- Willy Wimmer vyzýva na mier a rokovania, nie na vojnu.
- Západ porušil sľuby, čo prispelo k vojne na Ukrajine.
- Wimmer kritizuje neokonzervatívcov za ich vojnovú agendu a expanzívne ambície.
- Je potrebné počúvať hlasy volajúce po mieri a spolupráci.
Willy Wimmer, vplyvný nemecký politik a úradník ministerstva obrany za vlády kancelára Helmuta Kohla, poskytol LifeSiteNews rozhovor, v ktorom vyzýva na ukončenie vojny na Ukrajine a návrat k rokovaciemu stolu. Veľkú nádej vkladá do amerického prezidenta Donalda Trumpa a jeho úlohy pri nastolení mieru vo vojnou postihnutej zóne.
Wimmer, ktorý bol v rokoch 1976 až 2009 poslancom nemeckého Bundestagu, pracoval v rokoch 1985 až 1992 ako parlamentný štátny tajomník na ministerstve obrany a v rokoch 1994 až 2000 bol podpredsedom Parlamentného zhromaždenia OBSE. Tieto pozície mu poskytli veľký prehľad o postojoch Západu k Rusku po páde komunizmu a rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991.
Podľa tohto skúseného politika Západ porušil svoje sľuby voči vtedajšiemu Sovietskemu zväzu, keď ho v roku 1990 požiadal o súhlas so zjednotením Nemecka. Americký minister zahraničných vecí James Baker podľa Wimmera vtedy jasne povedal, že Západ nemá v úmysle rozširovať svoju sféru vplyvu, najmä prostredníctvom NATO, do oblastí bývalého Sovietskeho zväzu.
Odvtedy však NATO prijalo za nových členov 14 krajín bývalej Varšavskej zmluvy a jednou z kľúčových sporných otázok s Ruskom bola snaha o prijatie do NATO aj Ukrajiny.
Takéto porušenie sľubov mohlo veľmi dobre prispieť k súčasnej vojne na Ukrajine, ktorá si vyžiadala životy nespočetného množstva Ukrajincov a Rusov.
Willy Wimmer preto dúfa, že prezident Trump pomôže dostať obe strany za rokovací stôl a ukončiť túto vojnu.
Nie je to prvýkrát, čo pán Wimmer pozdvihuje svoj hlas za mier. Pred rokmi sa postavil proti vojne v Kosove a zničeniu bývalej Juhoslávie, ktorá podľa neho slúžila ako nástroj na oslabenie vplyvu Ruska’v regióne. V rozhovore pre LifeSite nemecký bezpečnostný expert vysvetlil, že v roku 1992 bola vo Washingtone vypracovaná takzvaná Wolfowitzova doktrína, ktorej cieľom bolo etablovať Spojené štáty ako jedinú superveľmoc na svete. Namiesto snahy o spoluprácu s bývalým Sovietskym zväzom sa jeho slabosť využila v záujme expanzie americkej moci. Wimmer videl túto doktrínu priamo v praxi na konferencii, ktorú v roku 2000 v Bratislave zorganizovalo americké ministerstvo zahraničných vecí.
V otvorenom liste vtedajšiemu kancelárovi Gerhardovi Schröderovi o týždeň neskôr opisuje, ako počul rečníkov na konferencii argumentovať, že bolo chybou, že USA po druhej svetovej vojne nevyslali vojská do Juhoslávie a že je dôležité to urobiť teraz. Wimmer zhrnul diskusiu takto: “Vojna proti Juhoslovanskej zväzovej republike bola vedená s cieľom zvrátiť nesprávne rozhodnutie generála Eisenhowera počas druhej svetovej vojny. Rozmiestnenie amerických vojakov v tejto krajine muselo byť zo strategických dôvodov napravené.”
Až desať rokov po zjednotení Nemecka a vtedajších sľuboch USA voči Sovietskemu zväzu bola konferencia v roku 2000 zameraná na rozšírenie vplyvu Západu na Východ, ako hovorí Wimmer a sumarizuje názory, ktoré vtedy prezentovali rečníci: “Pri nadchádzajúcom rozširovaní NATO by sa mala obnoviť priestorová situácia medzi Baltským morom a Anatóliou, aká bola v čase rozkvetu rímskej expanzie.”
V interview v marci 2024 Wimmer podrobnejšie rozprával o tom, ako videl, že vojna proti Juhoslávii bola založená na nepodložených obvineniach voči Srbsku. Ako sa uvádza v správe o rozhovore:
Na otázku, aké dôkazy mala OBSE, keď Walker priamo obvinil srbské bezpečnostné sily zo spáchania vojnových zločinov v dedine Račak 15. januára 1999, Wimmer hovorí, že túto správu v skutočnosti nikdy nevidel a že bolo zrejmé, že táto udalosť bola len ‘PR opatrením’ na vytvorenie podmienok pre intervenciu NATO. ‘Napriek mojim požiadavkám a požiadavkám predsedu OBSE nám nikdy neboli predložené výsledky vyšetrovania v Račaku. Je zrejmé, že išlo o PR opatrenie na vytvorenie zámienky na vojnu.’
Dnes v našom rozhovore Willy Wimmer pozdvihuje svoj hlas proti tým hlasom v Európe – ako napríklad vo Francúzsku a Anglicku – ktoré sa neustále snažia o ďalšiu konfrontáciu s Ruskom, a poukazuje na to, že Nemecko našťastie nikdy nedodalo na Ukrajinu ničivé zbrane, ktoré by mohli zatiahnuť Nemecko do vojny.
Nemecký politik tiež vyzdvihuje plukovníka Douglasa Macgregora, bývalého poradcu prezidenta Trumpa v jeho prvom funkčnom období, ktorý neustále varoval pred snahou Západu ’o konfrontáciu s Ruskom. Macgregor poskytol vlani LifeSite interview, v ktorom opísal pôsobenie neokonzervatívcov, ktorí v štruktúrach americkej vlády volali po vojne počnúc Kosovom, čo už vtedy zahŕňalo myšlienku zmeny režimu v Moskve a narušenia hraníc bývalého Sovietskeho zväzu. Podobne ako Wimmer sa odvolával na Wolfowitzovu doktrínu z 90. rokov, ktorej heslom bola “večná revolúcia” s predstavou, že USA pôjdu “všade” a “všetko pretvoria”
Wimmer sa o Macgregorovi vyjadril veľmi pochvalne a povedal, že je to človek, “ktorému my Nemci rozumieme.”
John F. Sharpe, editor dvoch zväzkov s názvom Neo-Conned a Neo-Conned Again, opísal históriu vojnovej agendy neoconov v ďalšom rozhovore, ktorý uskutočnil LifeSite. V tom čase sa snažil, aj s pomocou môjho zosnulého manžela, Dr. Roberta Hicksona, postaviť proti tejto agende a dostať Ameriku z týchto prebiehajúcich vojen.
Je potrebné dúfať, že tieto hlasy, ku ktorým sa teraz pridáva aj pán Wimmer’, budú vypočuté, najmä prezidentom Trumpom a jeho okolím, v záujme spoločného dobra Spojených štátov a predovšetkým celého sveta.