- Očkovanie môže mať vážne následky na zdravie detí, vrátane autizmu.
- Farmaceutické spoločnosti sa vyhýbajú zodpovednosti za poškodenia spôsobené vakcínami.
- Normalizácia autizmu znižuje vážnosť jeho dopadov na rodiny a spoločnosť.
- Je potrebné hľadať príčiny autizmu a znižovať jeho výskyt v populácii.
Drahému priateľovi sa narodil krásny, zdravý a zasnúbený chlapček. Po prvej sérii očkovania v detstve oslepol, neverbálne rozprával, začal sa búchať do hlavy, mal záchvaty, stratil všetku angažovanosť a prepadol sa do priepasti autizmu. Dnes má to dieťa 40 rokov. Je inkontinentné, nedokáže hovoriť ani sa samo nakŕmiť a jeho prežitie je úplne závislé od otca.
Ďalší priateľ mal syna a dcéru. Dcéra po prvej sérii očkovania v detstve zažila takmer rovnaký scenár, aký sme opísali vyššie, mínus slepota.
Môj priateľ si to vtedy nespojil a keď prišiel čas na očkovanie jeho syna, dieťa začalo mať záchvaty. V izbe si to môj priateľ dal dokopy a zvyšné očkovanie zastavil. Dnes je jeho syn len mierne autistický, zatiaľ čo jeho dcéra je vo svojich 26 rokoch neverbálna, inkontinentná a často neovládateľná. Keďže syn je len mierne autistický, predpokladám, že by sme’nemali pátrať po príčine jeho problémov? Je to’dar, nie?
Čítajte: Vedci pracujú na mRNA injekciách na ‘všetky mysliteľné infekčné choroby,’ tvrdí výskumník
Matka (klientka v jednom z mnohých tragických prípadov) mala dospievajúcu dcéru, ktorá po očkovaní vakcínou Gardasil dostala záchvat a upadla do kómy. Mladé dievča bolo kapitánkou volejbalového tímu, najlepšou žiačkou triedy, pripravené na plnohodnotný a šťastný život. Dnes, vo veku takmer 20 rokov, žije v úplnej tme, pretože každých 30 sekúnd dostáva záchvaty a nemôže mať žiadne svetlo. Neurodegenerácia sa nedá vyčísliť. Nemôže čítať ani pozerať televíziu, nieto ešte ísť na prvé rande, ísť na ples… prežiť život, aký by mala a chcela prežiť.
Iná kamarátka mala dokonalú, krásnu mladú dcéru, ktorá prekonávala všetky svoje míľniky. Po druhom kole očkovania sa zablokovala, prestala rozprávať alebo nadväzovať očný kontakt, vyvinula sa u nej vážna porucha učenia a dodnes, vo svojich šiestich rokoch, s tým zápasí. Ani ona nikdy nezažije “normálne” míľniky, ktoré by sme všetci chceli pre naše deti vidieť.
Tieto príbehy, hoci sú anekdotické, sú len špičkou ľadovca. Mohla by som sa podeliť o tisíce, jeden horší ako druhý, ktoré by väčšinu ľudí donútili sedieť v miestnosti a plakať donekonečna.
Mediálna mašinéria spojila miernu poruchu spektra s tým, čo som práve opísala vyššie, špeciálne preto, aby ľudia reagovali tak, ako reagujú práve teraz. Ide o normalizáciu extrémov ich spájaním s neextrémami, takže ide’o postupný (a koordinovaný) útok na tých, ktorí by chceli odhaliť hlavnú príčinu strašného utrpenia, ktoré zažívajú mnohí. Je’to vykonané tak, že ľudia ako RFK, Jr. sú brzdení vo vykonávaní svojej práce.
Ako spochybňovanie environmentálnych škôd a rizikových faktorov autizmu a/alebo neurodegeneratívnych porúch ohrozuje alebo je dokonca v rozpore s myšlienkou autizmu ako neurodiverzity? Spoiler: nie je.
Nijaká iná choroba nemá ľudí, ktorí by normalizovali spektrum (bez slovnej hračky) symptómov od hrozných až po nedebilné, aby mohli tvrdiť, že je vlastne skvelá. Nehovoríme’že existuje spektrum neurodegeneratívnych porúch od ochrnutia po neuropatiu a že neuropatia má výhody, preto je neurodegenerácia skvelá. Toto je normalizácia v najlepšej podobe.
