- Trumpova politika na Blízkom východe pokračuje v neúspešných vojenských intervenciách.
- Bezpodmienečná podpora Izraela zhoršuje situáciu Palestínčanov a destabilizuje región.
- Intervencie USA vedú k zbytočným stratám na životoch a zhoršujú reputáciu krajiny.
- Amerika by sa mala sústrediť na vlastné záujmy, nie na zahraničné konflikty.
Poznámka od spoluzakladateľa LifeSiteNews Steva Jalsevaca: Tento článok American Conservative poskytuje úplne zdravý argument pre Trumpa, aby sa Spojené štáty nezapájali do ďalších nevyhratých, mimoriadne nákladných vojen s Izraelom na Blízkom východe. Mnohí Američania sú zdesení, že mierový prezident, ktorý sľuboval žiadne ďalšie zbytočné vojny, robí vo veľkom rozsahu presný opak. Američanov vyzývame, aby kontaktovali Biely dom a vyzvali prezidenta, aby okamžite stiahol všetky americké vojenské jednotky z regiónu.
Prezident Donald Trump sľúbil nový začiatok v zahraničnej politike. V Európe nabral nezávislý kurz a tlačí na Rusko a Ukrajinu, aby uzavreli mier. Na Blízkom východe však pokračuje v nastúpenej ceste svojich predchodcov’ - zrejme je pripravený viesť nové, ešte ničivejšie vojny.
Predchádzajúce administratívy urobili z Američanov spoluvinníkov masového zabíjania v Jemene - v mene Saudskoarabského kráľovstva. Pomáhali tiež islamským džihádistom pri pokuse zvrhnúť sýrskeho prezidenta Bašára al-Asada a poskytovali zbrane radikálom, ktorí sa zameriavali na náboženské menšiny. Viacerí prezidenti pohrozili vojenským zásahom proti Iránu, krajine, ktorá ohrozuje Saudov a Izraelčanov, nie Ameriku. Tie isté administratívy viedli vojnu proti šiitským milíciám v Iraku po tom, ako prezident George W. Bush vyhodil tento štát do vzduchu, čím vyvolal sektársku občiansku vojnu. Washington dôsledne podporoval brutálne zaobchádzanie Izraela s Arabmi, a to tak pod kontrolou vlády, ako aj mimo nej.
Čítajte: Trumpove’sionistické výbery do kabinetu znepokojujú antiglobalistov, obhajcov mieru
V skratke, Amerika’má na Blízkom východe za sebou kontraproduktívne, bezprávne násilie, často v mene iných štátov. Bush aspoň tvrdil, že v Iraku sú prítomné dôležité americké záujmy. Jeho nástupcovia v podstate zastupovali saudskú kráľovskú rodinu a izraelskú radikálnu Netanjahuovu koalíciu. V tomto procese sa Washington vzdal dokonca aj predstierania humanitárnych záväzkov.
Výsledky sú viac než katastrofálne, ako nedávno poznamenal Maha Yahya z Carnegie Middle East Center v časopise Foreign Affairs:
V posledných 15 rokoch Blízky východ zmietala vojna, ničenie a vysídľovanie. Státisíce ľudí zomreli počas bojov v Gaze, Libanone, Líbyi, Sudáne, Sýrii a Jemene. Ďalšie milióny ľudí utiekli. Násilie spôsobilo, že sa znížili úspechy v oblasti vzdelávania, zdravotníctva a príjmov a zároveň sa zničili domy, školy, nemocnice, cesty, železnice a rozvodné siete. Vojna v Gaze sa ukázala ako obzvlášť ničivá, keďže sociálno-ekonomické ukazovatele tohto územia sa vrátili na úroveň z roku 1955. Svetová banka a organizácie OSN odhadli, že obnova Blízkeho východu a zabezpečenie dostatočnej humanitárnej pomoci bude stáť 350 až 650 miliárd dolárov. Rozvojový program OSN odhadol, že len na obnovu Gazy je potrebných najmenej 40 až 50 miliárd dolárov.
Nanešťastie, Trump v tomto katastrofálnom prístupe pokračuje. Zintenzívňuje nezákonnú vojenskú kampaň Bidenovej administratívy’proti Jemenu a hrozí vojnou proti Iránu. Zdvojnásobil bezpodmienečnú podporu svojho predchodcu’vražednej kampane Izraela’v Gaze a podporil porušenie samotného prímeria, ktoré Izrael’požadoval od oboch strán. A napokon, nová administratíva zvyšuje vojenské akcie v blízkom okolí—napríklad v Somálsku—napriek tomu, že existuje len málo dôkazov o akomkoľvek ohrození Ameriky.
