Prečo sú biskupi mierni voči katolíckym politikom, ktorí verejne odporujú cirkevnému učeniu?

Po tom, ako ich 14. júna brutálne zabil strelec v ich dome, boli Melissa a Mark Hortmanovci uložení na odpočinok po pohrebnej omši v priamom prenose v Bazilike Panny Márie v Minneapolise v sobotu 28. júna. Na tento dátum v katolíckom kalendári pripadol sviatok Nepoškvrneného srdca Panny Márie, pamiatka zameraná na vnútorný život Panny Márie, jej cnosti a lásku k Bohu a ľudstvu.

Počas homílie celebrujúci omšu otec Daniel Griffith pochválil manželov Hortmanovcov ako ľudí, ktorí žili “život s cieľom a zmyslom, život v službe druhým, v spoločenstve s tými, ktorých milovali.Pri úvahách o tragických okolnostiach smrti manželov Hortmanovcov otec Griffith uviedol, že náš národ potrebuje hlboké uzdravenie, a pokračoval, že Minnesota sa stala “nulovým bodom rasovej nespravodlivosti, keď bol zabitý George Floyd” a teraz je “nulovým bodom politického násilia a extrémizmu.”

“Obe tieto udalosti treba čo najdôraznejšie odsúdiť, ” zvolal Griffith, “pretože ohrozujú ľudskú dôstojnosť a našu demokraciu.”Griffith však nespomenul nespočetné množstvo hrozieb pre ľudskú dôstojnosť, ktoré predstavuje Melissa Hortmanová’s rozhodne protikatolíckym hlasovaním v zákonodarnom zbore štátu Minnesota (pozri Hortmanovej’hlasovací záznam na konci tohto príspevku).

ČÍTAJTE: Kardinál Zen: Hortmanová sa na svojom profile zákonodarcu štátu Minnesota verejne hlási ku katolíckej viere. Hortmanovej’20-ročné funkčné obdobie sa však vyznačovalo krutým záznamom proti ženám, deťom a nukleárnej rodine. Hlasovala za kodifikáciu potratov do štátneho zákona, legalizáciu manželstiev osôb rovnakého pohlavia “a dokonca hlasovala za odmietnutie život zachraňujúcej starostlivosti pre deti, ktoré sa narodili živé počas neúspešného potratu.

Vplyv, ktorý mala Hortmanová medzi svojimi demokratickými kolegami ako predsedníčka snemovne v Minnesote, však ďaleko prevyšoval jej vplyv ako obyčajnej zákonodarkyne. Guvernér Tim Walz zašiel tak ďaleko, že Hortmanovú označil za najvplyvnejšiu predsedníčku parlamentu v histórii štátu. Počas demokratického zhromaždenia v roku 2022 to bola práve Hortmanová, kto velil rozsiahlemu zoznamu hrubo nemorálnych a protikresťanských legislatívnych priorít. Hortman si uvedomil, že je potrebné konať rýchlo a rázne, a vyhlásil: “Vieme, že máme len tieto dva roky, takže využijeme každú minútu!" ” “Let’s f**king go” sa stal zhromaždovacím pokrikom zhromaždenia.

ľahko by sa dalo tvrdiť, že zhnité ovocie Hortmanových’zlých činov ďaleko prevyšuje akékoľvek ohrozenie ľudskej dôstojnosti spôsobené rasovou nespravodlivosťou a politickým násilím, ktoré páter Griffith spomenul vo svojej homílii. Vzhľadom na to, prečo by arcibiskup Bernard Hebda asi súhlasil s tým, že Hortmanovej rodine poskytne k dispozícii posvätnú Baziliku Panny Márie, s televíznym prenosom pohrebnej omše a sám sa rozhodol byť viditeľne prítomný, čo je v rozpore s tisícročnou cirkevnou praxou a tradíciou?

Neoddiskutovateľné otázky pre katolíckych politikov

Katolícka cirkev autoritatívne učí, že existujú určité morálne skutky, ktoré sa nazývajú “vnútorne zlé,” čo znamená, že tieto skutky sú zlé samy osebe. Patrí medzi ne:

Keď ide o verejnú politiku, katolícki politici majú povinnosť rázne sa postaviť proti týmto opatreniam. Na katolíckych politikov sa vzťahujú vyššie štandardy ako na bežných katolíkov vzhľadom na verejnú povahu ich činov.  Hortmanovej’záznamy dokazujú, že takmer vo všetkých týchto otázkach porušila katolícke učenie.

Katolícka eschatológia

Katolícka eschatológia, alebo štúdium o “posledných veciach,” sa zameriava na to, čo sa stane na konci ľudského života a sveta. Cirkev učí, že existujú štyri kľúčové udalosti: smrť, súd, nebo a peklo, často nazývané štyri posledné veci. Toto učenie je zakorenené vo Svätom písme, Tradícii a Katechizme Katolíckej cirkvi. Eschatológia poskytuje katolíkom rámec na pochopenie ich konečného osudu a cieľa. Zdôrazňuje osobnú zodpovednosť a nádej na večný život s Bohom.

