EXKLUZÍVNE: Kňaz menuje hlavných kandidátov na pápeža, ktorí by mohli obnoviť vieru po Františkovi

V tomto exkluzívnom rozhovore diecézny kňaz Abbé Claude Barthe, spoluzakladateľ časopisu Catholica a kaplán púte Summorum Pontificum, hovorí Johnovi-Henrymu Westenovi, že kardináli konkláve musia zvoliť pápeža viery a odvahy, aby zvrátili doktrinálny zmätok, ktorý zanechal František. Za nádejných kandidátov na obnovenie ortodoxie označuje kardinálov Ranjitha a Erdő, vyzýva k modlitbám a pôstu a zdôrazňuje, že biskupi musia odolávať heterodoxii - dokonca aj zo strany vládnuceho pápeža.

Ktorý kardinál je podľa vás najlepším kandidátom na obnovenie ortodoxie v Cirkvi?

Prichádzajú mi na um dve mená, ktoré by reálne mohli získať významnú podporu:

Aké najdôležitejšie vlastnosti by mali kardináli hľadať u budúceho pápeža?"

Vieru a odvahu ju vyznávať.

Dve mená, ktoré som’spomenul, by mohli slúžiť ako prechodné postavy. Mali by byť odvážni vo viere a otcovskí, ako dobrí pastieri, ktorí milujú svoje ovečky a chcú ich zhromaždiť a uzdraviť.

Pápež, ktorý vyvedie Cirkev zo súčasnej krízy, musí plniť svoje poslanie Kristovho vikára, ktorým je utvrdzovať svojich bratov vo viere. Musí obnoviť vládu viery a neomylnosť, ktorá bola odsunutá na okraj “pastoračného magistéria” posledného koncilu. Bude musieť nanovo vytýčiť hranice medzi pravdou a omylom a uplatňovať lásku tým, že bude chrániť stádo pred tými, ktorí rozsievajú duchovnú smrť. Tento pápež bude musieť v určitej forme čeliť mučeníctvu.

Čo by malo byť hlavnou prioritou budúceho pápeža?

Obnovenie čistoty viery. V mojej pripravovanej knihe Cirkev zajtra: Za skutočnú reformu Cirkvi rozoberám prvky postupnej revitalizácie Cirkvi: liturgickú obnovu, obnovené kázanie o posledných veciach, obnovenie spovednej praxe, priame katechetické vyučovanie, morálne kázanie—najmä o manželskej morálke—a kňazskú formáciu.

Aká je najväčšia kríza, ktorej bude čeliť budúci pápež po Františkovom pontifikáte?

Jezuita Antonio Spadaro, bývalý riaditeľ La Civiltà Cattolica a mysliteľ Františkovho pontifikátu, nedávno v La Repubblica uviedol, že “budúca Cirkev bude pluralitná” a že už netreba hľadať jednotu, ale rozmanitosť. To, žiaľ, odráža realitu: Františkov’pontifikát zjavne ukázal, že pravidlo viery sa rozpadlo. Od skončenia Druhého vatikánskeho koncilu pred šesťdesiatimi rokmi sa Cirkev anglikanizovala. Teraz si každý katolík—či už teológ alebo laik—môže “poskladať” svoje vlastné vyznanie viery a morálku.

Ktokoľvek bude v najbližších dňoch zvolený za pápeža, zdedí tento roztrieštený katolicizmus. Žiaľ, po hromovládnom pápežovi môžeme skončiť s nevýrazným—akýmsi správcom konkurznej podstaty.

Ako by mali veriaci katolíci reagovať, ak bude za pápeža zvolený heterodoxný kardinál, ako napríklad Parolin alebo Zuppi?

Pravda, katolíci by mali byť poslušní voči svojim pastierom, najmä pápežovi. Ale v týchto časoch dramatickej krízy, ktorú ešte zhoršil pontifikát, ktorý promulgoval dokumenty ako Fiducia Supplicans a exhortáciu Amoris Laetitia (ktorá v bode 301 naznačuje, že v určitých prípadoch môžu byť cudzoložní manželia, ktorí si uvedomujú morálne normy, v stave milosti), je legitímne najprv preskúmať náuku tých, ktorí spravujú duše. Sú to však predovšetkým učiaci členovia Cirkvi—biskupi a kardináli—ktorí musia hlasno vystupovať proti heterodoxnému učeniu. Musia naliehať na pápeža, aby vyznával vieru a potvrdzoval svojich bratov, aj keby to malo znamenať odvolanie omylov.

Odporúčate nejaké modlitby alebo duchovné praktiky, napríklad ruženec alebo pôst, ktoré by veriaci mohli použiť na pomoc Cirkvi pred konkláve a počas neho?"

Modlitby, pôst a obety sú veľmi chvályhodné. Chcel by som však varovať pred prílišným zdôrazňovaním významu tohto konkláve. V dlhých pokoncilových dejinách je to’jedna udalosť z mnohých. Napriek tomu zmeny, ktoré prináša do rímskej správy—či už k lepšiemu alebo horšiemu—by mohli urýchliť moment úplnej obnovy. Pripájam sa k tým, ktorí odporúčajú vzývať Pannu Máriu, prostredníčku všetkých milostí, najmä prostredníctvom ruženca, za Cirkev. Nech Mária, Matka apoštolov, inšpiruje statočných biskupov!

Kto bude počítať hlasovacie lístky v konkláve?"

Troch skrutátorov a troch revízorov verejne vyžrebujú spomedzi kardinálov. Traja skrutátori sedia za stolom pred oltárom Sixtínskej kaplnky. Pred očami verejnosti počítajú hlasovacie lístky, ktoré musia zodpovedať počtu hlasujúcich kardinálov. Potom prvý skrutátor rozloží každý hlasovací lístok, potichu ho prečíta, odovzdá ho druhému, ktorý urobí to isté, a potom tretiemu, ktorý prečíta meno nahlas. Prvý večer sa uskutoční jedno hlasovanie, potom štyri hlasovania za deň—dve ráno, dve popoludní. Po každom hlasovaní revízori opätovne skontrolujú všetky hlasovacie lístky a sčítacie hárky, aby sa uistili o správnosti. Nemôže dôjsť k žiadnej chybe.

Je pravda, že každého jednotlivého pápeža vyberá Boh, ako mnohí tvrdia?"

Jasné je, že Boh vyberá pápeža prostredníctvom voľby kardinálov’. Ale Božia prozreteľnosť’je hlboko tajomná: za Kristových vikárov si z vlastnej vôle vybral tak svätého Pia V., ako aj Alexandra VI. Morálna skazenosť Ríma Alexandra VI’bola obrovská, ale nie sú doktrinálne rany ešte vážnejšie? V každom prípade vieme, že Boh dovoľuje zlo len preto, že z neho môže vyplynúť väčšie dobro. A tak zo škôd spôsobených pastiermi ako Alexander VI. vzišla svätá a úžasná reakcia katolíckej reformácie v 16. storočí. Podobne aj v 21. storočí…

Tento rozhovor bol preložený s pomocou AI a skontrolovaný z hľadiska presnosti.