- Rastúci počet konverzií a krstov dospelých posilňuje nádej v katolícku vieru.
- Chaos a deštrukcia sú výsledkom odmietania kresťanstva a duchovného rozkladu spoločnosti.
- Bez spojenia s Bohom sa mladí ľudia stávajú ľahkou korisťou démonov.
- Obrátme sa k Ježišovi Kristovi, aby sme prekonali antikresťanské sily a chaos.
Existujú lúče nádeje: rastúci počet krstov dospelých na celom svete, konverzie z islamu na kresťanstvo, množstvo mladých ľudí a rodín, ktorí si svojou oddanosťou katolíckej viere kladú nové duchovné základy života a ktorí na Zelený štvrtok absolvovali púť z Paríža do Chartres (spomína sa ako pars pro toto). Naša nádej spočíva v Bohu. Víťazstvo patrí JEŽIŠOVI KRISTOVI. To je isté a my sme o tom presvedčení. Ešte sme však nedosiahli cieľ, stále sme uprostred drámy.
V tom istom čase totiž vidíme škaredú tvár chaosu a deštrukcie v mnohých krajinách sveta, ako nedávno v uliciach L. A. Šírenie islamu, ktorý sa do roku 2050 stane v mnohých krajinách väčšinovým náboženstvom, a pokročilý duchovný rozklad pôvodne kresťanských spoločností, za ktorý je zodpovedná politická a ideologická ľavica, majú spoločného menovateľa: odmietnutie kresťanstva.
Viac ako tisíc rokov, po rozpade Rímskej ríše a chaose obdobia sťahovania národov, budovalo nový (stredoveký) poriadok, ktorého fyzickým symbolom je katedrála. Najznámejšia z nich, Notre Dame, horela ako maják. Bola však obnovená, čo hraničí so zázrakom. Stane sa aj duchovný zázrak? Obrat ku kresťanskému kozmu, ktorý je protiváhou chaosu, do ktorého sa prepadajú mnohé časti západného sveta?
Deštruktívne a chaotické sily, ktoré sa prejavujú v uliciach svetových miest, ale nenápadne aj v nových zákonoch, politických programoch, rozklade objektívnej pravdy a manipulatívnych stratégiách, ktoré menia spoločnosť a rozkladajú kresťanský poriadok slobody, majú spoločného menovateľa: prekonanie kresťanstva!
Je zarážajúce, že všetky ateistické, revolučné a chaotické sily sú politicky ľavicové a anarchistické. V nesvätej aliancii s nimi sa systematicky presadzuje migrácia islamu, ktorú si ľavica tiež ctí, pretože skoncuje s kresťanstvom. Paradoxne, všetky tieto sily majú aj spoločného otca: Antikrista! Má mnoho podôb, ktoré neustále mení. Má však len jedného nepriateľa: kresťanstvo, presnejšie Katolícku cirkev. Je otcom lži a tí, ktorí ho nasledujú, sú jeho synmi, ktorí cestujú cez moria, aby získali učeníkov, ktorí sa potom stanú ešte horšími ako oni sami.
Tejto expanzii protikresťanských nálad čelí spiace kresťanstvo, ktoré už vo všeobecnosti neexistuje. V spoločnosti dominujú démoni a jednotliví páchatelia, ako sú útočníci nožom a besní vrahovia, ale aj teroristi na celom svete, ktorých počet sa exponenciálne znásobil. Anarchické násilie sa prejavuje niekedy v obludných, otvorených násilných činoch, inokedy v perfídnych, rafinovane vymyslených ideológiách, svetonázoroch, politikách a etike, ktoré sú všetky bezbožné. Všadeprítomnosť lží, manipulácie a propagandy je neprehliadnuteľná.