Katolícka cirkev síce nikdy nevyhlásila, že nejaké konkrétne duše sú v pekle, ale učí, že 1) peklo existuje a 2) ľudia tam môžu ísť a idú. V Katechizme Katolíckej cirkvi (KKC) sa výslovne uvádza:

Čítajte: Biskup Strickland: Poučenie zo Sodomy a Gomory

Zodpovednosť pastierov

Katolícka cirkev učí, že kňazi a biskupi nesú vážnu zodpovednosť za spásu duší, ktoré sú im zverené. Táto zodpovednosť je zakorenená v ich úlohe duchovných otcov, pastierov a vysluhovateľov sviatostí, najmä Eucharistie a zmierenia.

Akkoľvek sú láska a milosrdenstvo ústrednými prvkami evanjelia, nemožno ich správne pochopiť bez plnej pravdy o Božej&nbspspravodlivosti. Klerik, ktorý hovorí len o láske, pričom zanedbáva realitu hriechu a večného súdu, nie je skutočne milosrdný. Skutočná láska prichádza tým, že upozorňuje duše na ich večný osud.

Niekoľko cirkevných učení a dokumentov zdôrazňuje povinnosť katolíckych pastierov:

1. Prvoradou povinnosťou kňaza’je: Spása duší

2. Kňaz ako pastier a strážca

3. Hlásanie pravdy, aj keď je to ťažké

Kňazi musia hlásať plnosť viery vrátane morálneho učenia, aj keď je to nepopulárne:

Čítaj: Katolíci kľačia, aby prijali prijímanie na jazyk na omši s biskupom zo Charlotte, prítomní sú aj ďalší biskupi

4. Sakramentálna úloha pri odpúšťaní a vedení

5. Zodpovednosť za duše

Cirkev učí, že existuje deväť spôsobov, ktorými sa človek môže podieľať na hriechoch druhého  (KOK 1868). Pastieri, ktorí odmietajú napomenúť politikov, ktorí svojimi legislatívnymi a vplyvovými opatreniami útočia na učenie Cirkvi, sú vinní z účasti na hriechoch týchto politikov formou zatajovania a mlčania. Pastieri dobre vedia, keď katolícky politik hlasuje za vnútorné zlo (potraty, eutanázia, sodomitské “manželstvo,” atď.). Títo pastieri ťažko hrešia, keď tieto hlasovania zatajujú a odmietajú pred nimi veriacich varovať.

Hortmanovci’ pastieri

Kto boli pastieri, ktorí sa podieľali na živote Melissy a Marka Hortmanovcov? Otvorené hranice nie sú’katolíckou doktrínou

Snažili sa títo pastieri dokonca súkromne radiť a napomínať Melissu Hortmanovú v súvislosti s učením katolíckej viery o neoddiskutovateľných morálnych otázkach? Zdá sa, že ktorýkoľvek zo šiestich riadnych biskupov Minnesoty’by mal možnosť konfrontovať Hortmanovú počas ich výročného stretnutia na štátnom Kapitole.

Predovšetkým Hortmanovej biskup, arcibiskup Hebda, akoby banalizoval Hortmanovej’protikatolícke postoje vyhlásením, že “sa v niektorých otázkach nezhodli.”Prečo by dovolil Hortmanovej, aby sa verejne hlásila ku katolíckej viere a zároveň sa nepostavila svojim tvrdohlavým hriechom použitím príslušných verejných prostriedkov, ako je odopieranie svätého prijímania alebo exkomunikácia? Neuvedomil si Hebda verejný škandál, ktorý svojím nekonaním pomáhal vytvoriť?

Pohreby zjavných hriešnikov

Kánon 1184 Kódexu kánonického práva (1983) uvádza:

1. Ak pred smrťou neprejavili nejaké známky pokánia, musia byť cirkevného pohrebu zbavení nasledovní:

• Známi apostati, heretici a schizmatici;
• Tí, ktorí sa rozhodli pre kremáciu z dôvodov odporujúcich kresťanskej viere;
• Iní zjavní hriešnici, ktorým nemožno udeliť cirkevný pohreb bez verejného pohoršenia veriacich.

Kánon 1185 dodáva, že za osobu vylúčenú podľa 1184 sa nemá sláviť pohrebná omša. Dôraz sa kladie na “zjavných hriešnikov” (tých, ktorých hriech je verejne známy) a keď by pohreb spôsobil verejné pohoršenie (t. j, keď by sa zdalo, že Cirkev schvaľuje hriech).

Paralely s pohrebom Kennedyho

Po smrti senátora Teda Kennedyho v roku 2009 sa viaceré popredné katolícke hlasy vyslovili proti pohrebnej omši, ktorá bola za neho poskytnutá v Bostone.

