- Adopcia embryí je v katolíckom svete populárna, ale nie morálne správna.
- Umelé oplodnenie a prenos embryí sú odsúdené ako vnútorné zlo Cirkvou.
- Cirkev podporuje adopciu, ale nie ako spôsob, ako ospravedlniť IVF.
- Prenos embryí je morálne problematický a vytvára ďalšie zlo v spoločnosti.
Nasledujúci článok obsahuje poznámky profesora Johna Paula Meenana z Our Lady Seat of Wisdom College a odpovede Dr. Elizabeth Rexovej z Charlotte Lozier Institute. Prvú časť ich debaty nájdete tu. Žiadny z týchto argumentov neobhajuje používanie IVF. LifeSiteNews je priamo proti IVF.
MEENAN: Chcel by som poďakovať Dr. Rexovej za jej podrobnú odpoveď na moje vlastné obavy. Musím sa priznať, že som si neuvedomil, že ‘adopcia embryí’ sa stala v katolíckom svete takým hlavným prúdom. Ale to ešte neznamená, že je to správne.
REX: Chcel by som poďakovať pani profesorke Meenanovej za odpoveď na moju odpoveď. Dúfam, že budeme môcť pokračovať v našej prebiehajúcej diskusii týkajúcej sa morálnosti prenosu embryí aj adopcie embryí.
Pre záznam sa zdá, že sme v úplnej zhode, pokiaľ ide o autoritatívne magisterské definície, ktoré odsudzujú vnútorné zlo nasledujúcich štyroch techník umelej reprodukcie (ART):
1) umelé homologické oplodnenie;
2) umeléheterologické oplodnenie;
3) náhradné materstvo, ako je definované v Donum vitae II.A.3; a
4) zmrazenie/krioprezervácia, ako je definované a odsúdené v Donum vitae, I.6 aj v Dignitas personae 18. Tu sú štyri kľúčové magistériové definície:
“Podľa ‘umelého oplodnenia’ alebo ‘umelého oplodnenia’ sa tu rozumejú rôzne technické postupy smerujúce k získaniu ľudského počatia iným spôsobom ako pohlavným spojením muža a ženy” (Donum vitae II, s pridaným dôrazom).
1.”Pod umelým homológnym oplodnením alebo splodením Inštrukcia rozumie techniku používanú na získanie ľudského počatia s použitím gamét dvoch manželov spojených v manželstve. Homológne umelé oplodnenie možno vykonať dvoma rôznymi metódami:
a) Homologické IVF a ET: techniky používané na získanie ľudského počatia prostredníctvom stretnutia in vitro gamét manželov spojených v manželstve.
b) Homologické umelé oplodnenie: technika používaná na získanie ľudského počatia prostredníctvom prenosu do pohlavných orgánov vydatej ženy spermy predtým odobratej jej manželovi.
2. “Pod pojmom heterologické umelé oplodnenie alebo prokreácia sa v pokyne rozumejú techniky používané na umelé získanie ľudského počatia použitím gamét pochádzajúcich od aspoň jedného darcu iného ako manželia, ktorí sú spojení v manželstve. Takéto techniky sú dvoch typov:
a) Heterológne IVF a ET: technika používaná na získanie ľudského počatia prostredníctvom stretnutia in vitro gamét pochádzajúcich od aspoň jedného iného darcu, než sú dvaja manželia spojení v manželstve.
b) Heterológne umelé oplodnenie: technika používaná na získanie ľudského počatia prostredníctvom prenosu spermií predtým odobratých od iného darcu, ako je jej manžel, do pohlavných orgánov ženy.
3. “Podľa ‘náhradnej matky’ Pokyn znamená:
a) žena, ktorá v tehotenstve nosí embryo implantované v jej maternici a ktorá je geneticky cudzia embryu, pretože bolo získané spojením gamét ‘darcov’. Nosí tehotenstvo s prísľubom, že dieťa po narodení odovzdá strane , ktorá si tehotenstvo objednala alebo s ňou uzavrela dohodu. (Zdôraznenie dodané: táto magisterská definícia sa nevzťahuje na adopciu embrya).
b) žena, ktorá v tehotenstve nosí embryo, na ktorého splodenie prispela darovaním vlastného vajíčka, oplodneného prostredníctvom inseminácie spermiami iného muža ako jej manžela. Prenáša tehotenstvo s prísľubom, že dieťa po narodení odovzdá strane, ktorá si tehotenstvo objednala alebo s ňou uzavrela dohodu.” (Em- dodaný dôraz: táto magisterská definícia sa nevzťahuje na adopciu embrya.)
