- Vrátenie sa k Bohu je kľúčom k duchovnému uzdraveniu a obnoveniu.
- Fráza "dielo ľudských rúk" je spojená s modloslužbou a falošným uctievaním.
- Tradičná omša ponúka hlbší duchovný význam bez zmienky o ľudskej práci.
- Reforma liturgie je potrebná na návrat k organickému a posvätnému uctievaniu.
V nedeľu ráno som si robil lectio divina a rozjímal som nad prvým čítaním zo svätej omše z minulého piatku, keď ma to napadlo. Tu je to, čo som čítal:
Navráť sa, Izrael, k Pánovi, svojmu Bohu, lebo si padol svojou neprávosťou. Vezmi si so sebou slová a vráť sa k Pánovi a povedz mu: "Vráť sa k Pánovi! Odstráň všetku neprávosť a prijmi dobro a my ti odovzdáme teľce svojich rtov. Asýria nás nezachráni, nebudeme jazdiť na koňoch, ani už nebudeme hovoriť: Diela našich rúk sú našimi bohmi.
Z môjho dnešného zamyslenia Lectio Divina… Fráza používaná pri každej omši Novus Ordo - “dielo ľudských rúk” - je v skutočnosti biblický výraz pre modloslužbu. 👇 pic.twitter.com/QmYYpsl8TL - John-Henry Westen (@JhWesten) 30. marca 2025
“Odovzdajte teľce našich rtov,” čo ma prinútilo zamyslieť sa nad “obetou” ako naším Pôstne rekolekcie majster David Torkington pripomína, že obeta modlitby – času na modlitbu je vlastne prijateľnou obetou pre Pána.
Ale okrem toho som čítal tieto slová: “ani my už nepovieme nič: Diela našich rúk sú našimi bohmi."” mal som na srdci nedávnu kritiku Novus Ordo od biskupa Stricklanda a tento biblický verš je práve ten verš v offertoriu v Novus Ordo, ktorý ma vždy rozladil.
V tradičnej latinskej omši (niekedy známej ako “Mimoriadna forma”) Offertorium na chlieb znie: "V tradičnej latinskej omši (niekedy známej ako “Mimoriadna forma”):
Prijmi, Svätý Otče, túto nepoškvrnenú hostiu, ktorú ti ja, tvoj nehodný služobník, obetujem…
Nie je tu žiadna zmienka o ľudskej práci alebo “práci našich rúk.”
Naopak, v Novus Ordo (niekedy známom ako “Ordinárna forma”) ofertóriu chleba sa hovorí:
Požehnaný si, Pane, Bože všetkého stvorenia, lebo skrze tvoju dobrotu sme prijali chlieb, ktorý ti obetujeme: plod zeme a prácu ľudských rúk, stane sa pre nás chlebom života.
Vyhľadal som v Písme ďalšie odkazy na “prácu ľudských rúk” a tu som našiel:
Pesalm 115, 4 (RSVCE)
“Ich modly sú striebro a zlato, dielo ľudských rúk.”
Psalm 135,15
“Modly národov sú striebro a zlato, dielo ľudských rúk.”
Deuteronómium 4,28
“A tam budete slúžiť bohom z dreva a kameňa, dielu ľudských rúk, ktoré nevidia, nepočujú, nejedia a necítia vôňu.”
2 Kr 19,18 / Iz 37,19
“… hodili svojich bohov do ohňa, lebo to neboli bohovia, ale dielo ľudských rúk, drevo a kameň.”
V biblickom použití sa “dielo ľudských rúk” spája s márnym, človekom vytvoreným náboženstvom, najmä modloslužbou – nie s niečím svätým či posväteným.
U Ozeáša je zrieknutie sa diela ľudských rúk znakom obrátenia – návratu k Bohu. Prečo teda vkladať do srdca liturgie frázu, ktorú Písmo v drvivej väčšine spája s falošným uctievaním?"
Možno je čas prehodnotiť, čo kladieme na naše oltáre a do našich modlitieb. Myslím si, že reforma liturgie ešte musí prebehnúť.
Premýšľam, či toto nie je jeden z dôvodov kritiky kardinála Ratzingera’na adresu Novus Ordo:
Na miesto liturgie ako ovocia vývoja prišla vykonštruovaná liturgia. Opustili sme organický, živý proces rastu a vývoja v priebehu storočí a nahradili sme ho – ako vo výrobnom procese – výmyslom, banálnym produktom na mieste.