Na večeri sponzorovanej portálom InsideCatholic.com, Kardinál Raymond Burke vyhlásil:

Ignorovanie skutočnosti, že katolíci vo verejnom živote, ktorí napríklad vytrvalo porušujú morálny zákon týkajúci sa nedotknuteľnosti nevinného ľudského života alebo neporušiteľnosti manželského zväzku, uvádzajú mnohých do zmätku alebo dokonca do omylu, pokiaľ ide o najzákladnejšie učenie morálneho zákona, v skutočnosti prispieva k zmätku a omylu, čo má za následok najvážnejšie škody pre našich bratov a sestry, a teda pre celý národ. Večná disciplína Cirkvi okrem iného aj z tohto dôvodu zakázala podávať sväté prijímanie a udeľovať cirkevný pohreb tým, ktorí po napomenutí zotrvávajú v závažnom porušovaní mravného zákona (Kódex kánonického práva, c. 915; a 1184, § 1, 3º).

Povedalo sa, že tieto disciplíny, ktoré Cirkev po stáročia dôsledne dodržiava, si dovoľujú vynášať rozsudok o večnej spáse duše, ktorá patrí jedine Bohu, a preto by sa od nich malo upustiť. Naopak, tieto disciplíny nie sú rozsudkom o večnej spáse danej duše. Sú len uznaním objektívnej pravdy, a to, že verejné konanie duše je porušením morálneho zákona, a to na jej vlastnú vážnu škodu a na vážnu škodu všetkých, ktorí sú jej konaním zmätení alebo uvedení do omylu. Cirkev zveruje každú dušu Božiemu milosrdenstvu, ktoré je veľké nad všetky naše predstavy, ale to ju neospravedlňuje od toho, aby v záujme spásy všetkých hlásala pravdu mravného zákona, a to aj uplatňovaním svojej odvekej disciplíny.

PREČÍTAJ: Vatikánska správa odhalila, že väčšina biskupov nechcela, aby pápež František’latinskú omšu skresal

Biskup RenéHenry Gracida odsúdil aj Kennedyho’pohreb. V príspevku na svojom blogu biskup Gracida uviedol:

Na pohrebnej liturgii, ktorá sa minulú sobotu slávila v Bostone za senátora Edwarda Moora Kennedyho, bolo toľko nesprávneho, že takmer neviem, kde začať.

Katolícky komentátor Phil Lawler tiež odsúdil Kennedyho pohrebnú omšu, keď uviedol: "Viem, že to bol škandál:

Veľkou, nezodpovedanou otázkou, ktorá visela nad zhromaždením v Misijnom kostole a v mysliach miliónov ľudí, ktorí sledovali pohrebnú omšu v televízii, bolo, ako mohla Katolícka cirkev zorganizovať takú vysoko verejnú poctu mužovi, ktorý bol v priebehu rokov pravdepodobne najsilnejším politickým oponentom katolíckeho postoja v ústrednej morálnej otázke našej doby: v boji za ochranu ľudského života.

Lawler ďalej uviedol:

Na rozdiel od súkromných hriechov, ktoré možno odpustiť vo sviatostnej spovedi, vážne verejné hriechy si vyžadujú určitú formu verejnej nápravy, aby sa vyriešilo pohoršenie, ktoré spôsobili. Ted Kennedy nikdy neodvolal svoju podporu potratov, a tak zostal v otvorenom konflikte so svojou Cirkvou. Povoliť jeho verejný pohreb znamenalo umožniť vznik dojmu, že Cirkev to s otázkou potratov nemyslí v skutočnosti vážne, a tým vytvoriť nový verejný škandál.

Záver

Katolícka cirkev vždy dúfa v Božie’milosrdenstvo a nikdy si netrúfa definitívne posúdiť osud duší. Ak sa objavia nejaké známky pokánia (aj vnútorné alebo nepriame), Cirkev sa môže rozhodnúť udeliť pohrebnú omšu za zjavných hriešnikov. V nejasných prípadoch sa však pastieri musia poradiť s biskupom (kán. 1184 §2).

V prípade Hortmanovcov, Arcibiskup Bernard Hebda sa rozhodol povoliť katolícku pohrebnú omšu vo významnej bazilike vo svojej arcidiecéze, potenciálne spôsobiť vážny škandál verejne vysielanou omšou a prítomnosťou niekoľkých kňazov a najmenej dvoch biskupov.

Nezávisle od’politických názorov by sa veriaci katolíci mali vrúcne modliť za odpočinok duší Melissy a Marka Hortmanovcov s nádejou, že v’nekonečnom Božom milosrdenstve dôjde k ich večnej spáse. Každý biskup v tomto národe má pravdepodobne aspoň jedného zvoleného úradníka, ktorý sa verejne hlási ku katolíckej viere, ale vo verejnej politike podporuje protikatolícku agendu.

Pretlačené so súhlasom Kompaktných duchovných.