4. “zmrazenie embryí, aj keď sa vykonáva s cieľom zachovať život embrya – kryokonzervácia – predstavuje priestupok proti úcte, ktorá prináleží ľudským bytostiam, tým, že ich vystavuje vážnemu riziku smrti alebo poškodenia ich telesnej integrity a pripravuje ich, aspoň dočasne, o materské útočisko a graviditu, čím ich dostáva do situácie, v ktorej je možné ďalšie priestupky a manipulácia.” (Kurzíva v origináli; pridané tučné písmo.) N.B. Zmrazovanie embryí a “pripravenie ich, aspoň dočasne, o materské útočisko a graviditu” je morálne urážlivé a ťažký hriech.
Štyri závery, s ktorými sa, dúfam, v debate o adopcii embryí obaja stotožníme:
MEENAN: Rex nereaguje priamo na dve kľúčové učenia, ktoré citujem z Donum Vitae (1987) a Dignitatis Personae (2008). Hovorí okolo nich, ale nie k nim.
REX: Reagoval som síce priamo na Meenanove’dva citáty z Donum vitae I.5 a Dignitas personae 19, ale zrejme sa rozhodol nečítať moje veľmi podrobné odpovede, ktoré som napísal pred desiatimi rokmi na odborných stránkach The National Catholic Bioethics Quarterly. Tu je opäť moja priama odpoveď Meenanovi týkajúca sa týchto dvoch kľúčových učení:
Môj článok [“The Magisterial Liceity of Embryo Transfer”] v skutočnosti obsahuje dve dôležité kapitoly: “Magisteriálna lýza prenosu embryí v Donum vitae 1.3 Verne rieši Donum vitae 1.5″ (strany 50-52); a “Magisterská Licita prenosu embryí v Donum vitae 1.3 Verne rieši Dignitas personae 19″ (strany 52-56).
Rád by som odporučil, aby sa prof. Meenanovi – a ďalším vážne zainteresovaným sledovateľom LifeSite News – prečítať si môj článok zo zimy 2015 v The National Catholic Bioethics Quarterly článku (najmä na stranách 710–721), v ktorom dôkladne analyzujem a obhajujem prenos embrya (ET) ako morálne legitímny terapeutický postup a ako život zachraňujúci lekársky zákrok, ktorý Donum vitae I,3 (a citovaný aj v Katechizme Katolíckej cirkvi n. 2275) učí, že “musí byť” zachované ako “dovolené”, ak sa používa na liečenie a záchranu života embryí. Ani Donum vitae, ani KOK nezakazujú používanie prenosu embryí na liečenie a záchranu životov ľudských embryí, ktoré boli nemorálne počaté a zmrazené ich rodičmi, a Dignitas personae 18 je tým hlboko znepokojená:
[p]ovažná väčšina embryí, ktoré sa nepoužijú, zostáva ‘sirotami’. Ich rodičia si ich nevyžiadajú a niekedy sa po nich stratí akákoľvek stopa. To je dôvod, prečo sú v takmer všetkých krajinách, kde sa uskutočňuje in vitrooplodnenie, tisíce a tisíce zmrazených embryí.”
Jediné embryá, ktoré v súčasnosti čelia absurdnej a nespravodlivej situácii, sú tie zmrazené embryá, ktoré neboli legálne a terapeuticky vyliečené a prenesené do lona vlastných matiek’ na materské útočisko a graviditu. Zodpovední rodičia musia buď vychovávať svoje vlastné IVF deti, alebo ak to nie je možné, potom je adopcia embryí jedinou ďalšou morálnou možnosťou pre nechcené nenarodené IVF dieťa. Tu je odkaz na môj článok.
MEENAN: Skôr než ponúknem niektoré objasnenia potrebné pri tvrdeniach uvedených v jej odpovedi, dovoľte mi položiť jednoduchú otázku:
Pápež Ján Pavol II. aj kardinál Ratzinger si boli dobre vedomí všetkých dôvodov a argumentov, ktoré Dr. Rexová ponúka, a mohli ich uviesť prinajmenšom tak dobre ako ona. Napriek tomu stále učili – celkom jasne – že neexistujú žiadne legálne prostriedky na to, aby sa tieto embryá narodili.
