- Pápežské konkláve má historické korene v prísnych pravidlách a tradíciách.
- Svetské zasahovanie do voľby pápeža bolo v minulosti problémom, ktorý sa musel riešiť.
- Prísne konkláve opatrenia zabezpečujú duchovnú integritu voľby nového pápeža.
- Obmedzenia pre kardinálov sú nevyhnutné na ochranu Cirkvi pred vonkajšími vplyvmi.
(LifeSiteNews) - Keďže sa všetky oči upierajú na pápežské konkláve v Ríme, mnohí sa zaujímajú o niektoré prísne postupy, ktoré musí kolégium kardinálov pri voľbe pápeža dodržiavať. Stojí za to pozrieť sa na niektoré pozoruhodné historické konkláve a ich vplyv na dnešné konkláve procedúry.
Možno čitateľov šokuje, keď sa dozvedia, že dnešné konkláve procedúry, ktoré zahŕňajú zapečatenie kardinálov v Sixtínskej kaplnke a zákaz akejkoľvek komunikácie s vonkajším svetom, vychádzajú z laxných postupov prvotnej Cirkvi, ktoré viedli k svetským zásahom a dlhým interregnátom, vrátane jedného takmer trojročného.
PREČÍTAJTE SI: Po prvom hlasovaní konkláve žiadny nový pápež: čierny dym vo Vatikáne
Historické záznamy naznačujú, že pápežské voľby v prvom tisícročí dejín Cirkvi nemali prísne pravidlá, ktoré vidíme presadzovať dnes, a zvyčajne v nich ako volitelia slúžili len miestni biskupi. Tieto voľby boli často poznačené zasahovaním svetských vodcov, ako napríklad cisárov Svätej ríše rímskej a Byzantskej ríše, ktorí potvrdili voľbu pontifika skôr, ako sa mohli ujať moci.
Pápežské voľby v roku 1061
S cieľom potlačiť toto svetské zasahovanie pápež Mikuláš II v roku 1059 promulgoval pápežskú bulu In Nomine Domini, ktorá definitívne stanovila pravidlá a postupy pre pápežské voľby. Najvýznamnejšie bolo, že bula stanovila, že voliť rímskeho pontifika budú môcť iba kardináli-biskupi pod hrozbou exkomunikácie.
Pápežská bula sa mala uviesť do platnosti o dva roky neskôr, v roku 1061, keď sa po Mikulášovej’ smrti uskutočnila prvá voľba podľa týchto pravidiel. Na tejto pápežskej voľbe sa zišlo len šesť biskupov a paradoxne v tejto prvej voľbe, v ktorej mohli hlasovať len kardináli, zvolili nekardinála, biskupa Anselma de Baggio z Luky, ktorý sa stal pápežom Alexandrom II.
Zmena hlasovacích procedúr na treťom lateránskom koncile
Na tretom lateránskom koncile v roku 1179, počas pontifikátu pápeža Alexandra III. bola zavedená požiadavka dvojtretinovej väčšiny pri voľbe rímskeho pápeža, ktorá platí dodnes. Už o sto rokov neskôr však táto požiadavka povedie k najdlhšej pápežskej voľbe v dejinách.
Tri roky sede vacante od roku 1268 do roku 1271
Približne o 200 rokov neskôr, v roku 1268, sa vo Viterbe v Taliansku zišlo kolégium kardinálov, aby zvolilo nástupcu pápeža Klementa IV’. Kardináli, ostro rozdelení na pronemeckú a profrancúzsku politickú frakciu, sa dostali do takej slepej uličky, že takmer po troch rokoch stále nebol zvolený nový pontifik.
Keďže počas trojročného obdobia sede vacante boli laici čoraz netrpezlivejší, miestny magistrát sa rozhodol dať prelátom príučku, zavrel ich do biskupského paláca, odstránil strechu a dovolil im prijímať na jedlo len chlieb a vodu, kým nebude zvolený pápež. Napokon kardináli zvolili pápeža Gregora X.
Zavedenie prísnych konkláve opatrení na Druhom lyonskom koncile
Počas pontifikátu Gregora’sa Druhý lyonský koncil zaviedol prísne postupy, aby sa predišlo ďalšej viacročnej voľbe pápeža. Medzi ne patrila požiadavka, aby sa kardináli stretávali v konkláve — čo v latinčine znamená ” s kľúčom, ” — nemali žiadnu komunikáciu s vonkajším svetom a nemohli slobodne odísť, kým nebude zvolený nový pontifik. Každý kardinál, pri ktorom by sa zistilo, že poslal správu vonkajšiemu svetu alebo sa tajne stretol s inými kardinálmi, by dostal automatickú exkomunikáciu.
Možno ešte prísnejšie koncil stanovil, že ak by nový pápež nebol zvolený ani po troch dňoch, kardináli by mali povolené len jedno jedlo na raňajky a večeru. A ak by uplynulo päť dní bez toho, aby bol zvolený pontifik, kardináli by dostávali len chlieb, víno a vodu, kým by nezvolili pápeža.
PREHLIADNITE SI: VYSVETLENIE: Prísne pravidlá konkláve a prečo ich Katolícka cirkev má
Pravidlá obmedzujúce stravu kardinálov’zostali v platnosti len do polovice roku 1300, keď pápež Klement VI, uvedomujúc si, že kardináli budú potrebovať silu, aby prešli konkláve, uvoľnil tieto postupy a povolil im tri pravidelné jedlá. Hoci kardináli si teraz môžu počas konkláve užívať pravidelné jedlá, ustanovenia, ktoré kardinálov držia “zamknutých” v Sixtínskej kaplnke, kým si nevyberú nového pontifika, ako aj zákaz akejkoľvek vonkajšej komunikácie pod hrozbou automatickej exkomunikácie, zostávajú v plnej platnosti.
Pápež Pavol VI”zmenil vekové požiadavky
Preskočme do novších čias, pápež Pavol VI. v roku 1970 promulgoval motu proprio Engravescentem Aetatem, ktoré stanovilo, že hlasovať alebo vstúpiť do pápežského konkláve budú môcť len kardináli mladší ako 80 rokov. Kardináli starší ako 80 rokov si zachovávajú svoje funkcie a stále sa môžu zúčastňovať na predkonkláve, ale nemôžu vstúpiť do konkláve.
Podľa týchto pravidiel sa 93-ročný kardinál Joseph Zen nemôže zúčastniť na prebiehajúcom konkláve, ale napriek tomu sa mohol v dňoch predchádzajúcich konkláve stretnúť so svojimi bratmi kardinálmi v Ríme. kardinál Robert Sarah, naopak, v júni dovŕši 80 rokov, takže práve stihol hranicu na hlasovanie v tomto konkláve.
LifeSiteNews bude mať priebežné spravodajstvo z voľby pápeža, keďže hlasovanie pokračuje aj tento týždeň.