Keď pontifikát trvá mnoho rokov, je prirodzené, že premýšľame o tom, čo sa stane, keď sa skončí. Katolík sa pozerá na budúcnosť Cirkvi. Čo je teda vhodné pre nadchádzajúci čas?
Cirkev žije z Tradície, musí sa k nej vždy vracať, najmä vtedy, keď k nej bola ľahostajná alebo sa od nej vzdialila pre fascináciu svetským programom. Tradícia nie je len obyčajným opakovaním toho istého, ale živou skutočnosťou, ktorá rastie a rozvíja sa. Svätý Vincent z Lérins to vyslovil už pred mnohými storočiami: “In eodem scilicet dogmate, eodem sensu, eademque sententia” - teda vývoj, v ktorom Tradícia zostáva vždy rovnaká, ale vždy nová. V tom je jej bohatstvo. Cirkev nasledujúcich rokov sa musí vrátiť k bohatstvu Tradície. V mnohých krajinách to mladí pochopili, pretože ich starší zostávajú pripútaní k pominuteľným novotám. Táto skutočnosť, ktorú možno štatisticky dokázať, je paradoxná.
Druhým prvkom, ktorý by mal byť neoddeliteľnou súčasťou programu Cirkvi’v nasledujúcich rokoch, je obnovený život apoštolského mandátu, ktorý Dvanásti dostali od Ježiša a odovzdali potomkom: dosiahnuť, aby všetky národy a všetky časy uverili v evanjelium. Vykonávanie tohto mandátu predpokladá oboznamovanie s osobou a dielom Krista. Napriek stáročiam vývoja je Cirkev naďalej “malým stádom” v obrovskom svete. Poslanie má v jej živote zásadný význam. Najmä je potrebné posilňovať enklávy, ktoré už vznikli v pohanských oblastiach alebo tam, kde ešte stále existujú staré náboženstvá.
Ďalším prvkom, ktorý spontánne rozširuje život Cirkvi, je dialóg medzi vierou a kultúrou, ktorého cieľom je vytváranie kresťanskej kultúry. Dejiny Cirkvi svedčia o tom, že v priebehu storočí boli obdobia, keď kresťanská kultúra bola realitou. Diela týchto období zostávajú ako dôkaz a zároveň sú príkladom pre budúcnosť. Nejde o kopírovanie týchto vzorov; v každej epoche ponúka svetská realita novú príležitosť, ktorú platnosť viery využíva. Je to večné uskutočňovanie dialógu viery a kultúry.
Smerovanie Cirkvi ukazuje na nebo. To je zmysel vytvorenia cirkevného priestoru, ktorý vznikol na Letnice Petrovou rečou’. Ako postava prvého z Dvanástich pokračuje v pápežstve? Peter prišiel do Ríma a tam aj ukončil svoje dni. Keď idete do Ríma, ukážu vám Petrov hrob. To sa nedá poprieť. Dejiny to potvrdzujú. Ale Cirkev hlása koniec, ktorým je zavŕšenie kráľovstva, ktorého je skromnou predohrou.
Cirkev’hlásaním veriacim musí ukázať nebo ako cieľ každého života. Bude tiež vysvetľovať, že nebo je videnie Trojjediného Boha “tvárou v tvár”. apoštol Ján napísal: “Keď ho uvidíme, budeme mu podobní” (1 Jn 3, 2).
+ Héctor Aguer
Emeritný arcibiskup La Platy
Buenos Aires, pondelok 3. marca 2025