Prečo má Dr. Rexová – a ďalší, ktorých cituje – možnosť povedať, že teraz skutočne existujú legálne prostriedky? Čo sa zmenilo od roku 1987 a 2008? Odkiaľ čerpá autoritu ísť v rozpore so závermi, ku ktorým dospelo Magistérium? Nezabúdajte, že kardinál Ratzinger napísal Donum Vitae a ako pápež schválil Dignitatis Humanae.
REX: Žiaľ, zdá sa, že práve profesor Meenan odsudzuje to, čo samotná Katolícka cirkev nikdy neodsúdila. Kardinál Ratzinger a svätý pápež Ján Pavol II. sa nezaoberali zákonnosťou prenosu embryí do maternice matky, skôr ich hlboko znepokojovala absurdita, že prebytočné embryá neboli prenášané do materníc matiek’! A “adopcia embryí” bola v roku 1987 úplne neznáma – možno dokonca nepredstaviteľná –: Hannah sa narodila o 11 a viac rokov neskôr, v roku 1998.
MEENAN: Čitatelia by si mali uvedomiť, že Pápežská akadémia pre život, na ktorej podporu sa Dr. Rex odvoláva, nie je magisterským úradom, ale len poradným, podobne ako Pápežská akadémia vied. Na jej vymenovanie dokonca ani nemusíte byť katolíkom, a v poslednom čase sa v nej objavujú kontroverzní menovaní. Len pred niekoľkými rokmi sa zaplietli do škandálu, keď kniha, ktorú vydali, schválila antikoncepciu. A hľadať morálne usmernenie u USCCB je riskantné.
REX: Mrzí ma, že profesor Meenan znížil reputáciu Pápežskej akadémie pre život, napr. počas pontifikátu Benedikta XVI. v roku 2008. Podľa Katolíckej tlačovej agentúry 17. júna 2008 “pápež Benedikt XVI. vymenoval za prezidenta Pápežskej akadémie pre život biskupa Salvatoreho Fisichellu, terajšieho pomocného rímskeho biskupa a rektora Pápežskej lateránskej univerzity“v meste. Biskup Fisichella (…) vystrieda biskupa Elia Sgreccia, ktorý odstúpil po dosiahnutí veku 75 rokov, čo je povinný vek na odstúpenie. (…) Je tiež členom dvoch kongregácií v rámci Rímskej kúrie: Kongregácie pre náuku viery a Kongregácie pre kauzy svätých.”
Jasné je, že mons. Rino Fisichella bol pápežom Benediktom XVI. požiadaný, aby sa zúčastnil a vystúpil v jeho mene na oficiálnej tlačovej konferencii vo Vatikáne 12. decembra 2008, teda v deň, keď bola Katolíckej cirkvi a svetu vydaná inštrukcia Dignitas personae.
Takisto ma mrzí, že prof. Meenan pokúša označiť hľadanie morálneho usmernenia u Konferencie katolíckych biskupov Spojených štátov amerických za “frapantné úsilie.”
MEENAN: V teológii platí zásada, že menej autoritatívne veci sa vždy interpretujú vo svetle autoritatívnejších. Tak Donum Vitae, ako aj Dignitatis Personae sú magistériálne dokumenty, vyhlásené najvyššou autoritou v Cirkvi. Nič a nikto, na koho sa Dr. Rexová odvoláva, aby podporila svoje stanovisko, takúto autoritu nemá.
Teológovia diskutujú o všeličom, od svätenia žien po antikoncepciu, eutanáziu a potraty. To však neznamená, že tieto otázky sú diskutabilné. Keď totiž na veciach naozaj záleží, Cirkev (po dlhom uvažovaní) jednoducho povie pravdu.
Prečítajte si dva kľúčové odseky citované v mojej prvej odpovedi. Cirkev formuluje svoje učenie tak jednoducho a jasne, aby ho všetci mohli pochopiť, ‘s ľahkosťou, pevnou istotou a bez prímesí omylu’, bez potreby pokročilého vzdelania, ezoterického jazyka alebo zložitých argumentov.
REX: Správne, ale nikto, vrátane prof. Meenan, by mal odsudzovať to, čo Katolícka cirkev neodsúdila, alebo prekrúcať to, čo Magistérium skutočne učí.