Sprevádza ich postupná strata našej Bohom danej slobody a mravov inšpirovaných kresťanstvom (úcta k osobám a majetku). Mocné finančné toky a dátové monopoly, ktoré sú nevyhnutné na reštrukturalizáciu sveta a do ktorých sa investuje, riadia apokalyptické dianie cez relatívne málo rúk, pričom jedna umýva druhú. Tí istí ľudia sú aj podnecovateľmi vojen, pretože vojny sú pre nich prostriedkom na zakrytie vlastných zlyhaní a viny a na nastolenie nového poriadku alebo zabezpečenie vlastnej moci prostredníctvom kontroly prírodných zdrojov a bohatstva. Vždy umierajú tí druhí, užitoční otroci a oklamaní, ako v ére COVID, ale aj nevinní.
Idividuálny človek, stvorený na Boží obraz a Stvoriteľom obdarený slobodou a nedotknuteľnou dôstojnosťou, je vydaný napospas iným. Práve tieto veci sú mu odňaté. Človek môže len povedať:
Ale ľudia na kedysi kresťanskom Západe si to stále nevšimli. Už požili príliš veľa hadieho’jedu na to, aby si to všimli. A čím menej sa o diablovi hovorí a čím menej sa v neho verí, tým viac je človek pod jeho vplyvom a nadvládou. Každý, kto so mnou v tomto bode nesúhlasí, nepolemizuje so mnou, ale so Svätým písmom (Zjavením Jána).
V tomto bode súhlasím s pápežom Františkom. Oni, najmä mladí medzi nimi, veria, že blahobyt a sloboda budú trvať večne bez toho, aby sme museli vynaložiť nejaké úsilie. Chýba im spojenie s Bohom, ktoré by im dalo väčšiu jasnosť mysle. A bez tohto spojenia to s nimi majú démoni, o ktorých sa tu zámerne dlho hovorí, ľahké. Čas strávený pri obrazovke a modlitba (viera) sú u väčšiny našich súčasníkov nepriamo úmerné. To znamená, že ten druhý (viera, modlitba a vzťah s Bohom) smeruje k nule. To robí démona šťastným, ak je toho schopný.
Ak sa neobrátime ku Kristovi, v novom svete sa nám už nebude dariť. V skutočnosti môžeme čoskoro prestať existovať. Mnohí si to želajú: zánik národov a takzvaných rás. Veď sme svoje potomstvo obetovali “Molochovi” (potraty) alebo sme im sami zabránili v záujme dvojnásobnej sexuálnej slobody. Nestali sme sa šťastnejšími, ale hrozí nám rozklad a zánik. A tí, ktorí nás nahradia, sú už v štartovacích blokoch a už to otvorene vykrikujú na našich uliciach, napr, v Londýne alebo Hamburgu.
Komunisti, marxisti, fašisti, relativisti, dekonštruktivisti, ateisti, postmodernisti, wokeisti, transhumanisti, kapitalisti, globalisti a áno, aj humanisti: až príliš často sa stali variáciami antikresťanského zla, ktoré prichádza pod maskou zlepšovateľa sveta.
Démon pôsobí ako anjel svetla, aby ho ľudia nasledovali. Pod rúškom dobra zvádza zaslepených. Sú to všetko moralisti a puristi, ktorí radi používajú násilie a morálne ho legitimizujú, bez ohľadu na to, o aký problém ide: napríklad o klímu alebo Palestínu. Na jednotlivcovi nezáleží. Možno ho zničiť alebo mu nemilosrdne ublížiť v záujme ich vlastnej vízie “spravodlivosti.”
A keďže kresťanstvo chráni jednotlivca a rodinu, treba ich odstrániť, rovnako ako slobodu na internete a v politickom “reálnom živote.”Nový poriadok sa zavádza, najlepšie tak, aby si to človek nevšimol, alebo až keď je neskoro.
Ak nechceme diabla za svojho otca, musíme sa obrátiť k Ježišovi Kristovi. Je to naozaj také jednoduché. To je jediný záver, ktorý sa dá vyvodiť z týchto provokatívnych poznámok.