V mnohom z toho Trumpa účinne podporuje Blob, zahraničnopolitický establišment, napriek tomu, že ním ostentatívne pohŕda. Vo Washingtone sa takmer jednomyseľne podporuje imperiálna zahraničná politika v mene fiktívneho “poriadku založeného na pravidlách” systému, ktorý navrhli západné krajiny, ale ktorý bežne porušujú. Pre mnohých členov Blobu je vojna prvou, nie poslednou možnosťou. Dominancia a prvenstvo sa považujú za primeranú odmenu bez ohľadu na množstvo premrhaného bohatstva alebo počet obetovaných amerických, nieto ešte cudzích životov.
Washington kedysi považoval Blízky východ za životne dôležitý. Tento región poskytoval Západu veľkú časť dodávok ropy. Genéza Carterovej doktríny, ochoty použiť silu v Perzskom zálive, spočívala v obavách, že Sovietsky zväz by sa mohol zmocniť tohto regiónu alebo ho destabilizovať. Medzinárodné dodávky energie sa však diverzifikovali, USA sa stali popredným svetovým producentom energie a žiadna zahraničná mocnosť nehrozí, že by mohla Perzský záliv ovládnuť. Energetika nie je dôvodom na to, aby Amerika v regióne promiskuitne zasahovala, nehovoriac o vojenskom zásahu.
Čítajte: Izrael na pokraji občianskej vojny? Napätie rastie, keď Netanjahu obnovuje vojnu v Gaze
Dalším tradičným ospravedlnením pre večné zasahovanie na Blízkom východe bol Izrael. Washington dlho poskytoval v podstate bezpodmienečnú podporu politike tohto štátu’akokoľvek bezohľadnej. Najhorším zdôvodnením je nezmyselná teológia vykresľujúca moderný sekulárny štát vedený ateistami ako teologického nástupcu starovekého hebrejského kráľovstva. V každom prípade je teraz Izrael regionálnou superveľmocou s konvenčnou prevahou a jadrovými zbraňami. Je schopný sa dobre brániť, hoci v poslednom čase využíva svoju vojenskú silu na expanziu—na Západnom brehu Jordánu a potenciálne aj v Gaze a inde.
Islamistické násilie proti americkým a iným cieľom premenilo terorizmus na ďalšie ospravedlnenie použitia vojenskej sily. Ale intervencie Washingtonu’boli v skutočnosti prednou príčinou útokov na Američanov. Bombardovanie, invázia a okupácia iných krajín, podpora spojeneckých štátov, ktoré robili to isté, a podporovanie autoritárskych, utláčateľských režimov vytvárali spätný úder. Ktorý rozumný arabský obyvateľ, okrem kráľovského potentáta, by mohol považovať Washington za priateľa? Nanešťastie, najzraniteľnejším cieľom boli americkí civilisti. USA by sa mali radšej vyhýbať hádkam iných národov, než aby tieto spory brali ako svoje vlastné.
Spája sa s tým aj strach z nepriateľského regionálneho hegemóna. USA však neprejavili žiadne obavy zo saudskej kráľovskej rodiny, ktorá doma zavádza tyraniu a v zahraničí sa angažuje v agresii. Napríklad Rijád pomohol upevniť opresívnu vládu menšinovej sunnitskej kráľovskej rodiny nad väčšinovým šiitským obyvateľstvom v Bahrajne. Podobne následné administratívy prejavovali len málo výčitiek voči schopnosti Izraela bombardovať palestínskych poddaných a susedné národy. Napriek tomu, že vo Washingtone sa ozývajú hlasy o Iráne, jeho vládcovia sa vo všeobecnosti snažili vyhnúť konfrontácii s Amerikou. Každopádne, dominancia na Blízkom východe po diverzifikácii dodávok energie neposkytovala veľké výhody. Blízky východ, plný prvoplánových sporov a, čo je horšie, zlyhávajúcich a upadajúcich štátov, by sa mal považovať za najmenej dôležitý región pre USA, okrem Antarktídy.
Trump netvrdí, že na Blízkom východe záleží alebo že intervencia podporuje záujmy USA. Pri zaobchádzaní so Saudskoarabským kráľovstvom ako so spojencom zbytočne riskuje americké životy. Urobiť Blízky východ bezpečným pre absolútnu monarchiu je výsmechom deklarovanej oddanosti Washingtonu’ľudským právam. Okrem toho podpora izraelskej politiky, najmä odmietanie zaobchádzať s Palestínčanmi ako s ľudskými bytosťami so základnými právami a legitímnymi ašpiráciami, zaručuje, že Blízky východ zostane v násilnom chaose. Pozoroval Maha Yahya: “Nech sa Izrael a Spojené štáty snažia akokoľvek, nemôžu dosiahnuť mier tým, že budú Palestínčanov obchádzať. V skutočnosti ich sem dostalo práve to, že sa o to pokúšajú." ”Trump však ani’nepredstiera, že mu záleží na brutálnych etnických/náboženských čistkách a promiskuitnom zabíjaní Palestínčanov a iných Arabov.