MEENAN: Teraz objasníme našu odpoveď len na niekoľko tvrdení Dr. Rexa:
1. Áno, máme povinnosť zachraňovať a chrániť život, ale nie na úkor páchania morálneho zla. To je celá podstata týchto dvoch dokumentov. Umiestnenie embrya do maternice technickými prostriedkami (embryotransfer, ET) nahrádza manželský akt a je vnútorným zlom, ako súčasť širšieho zla IVF. Aj keď mnohí katolíci, dokonca aj biskupi, túto technológiu podporujú, pretože sa zdá byť povrchne ‘pro-life’. Nie je to tak.
REX: Ani jedna z dvoch inštrukcií nikde neodsudzuje prenos embrya (ET) ako náhradu manželského aktu. Oba dokumenty však odsudzujú umelé oplodnenie, umelé oplodnenie a komerčné náhradné materstvo, pretože práve tieto techniky nemorálne nahrádzajú manželský akt. Keď už bolo dieťa počaté, zmrazené a opustené vlastnými rodičmi, Donum vitae I,3 jasne učí, že “treba podporovať ako dovolené” všetky terapeutické lekárske zásahy, ako je prenos embrya, ktoré sú zamerané na uzdravenie a záchranu života embryí. Toto kľúčové magisteriálne učenie je autoritatívne citované a vyučované aj v KOK č. 2275.
MEENAN: 2. Argumenty Dr. Rexa podporujúce prenos embryí by sa rovnako dobre mohli použiť na podporu niektorých, ak nie všetkých aspektov IVF. Koniec koncov, je toprodukcia života, či nie, a deti, ktoré by inak neexistovali, teraz môžu existovať, a to všetko pri poskytovaní (zrejme) veľkej nádeje a radosti neplodným párom. Nech už definujeme náhradné materstvo akýmkoľvek spôsobom, implantácia geneticky cudzieho dieťaťa do maternice sa hodí bez ohľadu na zámer. Ale Donum Vitae odsudzuje aj teoretický ‘jednoduchý prípad’ IVF a ET: Neplodný, manželský pár, ktorý má jedno vajíčko oplodnené prostredníctvom IVF, spermiami odobratými bez masturbácie, a žiadny potrat.
Mohol by Dr. Rex oddeliť tieto dva postupy a tvrdiť, že IVF je nesprávne, ale ET – implantácia embryí – nie? Je to to, čo podľa nej učia dokumenty? Zdá sa jasné, že oba postupy sú odsúdené ako nemorálne. Celý proces rozdeľuje ‘nexus indissolubilis’ – nerozlučné puto –, ktoré existuje a musí existovať medzi jednotou a plodením.
REX: Nie. Prenos embrya nie je “produkciou života”: nemorálne umelé oplodnenie alebo nemorálne umelé oplodnenie už “vyprodukovalo život.” Dieťa začína existovať pri oplodnení – aj keď je zmrazené – nie keď sa implantuje do maternice. Právo dieťaťa na život sa začína oplodnením, nie implantáciou. Toto je veľmi častý medicínsky nepravdivý argument, ktorý často používajú mnohí teológovia a etici, ktorí sú proti prenosu embryí aj proti adopcii embryí. Lekárske slovníky vedecky definujú začiatok ľudského života – a tehotenstva – pri oplodnení, nie o týždeň neskôr pri implantácii. Guttmacherov inštitút už desaťročia trvá na tom, aby sa počatie aj tehotenstvo definovali ako začiatok implantácie – nie oplodnenia – zo zjavných zlých a nekalých dôvodov. Muž a žena sa stávajú otcom a matkou po oplodnení, nie po implantácii.
Ano. Som rád, že sa s profesorom Meenanom vlastne môžeme začať zhodovať v tom, že práve homologické aj heterologické umelé oplodnenie a umelé oplodnenie vlastne rozdeľujú neoddeliteľnosť unitívneho a prokreatívneho významu manželského aktu – t.j, ‘nexus indissolubilis’ – a ktoré porušujú manželské puto a právo manželov stať sa rodičmi len prostredníctvom jeden druhého. Keď sa náhradných embryí neskôr zrieknu ich biologickí rodičia, prenos embryí (ET) a adopcia embryí sú jedinými morálne legitímnymi prostriedkami, ktoré pomáhajú obnoviť prirodzenéa neporušiteľnéprávo dieťaťa’na materské útočisko, tehotenstvo a narodenie do milujúcej adoptívnej rodiny. Cirkev vždy chválila a podporovala adopciu.
