Atlantiku čoraz viac pripomína staré zakorenené záujmy, ktoré sa skrývajú za škaredé slová z čias Sovietskeho zväzu, ako sú dezinformácie a dezinformácie, a ktorým sa jednoducho “nepáči, že by niekto s alternatívnym názorom mohol vyjadriť iný názor alebo, nedajbože, hlasovať inak, alebo ešte horšie, vyhrať voľby,” povedal na ohromenej konferencii. Rozpočet na bezpečnosť je dôležitý rozhovor, zdôraznil Vance, ale sú zbytočné, “ak v prvom rade ani nevieme, čo bránime.” Netahal za vlasy: “Som hlboko presvedčený, že neexistuje žiadna bezpečnosť, ak sa bojíte hlasov, názorov a svedomia, ktorými sa riadi váš vlastný ľud.”
Demokracia, vyhlásil Vance, musí byť prvoradá. Demokratické mandáty musia byť skutočné. “V Amerike nemôžete získať demokratický mandát tým, že budete cenzurovať svojich oponentov alebo ich zatvárať do väzenia. Či už ide o’vodcu opozície, pokorného kresťana modliaceho sa vo svojom vlastnom dome, alebo novinára, ktorý sa snaží informovať o správach. Nemôžete ho získať ani tým, že nebudete brať ohľad na svojich základných voličov v otázkach, ako napríklad kto sa stane súčasťou našej spoločnej spoločnosti."” Tento záverečný výstrel bol namierený na cenzorov, ktorí sa zúfalo snažia umlčať rastúci odpor verejnosti voči migračnej kríze.
Vance svoj prejav uzavrel naliehavou výzvou na návrat k hodnotám slobody slova. Jeho slová sa (opäť) oplatí prečítať celé:
Myslím si, že odmietanie ľudí, odmietanie ich obáv alebo ešte horšie, vypínanie médií, vypínanie volieb alebo vylučovanie ľudí z politického procesu nič nechráni. V skutočnosti je to najistejší spôsob, ako zničiť demokraciu. Hovoriť a vyjadrovať názory nie je zasahovanie do volieb. Dokonca aj keď ľudia vyjadrujú názory mimo vašej vlastnej krajiny a dokonca aj keď sú títo ľudia veľmi vplyvní – a verte mi, hovorím to so všetkým humorom – ak americká demokracia dokáže prežiť 10 rokov nadávok Grety Thunbergovej’vy dokážete prežiť pár mesiacov Elona Muska.
Ale čo žiadna demokracia, americká, nemecká ani európska, nepreženie, je hovoriť miliónom voličov, že ich myšlienky a obavy, ich túžby, ich prosby o úľavu sú neplatné alebo nehodné toho, aby sa o nich vôbec uvažovalo. Demokracia spočíva na posvätnej zásade, že hlas ľudu je dôležitý. Tu nie je miesto pre firewally. Buď túto zásadu podporíte, alebo nie. Európania, ľudia majú hlas. Európski lídri majú na výber. A moje pevné presvedčenie je, že sa nemusíme báť budúcnosti."
Mnohí zo zhromaždených okamžite utekali do svojich obľúbených médií, aby sa rozplývali rozhorčením nad Vanceovým prejavom – Vance však mohol celkom ľahko vyplniť niekoľko hodín ďalšími podrobnosťami o cenzúre a politickom potláčaní. Mohol napríklad spomenúť fínskeho politika a bývalého ministra vlády Paiviho Rasanena, ktorý bol roky stíhaný len za citovanie Biblie o manželstve a sexualite.
Mohol tiež uviesť prípad Vassilisa Tsiartasa, všeobecne považovaného za jednu z najväčších gréckych futbalových hviezd všetkých čias, ktorý bol v roku 2022 odsúdený za “transfóbne” príspevky na sociálnych sieťach a dostal 10-mesačný podmienečný trest odňatia slobody a pokutu 5 000 eur za “násilie alebo nenávisť z dôvodu rodovej identity.”alebo prenasledovanie nórskej filmárky a herečky Tonje Gjevjon, ktorá bola trestne stíhaná za výrok, že muži sa nemôžu stať lesbičkami; jej krajanka, feministka Christina Ellingsen, bola vyšetrovaná za výrok, že muži sa nemôžu stať ženami. Alebo škótsky stavebný robotník odmenený vysokou pokutou len za to, že sa smialna muža v šatách.
Súpis je nekonečný – a to nehovoríme ani o pokračujúcom chaose v Poľsku, kde premiér Donald Tusk útočí na svojich politických oponentov všetkými dostupnými nástrojmi, ani o pokusoch EÚ vnútiť kedysi suverénnym vládam členských štátov ideológiu LGBT.
Európske’elity nie sú zvyknuté na to, aby ich niekto takto vyzýval. Je módne vysmievať sa Amerike ako národu fundamentalistov mávajúcich vlajkami, ktorým chýba sofistikovanosť ich kontinentálnych kolegov, a zároveň sa na nich spoliehať v oblasti medzinárodnej bezpečnosti. To, že ich 40-ročný americký viceprezident na jednom z ich najprestížnejších stretnutí vyzve na ich smradľavé pokrytectvo, je výčitka, ktorú neprijmú dobre – ale v domoch marginalizovaných a prenasledovaných po celej Európe sa tento víkend ozýva srdečný smiech a veľká radosť.