Zrazu je každé dieťa Rain Man. Zrazu je každý “na spektre.”Ergo, je to’normálne. Byť trochu divný je krásne a normálne a všetci sme trochu divní, takže to’nie je porucha. Toto je psychopédia a všetci na ňu naletia. Nikto nehovorí, že s neurodiverzitou nie je niečo v poriadku alebo že by sme sa nemali zaoberať aj tým. Ale pokiaľ ide o zisťovanie prispievajúcich faktorov a spolupôsobiacich faktorov, environmentálnych inzultov a samotného nárastu autizmu k dnešnému dňu, o tom’nehovoríme. Hovoríme a vždy sme hovorili len o vyššie uvedených scenároch.
Taktika na umlčanie diskusie a zastavenie skutočného vyšetrovania sa opakuje na všetkých úrovniach. (Toto všetko by nám malo znieť až desivo povedome, keď si spomenieme na spájanie, normalizáciu, mediálne machinácie a slamené panáky na emocionálnu aktiváciu opozície, ktoré sa používali počas taktiky COVID.)
Malo by byť červenou vlajkou a alarmom pre každého Američana, že farmaceutické spoločnosti nenesú žiadnu zodpovednosť za vakcíny a že sa im za jednu generáciu podarilo zvýšiť počet detských očkovacích látok z 3 na 72. A malo by byť alarmom pre každého rodiča, keď sa dozvie, že samotné ministerstvo zdravotníctva (HHS) urobilo v roku 1989 tvrdú čiaru v prípade autizmu – v roku, keď sa zmenilo zloženie vakcín, aby sa umožnili ich kombinácie, pretože v roku 1986 sa priestor vakcín stal finančným voľným priestorom.
ČÍTAJTE: Inhalačná mRNA injekcia COVID sa teraz testuje v Kanade
Nanešťastie, médiá sú zručné v udržiavaní bodov, ktoré by mali byť spojené, v silách, aby si ich väčšina ľudí nespojila, a nechýbajú ani ponožkové bábky “experti” ochotní behať okolo a zdvojovať naratív.
Burbacherova štúdia, ak by sa o nej niekto dozvedel, nehovoriac o tom, že by si ju prečítal, mala by aspoň podnietiť výskum týchto potenciálnych škôd. Namiesto toho hovorca farmaceutického priemyselného komplexu poverený diskreditáciou rodičov a obhajcov, Paul Offit, pred očami verejnosti rozoberá slameného panáka… v tomto prípade je ním etyl vs. metylortuť.
Dovoľte mi vysvetliť, ako táto taktika funguje a prečo je’účinná: Offitovým argumentom (a zároveň chybou v jeho argumentácii) je, že etylortuť (tiomersal) sa z mozgu odstraňuje rýchlejšie ako metylortuť. V prvom rade sa vynecháva skutočnosť, že existujú organické a anorganické typy, pričom v prípade organického typu má Offit pravdu, ale v prípade anorganického typu sa veľmi mýli. Etylová a metylová ortuť sa líšia, to je pravda, ale obe sa rozpadajú na organické a anorganické podtypy. Burbacherova štúdia ukazuje, že organická forma etylortuti sa z mozgu vylučuje rýchlejšie.
Rýchlosť vylučovania anorganickej ortuti sa nedala’určiť, pretože sklon rýchlosti vylučovania je nulový. Podľa tejto štúdie je teda táto forma ortuti v mozgu navždy. V porovnaní s ortuťou získanou z thimerosalu sa organická aj anorganická forma metylortuti z mozgu vylučuje. Čo je v rozpore s Offitovým tvrdením, že etylortuť je bezpečnejšia. Z metylortuti sa aspoň vyčistí anorganická forma, ale z etylortuti sa nevyčistí nikdy.
V skutočnosti však ide o to, prečo porovnávame rôzne druhy zapaľovačov okolo zápaliek? Žiadny druh nie je žiaduci. (Strawman identified!) A nikto ani nenavrhuje, aby sme ľuďom pichali metylortuť… takže sa v prvom rade mýli, keď robí toto porovnanie.
Ale keď už urobil toto porovnanie, mýli sa aj podľa údajov, ak beriete do úvahy anorganickú formu. Jednoducho povedané, Burbacherova štúdia dokazuje, že ortuť skutočne prechádza cez hematoencefalickú bariéru. Pozastavili sme sa nad tým? Nie. Namiesto toho sme zrušili štúdie na zvieratách v prípade ortuti.
Toto je len jeden príklad jedného slameného panáka navrhnutého a realizovaného s cieľom marginalizovať a odsunúť na vedľajšiu koľaj súbor rizík a poškodení (aj keď je to’menšinové poškodenie) a, áno, zranení. Existuje príliš veľa ďalších, aby sme ich vymenovali. Napríklad, prečo’sa neskúma súvislosť medzi autizmom a HHV-6?