MEENAN: 3. Odsek povoľujúci terapeutické intervencie na nenarodených deťoch ušľachtilá snaha sa vzťahuje na deti už v maternici a nemožno ho chápať ako podporu implantovania embryí. Dokument práve strávil predchádzajúce odseky odsudzujúce IVF a ET. Navyše, ak by to bolo zmyslom tohto odseku, prečo by autori dokumentu – ktorí si boli dobre vedomí prenosu embryí – na to nenarážali, keď neskôr hovorili o adopcii embryí? Namiesto toho sa v ňom hovorí presný opak: Nie existujú žiadne legálne prostriedky na donosenie týchto embryí. Interpretácia Dr. Rexa’je špekulatívna.
REX: Prof. Meenan nemá právo upravovať, meniť alebo pridávať jediné slovo do oficiálneho textu magistrátneho dokumentu: Donum vitae I, 3 používa slovo “embryo” – nie dieťa – a ani Donum vitae I, 3 neobsahuje slová “v maternici.”
MEENAN 4. Podružne, ako by sa takéto embryá vyberali? Podľa ľubovoľných kritérií, eugenických alebo iných, alebo kvázi náhodnou lotériou?"
REX: Umiestňujúca rodina – s voľnými zmrazenými embryami – má primárnu povinnosť nájsť dobrú rodinu pre svoje zvyšné zmrazené embryá. Umiestňujúca rodina má tiež možnosť rozhodnúť sa, či bude pokračovať v otvorenej, uzavretej alebo dokonca anonymnej adopcii. Umiestňujúca rodina alebo adoptívna rodina sa môže obrátiť aj na organizácie ako Snowflake Embryo Adoption Program alebo National Embryo Adoption Center, ktoré pomohli nespočetnému množstvu veľkorysých umiestňujúcich a adoptujúcich párov, ktoré si vybrali život a adopciu ako láskyplnú a morálnu možnosť pre zmrazené nenarodené deti.
MEEHAN: 5. Implantovať tieto embryá do materníc ochotných účastníkov – pri všetkých dobrých úmysloch – je formálnou spoluprácou na tomto makabróznom úsilí, uzurpovaním si Božej’výsady a vytvorilo by to len ešte väčší trh a apetít po produkcii embryonálnych detí. Morálne zlo vždy plodí ešte väčšie zlo, a preto Cirkev skutočne odsúdila IVF a ET, od začiatku až do konca. Nemali by sme sa na ňom zúčastňovať. Tieto deti, žiaľ, nemajú morálne legitímny spôsob, ako sa dostať na svet. Takto jednoducho a jasne to učila Cirkev. Ak Magistérium zasiahne a objasní to ďalej, som otvorený. Dovtedy, Roma locuta, causa finita.
REX: Uchovávanie vlastných “náhradných” nenarodených detí z IVF zmrazených v tekutom dusíku na nekonečné roky a formálna spolupráca na zle IVF platením nákladných kryostanovovacích poplatkov na stovkách zlých kliník IVF je to, čo prof. Meenan a všetci katolíci mali odsúdiť ako skutočne ohavné a “makabrózne úsilie.” Kryoprezervácia vedome a nemorálne zbavuje vlastné nenarodené deti z IVF detí “materského prijatia a tehotenstva”, až kým ich nevinné a bezbranné nenarodené deti nezomrú na rozklad a spálenie v mrazničke! Jediné morálne možnosti sú: 1) opatrne preniesť vlastné zmrazené embryá do matkinej maternice a s láskou ich vychovávať doma spolu s ich súrodencami; alebo 2) s modlitbou zvážiť embryo adopciu ako skutočne milujúcu a milosrdnú voľbu. Čo robíme – alebo nerobíme – najmenším z našich bratov, robíme – alebo nerobíme – Ježišovi. Vyberte si život!"
Takisto si myslím, že Magistérium musí zasiahnuť a objasniť morálku prenosu embryí a adopcie embryí. Dovtedy je diskusia “stále otvorená” a “Vatikán túto prax nevylúčil” (Katolícka tlačová služba, 12. 8. 2008).
Teda dovtedy môžeme takmer “súhlasiť” jeden s druhým: Roma locuta, causa finita.
PREHLIADKA: Môžeme si adoptovať embryá z IVF? Zvažuje katolícky bioetik