ČÍTAJTE: Candace Owens slams Trump-backed Zionist-extremist who-was-just-elected-to-congress
Podnecovanie vojen inde nie je odpoveď. Boj proti Ansar Allah v Jemene sa môže ukázať ako nekonečný. Na adresu tejto skupiny, známej aj ako Húsíovia, prezident odkázal: “Prestaňte strieľať na americké lode a my prestaneme strieľať na vás.” Na americké plavidlá sa však zameriavajú, pretože Washington zasiahol v ich susedstve. Húsíovia prerušili dopravu v Červenom mori v reakcii na zničenie Gazy, ktoré podporil Izrael’a zastavili svoje útoky počas nedávneho, krátko trvajúceho prímeria. Trump triumfálne vyhlásil, že “Iránom podporovaní teroristi z kmeňa Hútíov boli za posledné dva týždne zdecimovaní neúnavnými údermi,” ale Bidenova administratíva pravidelne sa od decembra 2023 zamerala na Ansar Allah a jeho spojencov bez zjavného výsledku. Okrem toho Hútiovia prežili roky saudského bombardovania s použitím amerických lietadiel riadených americkými spravodajskými službami, ktoré obsluhovali americkí dodávatelia zhadzujúci americkú muníciu a ktoré spočiatku dopĺňali americké tankery.
V konečnom dôsledku by si víťazstvo USA v Jemene pravdepodobne vyžadovalo použitie pozemných síl. James R. Holmes z Naval War College poznamenal, že “Lietadlá nemôžu obsadiť územie, akokoľvek cennou podpornou kapacitou sú pre armády a námornú pechotu.” Trvať na tom, aby Netanjahuova vláda dodržiavala nedávne prímerie, by bolo najjednoduchšou stratégiou na opätovné otvorenie Červeného mora. A aj víťazstvo by Amerike prinieslo len málo výhod. Povesť Washingtonu’sa zhorší, keď bude administratíva nasledovať saudskú prax zabíjania civilistov na dosiahnutie svojich cieľov. Napokon, poznamenal viceprezident J. D. Vance v neslávne známom skupinovom chate Signal, Trump teraz plní príkazy Európy’(ako aj Číny’s!) a robí more bezpečným pre lode iných krajín’. A to po tom, čo sa Európania rozhodli, že je lepšie zaplatiť o niečo viac za lodnú dopravu, než viesť zúfalú vojnu na Blízkom východe.
Teherán Ameriku neohrozuje, napriek tomu prezident zdá sa, že je ešte viac nadšený z útoku na Irán ako na Jemen: “Ak neuzavrú’dohodu, bude sa bombardovať,” vyhlásil: “Bude to bombardovanie, aké ešte nikdy nevideli.”Tragédiou je, že to bolo práve Trumpovo’nerozumné rozhodnutie v prvom volebnom období (v rozpore s radami väčšiny jeho poradcov) odstúpiť od jadrovej dohody JCPOA, ktoré posunulo Teherán podstatne bližšie k vývoju jadrových zbraní.
Vojna s Iránom bez povolenia Kongresu by bola nezákonná. Takisto by vyvolala potenciálne ničivú odvetu v celom regióne. Hrozí Iránsky vojenský veliteľ Amir Ali Hadžizadeh: “Niekto v sklenených domoch nehádže kamene na nikoho,” napriek tomu “Američania majú v regióne najmenej 10 základní s 50 000 vojakmi, čo znamená, že sedia v sklenenom dome.” Kráľovstvá Perzského zálivu by sa mohli stať terčom aj ich ropné zariadenia. Do konfliktu by mohol byť zatiahnutý aj Irak, šiitská väčšinová krajina, v ktorej má Teherán značný politický vplyv a podporuje významných polovojenských spojencov. Napokon, útok na Irán by iránskemu režimu dramaticky ukázal, že iba jadrová zbraň môže zabezpečiť jeho prežitie.
Prezident je správne rozhodnutý vrátiť záujmy Američanov’do centra politiky Washingtonu’voči Európe. Na Blízkom východe však riskuje, že začne taký druh nekonečných vojen, za ktoré kritizoval svojich predchodcov. Ďalší nezákonný agresívny konflikt by mohol dostať povesť Ameriky na nové dno. Uprostred viacerých kríz na Blízkom východe by administratíva pravdepodobne zistila, že Amerika je napriek svojej sile dosť osamelá.
Naopak, Trump by mal na Blízkom východe uplatňovať zásadu America First. Tento región už nemá veľký význam za svojimi hranicami, najmä pre tento národ. Politika Washingtonu’by mala odrážať túto modernú realitu.
Prevzaté so súhlasom The American Conservative.