Medzi autizmom a chemikáliami ako glyfosát a PFAS a navždy chemikáliami v našom vzduchu, vode, pôde a potravinách? Nápoveda: nie je’to preto, že som si na to práve teraz spomenul vo svojej obývačke. Je to’preto, že zisky a korporátne a regulačné zajatie a korupcia na udržanie týchto ziskov sa cenia nad ľudské životy – nad životy našich detí’
ČÍTAJTE: Odhalenie Fauciho podporovaného hoaxu COVID ‘spillover’ zo zvierat na ľudí
Prípadný dôkaz nie je dôkazom neprítomnosti. Iba jediná vakcína bola kedy riadne testovaná, a aj to nikdy nie úplne. Ak si posvietite reflektorom na jednu malú oblasť na tmavej ulici a nenájdete to, čo hľadáte, predpokladáte, že celá ulica je bez toho, čo to je? Vzdávame sa prvých princípov, aby sme zabetónovali svoje potvrdzujúce predsudky a posilnili svoje naratívy? Alebo si kladieme ťažké, zložité a diferencované otázky, robíme ťažkú prácu a hľadáme pravdu? Zdá sa, že táto otázka bola položená a zodpovedaná kladne v prospech prvej možnosti. Tá druhá je vehementne odmietaná.
Tvrdenie, že tieto otázky boli preskúmané, je nepravdivé. V skutočnosti to’bolo doteraz znemožnené a pozrite sa, čo’sa deje, keď sa pokúšame pozrieť sa na to teraz. Všetci sa rozhorčujú nad slameným mládencom, o ktorého v prvom rade nikdy nešlo. Všetko je to len dymová clona. Akonáhle sú všetci rozptýlení a nastane chaos, akýkoľvek skutočný pokrok sa účinne zastaví, čo je presne to, o čo ide. Nie je to organické. Je to’model, je to’koordinované a funguje to.
Ľudia predvídateľne chňapú po psích dobrotách, ktoré im hádže mainstream. Večne urazený kontingent potom spoľahlivo kalí vodu tým, že sa rozčuľuje. Naozaj sa musíme rozčuľovať nad každou vecou? Dospelo to až do bodu, keď sa ospravedlňujem za rúhanie mojej opakovane použiteľnej tašky Whole Foods, keď nakupujem v Trader Joe’s.
Môžeme sa, prosím, prestať hnevať na stromy? Jednoducho sa nemôžeme rozhorčovať nad každou jednou vecou… myslím, že v tejto krajine máme väčšie starosti, než sa rozčuľovať nad bohatými idiotmi vo vesmíre, nie? Ale my sa tu… hádame o tom, aká je definícia pojmu “je”, keď ide o zdravie našich detí’a ich budúcnosť. Neustále sa hráme na politiku s verejným (a súkromným) zdravím.
RFK, Jr.’úlohou nie je byť Gándhím, ale stabilizovať potácajúci sa národ. Z pohľadu vlády nemôžeme uprednostňovať najslabšiu podskupinu našej populácie, inak zomrieme. Časť, na ktorej záleží: nebudeme môcť ďalej slúžiť už postihnutej populácii autistov, ak ju budeme naďalej zahlcovať. Nemôžeme produkovať opatrovateľov tak rýchlo, ako produkujeme ľudí s autizmom. Takže musíme znížiť tempo, akým produkujeme ľudí s autizmom. To sa začína hľadaním príčiny (príčin) a jej zmierňovaním.
Takisto tu poviem, že pre tých skeptikov, ktorí to teraz čítajú: Garantujem vám, že máte priateľov, ktorí trpia týmito poškodeniami, alebo máte deti, ktoré trpia týmito poškodeniami, ktorí sú príliš vystrašení, aby sa ozvali, a úprimne povedané, nemajú’na to, aby bojovali s davom, pretože áno, rozdeľuje to rodiny.
Počúvam ich, ako vyjadrujú vďačnosť za našu snahu ukončiť ich tiché utrpenie a so slzami v očiach ma prosia, aby som ich “nevyzradil” ich priateľom, ktorí veria, že sú dobrí malí poslušní vojačikovia nejakej strašnej armády a všetci svorne prežívajú štokholmský syndróm. Smerom dopredu musia súhlasiť, inak stratia akúkoľvek chabú podporu, ktorú môžu mať… ale nie je to’pravda. Nie pre nich. Nie pre tých, ktorí ju prežívajú každý deň, 24 hodín denne, 7 dní v týždni, bez prestávky, nikdy. Nie nikdy.
Prevzaté so súhlasom Brownstone Institute.